Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hmotný príd.

1. k hmota (význ. 1), materiálny: h-á podstata sveta

2. týkajúci sa majetkovej, finančnej stránky, úrovne: h. blahobyt, h-á škoda, h-á kultúra; h-é prostriedky majetok, peniaze;

hmotne prísl.: byť h. zodpovedný, zabezpečený;

hmotnosť -i ž.

1. k hmotný (význ. 1)

2. fyz. vlastnosť telesa daná gravitáciou a meraná v kilogramoch; podľa star. chápania váha: chlieb s h-ou 2 kg; h. nákladu; chem. molekulová, atómová h.;

hmotnostný príd.: h-é číslo

hmotný -ná -né príd.

hmotný -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na hmotu, matériu, materiálnu stránku vecí al. javu; tvorený hmotou, matériou; syn. materiálny; op. nehmotný, duchovný: hmotná podstata sveta; hmotná kultúra súhrn materiálnych hodnôt ľudstva v určitej epoche; veci sú hmotné □ fyz. hmotný bod objekt so zanedbateľnými rozmermi a nenulovou hmotnosťou
2. ▶ týkajúci sa majetkovej, finančnej stránky, úrovne: h. blahobyt; h. nedostatok; hmotná škoda; hmotné postavenie životná úroveň; hmotné prostriedky, statky majetok, peniaze; uspokojovanie hmotných potrieb obyvateľstva; hmotné zabezpečenie občanov; nepriaznivé hmotné pomery; život bez hmotných starostí; poskytnúť niekomu hmotnú výpomoc; uprednostňovať hmotné záujmy; byť v hmotnej núdzi bez finančných prostriedkov; Až dosiaľ poznala len hmotnú stránku mužovho povolania. [Ľ. Zúbek] □ ekon. hmotná zainteresovanosť v pracovnoprávnych vzťahoch jedna zo zásad odmeňovania, spočívajúca v zladení záujmov zamestnanca a zamestnávateľa pri zvyšovaní produktivity práce, jej racionalizácie a pod.; hmotná zodpovednosť zodpovednosť zamestnanca za schodok spôsobený na majetku, ktorý mu bol zverený, ak škodu spôsobil porušením povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru; práv. hmotné právo stanovujúce, aké práva a povinnosti komu patria, napr. v Občianskom zákonníku al. v Trestnom zákone

hmotný príd.

1. týkajúci sa hmoty, pozostávajúci z hmoty, fyzický, reálny: h. svet, h-á kultúra; telesá sú h-é; fyz. h. bod teleso minimálnych rozmerov al. bod, v ktorom je sústredená hmota; gram. h-é podstatné meno konkrétne;

2. týkajúci sa životnej úrovne, materiálny, majetkový, finančný: h. blahobyt, h. nedostatok, h-á bieda, h-á škoda, h-á pomoc, h-á odmena; h-é postavenie životná úroveň; h-é záujmy finančné, majetkové; h-é pomery majetkové; h-é prostriedky peniaze; práv. h-é právo materiálne;

hmotne prísl. materiálne, finančne: h. niekoho podporovať, poškodiť; h. zabezpečený; klesnúť mravne a h. (Vans.);

hmotnosť, -ti ž. vlastnosť toho, čo je hmotné, materiálnosť: h. sveta, h. vecí

hmotný príd
1. pozostávajúci z hmoty, materiálny, fyzický, telesný, op. duchovný: wice na zewnitrnich a hmotnich spusobach nezly na lasce a poslussenstwy cirkwe swate zaleželo (ŠV 1675); (veci) smisly našimi pochopitedlne gako materyalne neb hmotne (HeT 1775); hmotné, hnútitedlné weci (BN 1790)
2. obsahujúci veľa hmoty, mäsitý: spogenj trtola welmi gest hmotné (ZK 1778); -e prísl fyzicky: postiti se a hmotně k tomu připrawowáti (BK 1581);
x. pren náb prostredek, skrze ktery Pan Bůh w srdcziach nassich hmotne wikonawa (TC 1631); -osť ž fyzická podstata: ctirj žijwlowe, ktere gsu sweta neywetssj hmotnostj (OP 1739); ďekuwáňá swátost, gégžto hmotnost gest chléb žitný a wíno z wiňiča (BN 1796)