hlupák -a mn. -ci m. hlúpy al. nerozvážny človek, sprosták (obyč. nadávka);
hlupaňa -e ž.;
hlupácky príd.;
hlupáctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k hlupák
2. hlúpy čin;
hlupáčik -a mn. -ovia m. zdrob. zjemn.
hlupaňa -ne -ní ž. ▶ hlúpa al. nerozvážna žena (často v nadávke); syn. sprostaňa: zaťatá h.; h. jedna hlúpa!; je to najväčšia h. pod slnkom; mal ju za hlupaňu; Na hrdosti si zakladá, hlupaňa. [E. Čepčeková]; Je smutná a nadáva si do hlupaní. [R. Sloboda]; Nebola to hlupaňa, vedela, čo robí. [P. Jaroš]
hlupaňa hlúpa al. nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach) • sprostaňa • expr.: tupaňa (Tallo) • prázdna makovica • hovor. expr. šibnutá • pejor.: primitívka • trlica (Kukučín) • ignorantka • obmedzenkyňa • kača • chuchma (Jesenská) • hrub.: krava • koza • hus • somarica • subšt. blbaňa
hlupaňa, -ne, -ní ž. expr. hlúpa žena (obyč. v nadávke)
(jedna) hlupaňa; (bez) hlupane; (k) hlupani; (vidím) hlupaňu; (ó) hlupaňa!; (o) hlupani; (s) hlupaňou;
(dve) hlupane; (bez) hlupaní; (k) hlupaniam; (vidím) hlupane; (ó) hlupane!; (o) hlupaniach; (s) hlupaňami;