hmota, -y, hmôt ž.
1. filoz. objektívna skutočnosť jestvujúca mimo ľudského vedomia a nezávisle od neho;
2. to, z čoho pozostávajú veci, látka, matéria: tuhá, sypká, kašovitá h.; anat. kostná, mozgová h.; biol. živá, neživá h.;
fyz. podklad vonkajších prírodných javov (úkazov), príčina zmyslových vnemov: princíp zachovania h-y; atómová h. počet protónov v jadre prvku; gravitačná h. určená podľa váhy; špecifická h. obsiahnutá v objemovej jednotke, merná hmota;
3. surový materiál, z ktorého sa spracovávajú výrobky: stavebné h-y jednotlivé druhy materiálu, z ktorého sa stavia (napr. tehly, betón, železo, kameň, drevo, malta ap.); hovor. umelá h. plastická látka; tech. izolačná h. nevodivá pre rôzne druhy energie; tech. pohonná h. zmes na poháňanie výbušných motorov;
4. v idealistickom, najmä náboženskom chápaní zmyslový svet ako protiklad ducha;
pren. pejor. peniaze, majetok: lipnúť na h-e, hnať sa za h-ou