hnačka -y -čiek ž. častá riedka stolica;
hnačkový príd.: h-é ochorenie
hnačka -ky -čiek ž.
hnačka -ky -čiek ž. ▶ častá riedka stolica: chronická h.; lieky proti hnačke; najčastejšie príčiny hnačiek u malých detí; dostať hnačku; Zobúdzala ju aj žena, ktorá mala hnačku a chodila celú noc na záchod. [V. Mináč]
hnačka častá riedka stolica • hovor. dyaré • žart. behačka • hrub. sračka • kolika (prudká bolesť v bruchu spojená obyč. s hnačkou)
hnačka, -y, -čiek ž. abnormálne rýchle a časté vyprázdňovanie čriev;
hnačkový príd.
hnačka ž. strsl, zsl častá, náhla, riedka stolica: Hnaška ho pochiťela (Kociha RS); Ďeťi son ňeposlala do školi, majú hnačku (Návojovce TOP); Teplí nápoj mu (teľaťu) zaškodzil, dostalo hnačku (Vaďovce MYJ); Zajáci mávajú hnački najvádz na jar (Trakovice HLO)