Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hluchý

I. príd.

1. postihnutý hluchotou, nepočujúci: h. človek

2. prázdny, pustý; jalový: h. klas; h-á hornina hlušina; h-é miesto (v románe ap.); hovor. h. telefón nefungujúci

● expr. h. ako peň, poleno úplne; byť k niekomu, niečomu h. ľahostajný, nevšímavý; byť h. a slepý odmietavý; zaujatý;

na hlucho → nahlucho;

hlucho prísl. k 2;

hluchosť -i ž.

II. hluchý m. hluchý človek;

hluchá ž. hluchá žena

hluchý ‑ého príd. i m.; hlucho prísl.; hluchosť ‑i ž.

hluchý¹ -chá -ché 2. st. -chší príd. 1. ▶ postihnutý hluchotou, neschopnosťou počuť; syn. nepočujúci: h. človek; byť h. od narodenia; je na jedno ucho h.; štence sa rodia slepé a hluché; robiť pokusy s výcvikom psov aj pre hluchých občanov; Teta Manca bola z roka na rok hluchšia a podozrievavejšia, každé slovo, ktoré odznelo pri stole, sme jej museli hlasnejšie zopakovať. [J. Lenčo]
2. ▶ ktorý je bez naplnenia (bez obsahu, zmyslu a pod.), v ktorom nič nie je; syn. prázdny, bezobsažný: hluché filmové predlohy; sú to samé hluché slová; v románe sa nájdu aj hluchšie miesta menej obsažné; h. telefón bez signálu; hluchá lyžiarska sezóna bez významných pretekov al. bez lyžiarov; h. blesk po ktorom nehrmí; Také hluché obdobie už dávno nemal. [Š. Drug] bez tvorivej činnosti; Vyrátate iba hluché dni, prestoje techniky, ale aké podáva výkony pojazdná technika v prevádzke, to už nie! [NP 1982]; Po hluchých rokoch tu konečne vyrástla generácia výborných mladých hudobníkov. [Pc 1999]
3. ▶ ktorý nie je ničím naplnený, v ktorom al. na ktorom nič nie je; syn. prázdny: h. klas; hluchá hornina hlušina; Obsiala by ostredok, hociktoré hluché kapustnisko, aby vydalo to, čo nám roky vojna upierala. [K. Horák]
4. ▶ ktorý je bez života, bez ľudí, bez hluku; syn. tichý, pustý: ísť hluchou uličkou; prázdne hluché domy s vybitými sklami [G. Rothmayerová]; Krajina bola mĺkva a hluchá. [J. Beňo]
5. ▶ temno, duto znejúci: hluché zvuky; hluchá ozvena; hluché kroky; Po prstoch sa uberala do svojej izbičky, keď sa náhle z otcovej izby ozval hluchý, ako spod zeme vychádzajúci hlas. [J. Sedlák]; Spoza Tatier sa ozvalo hluché dunenie. [E. B. Štefan]
◘ fraz. expr. hluchý ako peň/poleno úplne nepočujúci; byť hluchý a slepý správať sa odmietavo, nevšímavo, zaujato; byť hluchý voči niečomu nevšímať si niečo, neprejavovať potrebnú spoluúčasť; mať hluché srdce byť bezcitný; mať hluché uši byť ku všetkému ľahostajný, nič si nevšímať; žart. máš hluchú muchu v uchu? otázka niekomu, kto sa tvári, že nič nepočul al. opakovane niečo prepočul; robiť sa/urobiť sa hluchým predstierať nepočutie niečoho ◘ parem. slepému darmo ukazuješ a hluchému darmo vravíš

---

hluchý² -chého pl. N -chí m. ▶ kto je postihnutý hluchotou, kto (dobre) nepočuje; syn. nepočujúci: vyrábať prístroje pre hluchých; kríkol zlostne ako na hluchého [D. Tatarka] ◘ fraz. expr. držať niečo ako hluchý dvere pevne, zanovito niečo držať; držať ako hluchý dvere a) znášať niečo bez protestu b) (o veci) byť dobre pripevnený k niečomu, dobre držať na niečom; rozprávať hluchému o muzike nadarmo, bez úžitku, zbytočne niekomu niečo hovoriť ▷ hluchá -chej pl. N -ché G -chých ž. ▶ hluchá žena, hluché dievča

---

---

---

---

---

---

---

hluchý, 2. st. hluchší príd.

1. nemajúci sluch, neschopný počuť, postihnutý hluchotou: h. človek

● hovor. h. ako dub, ako peň, ako poleno úplne; robiť sa, urobiť sa h-ým predstierať nepočutie niečoho; vie o tom toľko, ako hluchý o hudbe (Taj.) celkom nič; hovor. žart. mať h. týždeň o človeku, ktorý nie je hluchý, ale často niečo nepočuje al. nechce počuť;

2. (k čomu, zried. pre čo) ľahostajný, nevšímavý: h. k prosbám, h. k biede, k utrpeniu niekoho; Pre vyššie veci je hluchý (Jes.) nemá o ne záujem;

3. tichý, pustý: h-á tíšina (Kuk.); h-é priestory (Horov); Ulice sú prázdne a hluché. (Kuk.)

4. zried. temno, duto, tupo znejúci: h-é zvuky (Jil.);

5. neplodný, jalový, prázdny: h. kvet, h. klas; h-é miesto v románe (Mráz) prázdne, bez deja; h. blesk po ktorom nehrmí; poľnohosp. h-é zrno bez klíčivosti; ban. h-á hornina jalovina;

na hlucho: tancovať na hlucho (Kuk.) bez hudby; Žart sa nepodaril, vyznel na hlucho (Jil.) ostal bez ohlasu, nemal účinok;

hlucho, 2. st. hluchšie prísl.

1. pusto, nemo, ticho: V prírode pusto, hlucho. (Tim.)

2. tupo: Vozne hlucho búchali v spletí koľajníc. (Urb.) Kopytá koní hlucho klopali na vyschnutú zem. (Gráf);

hluchosť, -ti ž.

hluchý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) hluchý; (bez) hluchého; (k) hluchému; (vidím) hluchého; (ó) hluchý!; (o) hluchom; (s) hluchým;

(dvaja) hluchí; (bez) hluchých; (k) hluchým; (vidím) hluchých; (ó) hluchí!; (o) hluchých; (s) hluchými;

(jeden) hluchší, hluchejší; (bez) hluchšieho, hluchejšieho; (k) hluchejšiemu, hluchšiemu; (vidím) hluchšieho, hluchejšieho; (ó) hluchší, hluchejší!; (o) hluchejšom, hluchšom; (s) hluchejším, hluchším;

(dvaja) hluchší, hluchejší; (bez) hluchejších, hluchších; (k) hluchejším, hluchším; (vidím) hluchejších, hluchších; (ó) hluchší, hluchejší!; (o) hluchejších, hluchších; (s) hluchejšími, hluchšími;

(jeden) najhluchší, najhluchejší; (bez) najhluchšieho, najhluchejšieho; (k) najhluchejšiemu, najhluchšiemu; (vidím) najhluchšieho, najhluchejšieho; (hej) najhluchší, najhluchejší!; (o) najhluchejšom, najhluchšom; (s) najhluchejším, najhluchším;

(traja) najhluchší, najhluchejší; (bez) najhluchších, najhluchejších; (k) najhluchejším, najhluchším; (vidím) najhluchších, najhluchejších; (hej) najhluchší, najhluchejší!; (o) najhluchších, najhluchejších; (s) najhluchšími, najhluchejšími;

mužský rod, neživotné

(jeden) hluchý; (bez) hluchého; (k) hluchému; (vidím) hluchý; (ó) hluchý!; (o) hluchom; (s) hluchým;

(dva) hluché; (bez) hluchých; (k) hluchým; (vidím) hluché; (ó) hluché!; (o) hluchých; (s) hluchými;

(jeden) hluchší, hluchejší; (bez) hluchšieho, hluchejšieho; (k) hluchejšiemu, hluchšiemu; (vidím) hluchší, hluchejší; (ó) hluchší, hluchejší!; (o) hluchejšom, hluchšom; (s) hluchejším, hluchším;

(tri) hluchšie, hluchejšie; (bez) hluchejších, hluchších; (k) hluchejším, hluchším; (vidím) hluchšie, hluchejšie; (ó) hluchšie, hluchejšie!; (o) hluchejších, hluchších; (s) hluchejšími, hluchšími;

(jeden) najhluchší, najhluchejší; (bez) najhluchšieho, najhluchejšieho; (k) najhluchejšiemu, najhluchšiemu; (vidím) najhluchší, najhluchejší; (hej) najhluchší, najhluchejší!; (o) najhluchejšom, najhluchšom; (s) najhluchejším, najhluchším;

(tri) najhluchšie, najhluchejšie; (bez) najhluchších, najhluchejších; (k) najhluchejším, najhluchším; (vidím) najhluchšie, najhluchejšie; (hej) najhluchšie, najhluchejšie!; (o) najhluchších, najhluchejších; (s) najhluchšími, najhluchejšími;

ženský rod

(jedna) hluchá; (bez) hluchej; (k) hluchej; (vidím) hluchú; (ó) hluchá!; (o) hluchej; (s) hluchou;

(dve) hluché; (bez) hluchých; (k) hluchým; (vidím) hluché; (ó) hluché!; (o) hluchých; (s) hluchými;

(jedna) hluchejšia, hluchšia; (bez) hluchšej, hluchejšej; (k) hluchšej, hluchejšej; (vidím) hluchšiu, hluchejšiu; (ó) hluchejšia, hluchšia!; (o) hluchšej, hluchejšej; (s) hluchejšou, hluchšou;

(dve) hluchšie, hluchejšie; (bez) hluchejších, hluchších; (k) hluchejším, hluchším; (vidím) hluchšie, hluchejšie; (ó) hluchšie, hluchejšie!; (o) hluchejších, hluchších; (s) hluchejšími, hluchšími;

(jedna) najhluchejšia, najhluchšia; (bez) najhluchšej, najhluchejšej; (k) najhluchšej, najhluchejšej; (vidím) najhluchšiu, najhluchejšiu; (hej) najhluchejšia, najhluchšia!; (o) najhluchšej, najhluchejšej; (s) najhluchejšou, najhluchšou;

(dve) najhluchšie, najhluchejšie; (bez) najhluchších, najhluchejších; (k) najhluchejším, najhluchším; (vidím) najhluchšie, najhluchejšie; (hej) najhluchšie, najhluchejšie!; (o) najhluchších, najhluchejších; (s) najhluchšími, najhluchejšími;

stredný rod

(jedno) hluché; (bez) hluchého; (k) hluchému; (vidím) hluché; (ó) hluché!; (o) hluchom; (s) hluchým;

(štyri) hluché; (bez) hluchých; (k) hluchým; (vidím) hluché; (ó) hluché!; (o) hluchých; (s) hluchými;

(jedno) hluchšie, hluchejšie; (bez) hluchšieho, hluchejšieho; (k) hluchejšiemu, hluchšiemu; (vidím) hluchšie, hluchejšie; (ó) hluchšie, hluchejšie!; (o) hluchejšom, hluchšom; (s) hluchejším, hluchším;

(tri) hluchšie, hluchejšie; (bez) hluchejších, hluchších; (k) hluchejším, hluchším; (vidím) hluchšie, hluchejšie; (ó) hluchšie, hluchejšie!; (o) hluchejších, hluchších; (s) hluchejšími, hluchšími;

(jedno) najhluchšie, najhluchejšie; (bez) najhluchšieho, najhluchejšieho; (k) najhluchejšiemu, najhluchšiemu; (vidím) najhluchšie, najhluchejšie; (hej) najhluchšie, najhluchejšie!; (o) najhluchejšom, najhluchšom; (s) najhluchejším, najhluchším;

(tri) najhluchšie, najhluchejšie; (bez) najhluchších, najhluchejších; (k) najhluchejším, najhluchším; (vidím) najhluchšie, najhluchejšie; (hej) najhluchšie, najhluchejšie!; (o) najhluchších, najhluchejších; (s) najhluchšími, najhluchejšími;

Priezvisko HLUCHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 156×, celkový počet lokalít: 54, najčastejšie výskyty v lokalitách:
MYJAVA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 19×;
STARÁ TURÁ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 13×;
RUDNÍK, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 12×;
ČACHTICE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 7×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 6×;
DOLNÝ HRIČOV, okr. ŽILINA – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
PODOLIE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
SÚŠ (obec STARÁ TURÁ), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
...

hluchý: ^{→speex →vorbis}

mesiacov, do hluchých dní ≈ měsíců, do hluchých dní
nevzdelaní, slepí a hluchí ≈ nevzdělaní, slepí a hluší
obilnín alebo ovsa hluchého ≈ obilovin nebo ovsa hluchého
slepý a hluchý a ≈ slepý a hluchý, a
slepý a hluchý a ≈ slepý a hluchý a
som bola hluchá a ≈ jsem byla hluchá a
Šenkov hluchá a slepá ≈ Šenků hluchá a slepá
že som naozaj hluchá ≈ že jsem doopravdy hluchá
...

ako hluchý a nemý ≈ like a deaf mute
ani hluchý, ani slepý ≈ neither deaf nor blind
hluché a slepé na ≈ deaf and blind to
hluchý a slepý alebo ≈ deaf and blind or
len hluchý a slepý ≈ just deaf and blind
občas, ale nie hluchá ≈ sometimes, but not deaf
Sotillo, hluchý a slepý ≈ Sotillo, blind and deaf
starý a hluchý, ale ≈ old and deaf - - but
...