hýbať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.
1. robiť pohyb, pohybovať (časťou tela): h. rukou, perami
2. meniť polohu niečoho, uvádzať do pohybu, pohybovať: h. stoličkou, stoličku, vietor h-e lístím
3. hovor. urýchľovať nejakú činnosť, pohýnať: h. s výstavbou, s úlohami
● h. svetom mať veľký vplyv; h. rozumom rozmýšľať;
opak. hýbavať -a;
dok. hnúť hne hnú hnul nehol/nehnul
1. k hýbať: h. hlavou; h. stolom, stôl; h. s úlohami
2. zapôsobiť, dojať, pohnúť: súcit ním nehol, nič ho nehne
● neh. ani → prstom (pre niekoho, niečo); (ďalej) ani h. a) výzva nehýbať sa b) neschopnosť pokračovať; expr. ani ma nehne! výraz odmietania, nie
// hýbať sa
1. meniť svoju polohu al. miesto, pohybovať sa: nevládze sa h., strom sa h-e
2. dávať sa do pohybu (z miesta): vlak sa h-e
3. hovor. prejavovať čulosť, rozvíjať sa: obchod sa h-e;
opak. hýbavať sa;
dok. hnúť sa: nevládze sa h.; dieťa sa nehne od matky
dojať 1. silno citovo zapôsobiť • rozochvieť • rozrušiť: divákov dojal, rozochvel precítený prednes poézie • rozcitlivieť • rozcítiť • pohnúť • hnúť: muža pohla prosbami; nič ho nehne • nadchnúť • uchvátiť • vzrušiť (vo veľkej miere dojať): krása mora turistov uchvátila • expr. chytiť • kniž. jať: chytilo, jalo ju to k slzám
2. p. nahnevať
hnúť sa p. poponáhľať sa, pousilovať sa 1
hnúť 1. p. pohnúť 1 2. p. dojať 1
pohnúť 1. urobiť malý, krátky pohyb; takýmto pohybom zmeniť polohu niečoho • hnúť: pohnúť, hnúť hlavou • pohýbať: nevládal pohýbať rukou, stoličkou • expr. poševeliť (slabo, jemne pohnúť): vetrík poševelil lístím • pomknúť • pomyknúť: pomknúť, pomyknúť koňa • potisnúť • potlačiť • posunúť • pošinúť • pošuchnúť • hovor. pošupnúť (krátkym pohybom zmeniť polohu): potisnúť, posunúť skriňu • postrčiť • posotiť (pohnúť ľahkým úderom) • zried. postrkať (Hviezdoslav)
2. byť pohnútkou k niečomu (obyč. k väčšej aktivite) • mať • kniž. primať • priviesť: otcova rada ho pohla, mala, primala, priviedla k tomu, že začal podnikať • prinútiť • donútiť (nátlakom, násilím pohnúť): prinútilo ma, donútilo ma to k úsmevu • expr. popchnúť: čosi ma popchlo k odporu • expr.: poduriť • podurkať • popohnať (pohnúť do intenzívnejšieho pohybu): poduriť, popohnať záprah do klusu • povzbudiť: dobrým slovom povzbudila syna, aby študoval
3. p. dojať 1
poponáhľať sa zvýšeným úsilím, urýchlene niečo vykonať • pousilovať sa: ak sa poponáhľate, pousilujete, stihnete ešte posledný vlak • expr.: pohnúť sa • hnúť sa (dať sa do intenzívnejšieho pohybu, do intenzívnejšej činnosti): Pohnite sa, hnite sa už s robotou!; treba sa nám riadne pohnúť, aby sme prišli včas • expr. pozvŕtať sa (šikovne sa poponáhľať v robote): vie sa pozvŕtať a urobiť všetko načas • expr. zried. zvrtnúť sa: Zvrtni sa a dones nákup! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: keby ste sa/si švihli, ešte by sme na zastávku dobehli • expr. posporiť (sa) (poponáhľať sa v chôdzi): posporil sa, aby bol tam za morom, keď hodina uderí (Dobšinský) • hovor. ubehnúť sa: ubehli sa s vysvetlením príčin neúspechu • expr. pooháňať sa (poponáhľať sa s robotou): radšej sa sami pooháňajú
pousilovať sa 1. vyvinúť úsilie, horlivosť na rýchle vykonanie niečoho • vynasnažiť sa: musíme sa pousilovať, vynasnažiť, aby sme boli do večera hotoví • poponáhľať sa: poponáhľať sa s učením, so žatvou • expr.: pozvŕtať sa • poobracať sa (v robote): pozvŕta sa a obed je hotový • expr. posporiť (sa) (v chôdzi): posporte sa, aby sme nezmeškali • expr.: pohnúť sa • hnúť sa: Pohnite sa konečne! • hovor. expr.: švihnúť sa • švihnúť si: musíme si švihnúť, času už veľa nezostáva • hovor. ubehnúť sa: chlapec sa pri robote ubehol a bol vždy prvý
2. aktivitou, činmi prispieť na dosiahnutie cieľa • vynasnažiť sa • pričiniť sa: pousilovať sa, pričiniť sa o nápravu krívd; pousilovali sa, vynasnažili sa zabrániť nešťastiam • zaslúžiť sa: neviem, kto sa o úspech najviac zaslúžil • postarať sa: postarať sa, aby sa škoda nahradila • expr. pooháňať sa: musíme sa pooháňať sami, nik nám nepomôže
hnúť, hne, hnú, hnul (nehol/nehnul), hnutý, rozk. hni dok.
1. (čím, kým, zried. čo, koho) urobiť pohyb; zmeniť malým pohybom polohu niečoho, pohnúť: h. hlavou, nohou, prstom; nemohol rukou ani h.; Anka je na zemi, ani sebou nehne. (Ráz.) Nik viac nehne koly stadeto. (Štítn.)
● ďalej ani hnúť ostať stáť na mieste; ani prstom nehnul nič neurobil; nemohol otázkou, príkladom ani hnúť nevedel odpovedať, riešiť príklad;
2. hovor. (kým, koho) dojať niekoho, zapôsobiť na niekoho: to ma, mnou (ani) nehne to ma nedojme, je mi to jedno; hnutý milosrdenstvom (Vaj.); hnutá ľútosťou (Tim.)
|| hnúť sa
1. pohnúť sa na mieste: Nevládal sa ani hnúť. (Kuk.) Bez ruchu a šuchu nič sa nehne (Kal.) všetko má svoju príčinu.
2. postúpiť (o malý kúsok), dať sa do pohybu, pohnúť sa z miesta: Nehni sa ďalej! Ráz. Dunko sa ani nehnul od zvonice. (Taj.)
● nemôže sa (z domu) h. nemôže odísť; nemá sa kam h. nemá kam ísť, kam sa uchýliť; nemám sa tu kde h., nemožno sa tu ani h. je tu málo miesta; hovor. nevie sa h. a) nevie si rady, b) nevie odpovedať (najmä pri skúške)