Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma priezviská

hluchý

I. príd.

1. postihnutý hluchotou, nepočujúci: h. človek

2. prázdny, pustý; jalový: h. klas; h-á hornina hlušina; h-é miesto (v románe ap.); hovor. h. telefón nefungujúci

expr. h. ako peň, poleno úplne; byť k niekomu, niečomu h. ľahostajný, nevšímavý; byť h. a slepý odmietavý; zaujatý;

na hlucho → nahlucho;

hlucho prísl. k 2;

hluchosť -i ž.

II. hluchý m. hluchý človek;

hluchá ž. hluchá žena

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hluchý ‑ého príd. i m.; hlucho prísl.; hluchosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hluchý 1. ktorý nepočuje; ktorý má poškodený al. oslabený sluch • nepočujúci: byť hluchý, nepočujúciohlušený (hlukom, silným zvukom a pod.): z rockového koncertu sa vracal úplne hluchý, ohlušenýnahluchlý (majúci slabý sluch) • slabo počujúci: nahluchlý, slabo počujúci starecprihluchlýpolohluchýzastaráv. nedoslýchavýmenej časté nahluchastýzastar. nedočujný

2. p. prázdny 1, pustý 1, 2; jalový 1 3. p. nepočujúci2


jalový 1. ktorý nie je schopný reprodukcie, neschopný mať potomstvo (o zvieratách, hrub. i o človeku), plody (o rastlinách, pôde a pod.) • neplodný (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (op. fertilný): jalové, neplodné, sterilné samice dobytka; infertilná pôdaplanýneúrodný (op. úrodný): planý kvet jablone; neúrodná zemhluchý (i hosp.): hluchý klas

2. ktorý nie je oplodnený (o zvieratách) • neoplodnený: jalové, neoplodnené samice

3. pejor. ktorý nemá vnútornú (obyč. myšlienkovú) hodnotu • prázdny: jalové, prázdne reči (rozprávanie o ničom) • bezobsažnýneobsažnýpovrchnýplytký: bezobsažný, neobsažný život; povrchné, plytké mysleniesamoúčelnýpejor. akademický (bez praktického významu): jalová, samoúčelná, akademická debatabezcieľnybezúčelnýzbytočnýneužitočnýdaromnýmárny: bezcieľne, bezúčelné, zbytočné roky; neužitočná, daromná, márna prácanezmyselný (ktorý neprináša výsledok): nezmyselný boj


ľahostajný ktorý nemá o nič záujem; ktorý neprejavuje navonok záujem, citové pohnutie a pod.; ktorý svedčí o nezáujme • nevšímavýapatickýflegmatický: ľahostajný, nevšímavý človek; pacient je ku všetkému nevšímavý, apatický; nevšímavý, flegmatický výraz tváreneúčastnýnezúčastnený (ktorý nepociťuje, neprejavuje účasť): vrhol na smútiacich neúčastný, nezúčastnený pohľadochabnutýotupenýzatupený (ktorý stratil o všetko záujem): ochabnutá, otupená myseľ; otupený väzeňletargickýrezignovaný (úplne, až chorobne ľahostajný): letargické správanie pacientakniž. indolentnýodb. inertný (neschopný reagovať) • nepohnutý (bez citového pohnutia): pri správe o jeho smrti zostala nepohnutáchladnýstudený (bez citového vzplanutia): citovo chladný, studený človek; pohlavne chladný mužcudzíodcudzený (ktorý nemá al. ktorý stratil citový vzťah): boli si odrazu (citovo) cudzí, odcudzení (op. blízki) • indiferentný (nezaujímajúci ani jeden z protikladných postojov): byť indiferentný k národnostnej otázkeignorantský (svedčiaci o ignorancii) • vlažný (majúci al. prejavujúci voči niečomu veľmi malý záujem; svedčiaci o malom záujme): mať vlažný vzťah k politikepasívny (úplne bez záujmu; op. aktívny) • apolitický (ľahostajný vo vzťahu k politike): pasívny účastník prebiehajúcich udalostí; prezident zaujal apolitický postojhluchýslepý (úmyselne ľahostajný k veciam, javom a pod.): byť hluchý, slepý voči cudziemu nešťastiupohodlnýpubl. pejor. pohodlnícky (ktorý sa nenamáha prejaviť záujem, zaujať postoj): pohodlná, pohodlnícka reakcia na problémlaxnýnedbanlivýnedbalýnedbajskýnezodpovedný (ktorý berie na ľahkú váhu zodpovednosť, dôslednosť): mať laxný, nedbanlivý, nedbalý prístup k práci; nedbajská, nezodpovedná výchova


nepočujúci2 človek, ktorý (dobre) nepočuje • hluchý: vysielanie pre nepočujúcich, hluchýchpejor. hlucháň


nevšímavý ktorý si nevšíma ľudí, okolie, spoločenské dianie a pod., ktorý neprejavuje záujem, citovú účasť atď.; svedčiaci o tom (op. všímavý, pozorný) • ľahostajný: nevšímavý, ľahostajný človek; byť nevšímavý, ľahostajný voči cudziemu nešťastiunepozorný (o človeku; neprejavujúci pozornosť): nepozorný manželneúčastnýnezúčastnenýneprítomný (obyč. bez sústredenia, pozornosti): sledoval ho neúčastným, neprítomným, nezúčastneným pohľadomnedbanlivýnedbalýlaxnýkniž. indolentný (ktorý nedbá na niečo): nedbanlivý, laxný prístup k prácikniž. nonšalantný (vedome nevenujúci potrebnú starostlivosť, pozornosť): byť nonšalantný v obliekaníindiferentný (nezaujímajúci stanovisko; neprejavujúci spoluúčasť): byť indiferentný voči politikeflegmatickýapatický (bez akéhokoľvek záujmu, citového pohnutia): apatická, flegmatická reakcia na výčitky; apatický výraz tváreignorantský (úmyselne nevšímavý) • chladnývlažný (prejavujúci menej záujmu, ako je bežné): chladný, vlažný postojpren. imúnny (vedome si nepripúšťajúci niečo, obyč. nepríjemné): je imúnny voči kritikepejor.: hluchýslepý (obyč. zámerne neprejavujúci potrebnú spoluúčasť): byť hluchý k potrebám ľudí; byť hluchý, slepý voči biede


odmietavý 1. ktorý odmieta, zavrhuje niečo ako nevyhovujúce (op. súhlasný) • zamietavýnesúhlasný: odmietavý, zamietavý postoj; dať zamietavú, nesúhlasnú odpoveďzápornýnegatívnyhovor. kritický (op. kladný, pozitívny): záporné, negatívne stanovisko k návrhunegativistický (sústavne odmietajúci niečo): negativistická reakcia na niečonelojálny (op. lojálny): nelojálny prejavpren. hluchý (odmietajúci a nevšímavý): byť hluchý k cudzím prosbám

2. p. nevľúdny 1, odmeraný 1


prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľašahladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženkaholý: holé stenyjalovýhluchý: jalový, hluchý klas; hluché miestapustýspustnutýopustenýosihotenýosamelýosamotenýosirelýosirenýosirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polianeobývanývyľudnenýľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedinadutývyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň

2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažnýneobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázybezmyšlienkovýbezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dieloklišéovitýfrázovitýfrázistickýfloskulovitýfloskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slováiron.: mudráckymudrlantskýrozumkárskyrozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodnýneužitočnýplanýlacnýpejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľubypren. mŕtvy: mŕtva formapustýnenaplnenýbezcieľnyničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľnymárnybezvýslednýnezmyselnýzbytočnýdaromnýkniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvodyneskl. expr. naničexpr.: tupýotupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava

p. aj akademický 2

3. p. voľný 2 4. p. tupý 4


pustý 1. ktorý je bez života, bez ľudí; plný prázdna, opustenosti • prázdny: pustý, prázdny starý kaštieľspustnutýzapustnutýopustený: spustnutý, opustený dvorosamotenýosamelýosihotenýosirenýosirotenýosirelý: osamotené, osamelé, osihotené, osirené, osirotené jesenné polianeobývanýpustatinnýpustatinovýnehostinný: neobývaný, pustatinný, pustatinový, nehostinný krajvyľudnenýľudoprázdny: vyľudnené, ľudoprázdne uliceexpr.: neživýmŕtvy (op. živý) • pren. hluchý

2. ktorý je bez naplnenia, zmyslu, obsahu, vnútornej hodnoty • prázdny (op. plný, zmysluplný): pustý, prázdny život; pustá, prázdna dušabezobsažnýneobsažnýplanýpren. pejor. jalový (obyč. o reči) • nenaplnenýbezcieľnybezútešnýsmutnýtupý (obyč. o živote) • pren.: hluchýmŕtvysubšt. spustlý

3. p. bezočivý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hluchý, 2. st. hluchší príd.

1. nemajúci sluch, neschopný počuť, postihnutý hluchotou: h. človek

hovor. h. ako dub, ako peň, ako poleno úplne; robiť sa, urobiť sa h-ým predstierať nepočutie niečoho; vie o tom toľko, ako hluchý o hudbe (Taj.) celkom nič; hovor. žart. mať h. týždeň o človeku, ktorý nie je hluchý, ale často niečo nepočuje al. nechce počuť;

2. (k čomu, zried. pre čo) ľahostajný, nevšímavý: h. k prosbám, h. k biede, k utrpeniu niekoho; Pre vyššie veci je hluchý (Jes.) nemá o ne záujem;

3. tichý, pustý: h-á tíšina (Kuk.); h-é priestory (Horov); Ulice sú prázdne a hluché. (Kuk.)

4. zried. temno, duto, tupo znejúci: h-é zvuky (Jil.);

5. neplodný, jalový, prázdny: h. kvet, h. klas; h-é miesto v románe (Mráz) prázdne, bez deja; h. blesk po ktorom nehrmí; poľnohosp. h-é zrno bez klíčivosti; ban. h-á hornina jalovina;

na hlucho: tancovať na hlucho (Kuk.) bez hudby; Žart sa nepodaril, vyznel na hlucho (Jil.) ostal bez ohlasu, nemal účinok;

hlucho, 2. st. hluchšie prísl.

1. pusto, nemo, ticho: V prírode pusto, hlucho. (Tim.)

2. tupo: Vozne hlucho búchali v spletí koľajníc. (Urb.) Kopytá koní hlucho klopali na vyschnutú zem. (Gráf);

hluchosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

hluchý prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) hluchý; (bez) hluchého; (k) hluchému; (vidím) hluchého; (o) hluchom; (s) hluchým;

(štyria) hluchí; (bez) hluchých; (k) hluchým; (vidím) hluchých; (o) hluchých; (s) hluchými;


(jeden) hluchší, hluchejší; (bez) hluchšieho, hluchejšieho; (k) hluchejšiemu, hluchšiemu; (vidím) hluchšieho, hluchejšieho; (o) hluchejšom, hluchšom; (s) hluchejším, hluchším;

(traja) hluchší, hluchejší; (bez) hluchejších, hluchších; (k) hluchejším, hluchším; (vidím) hluchejších, hluchších; (o) hluchejších, hluchších; (s) hluchejšími, hluchšími;


(jeden) najhluchší, najhluchejší; (bez) najhluchšieho, najhluchejšieho; (k) najhluchejšiemu, najhluchšiemu; (vidím) najhluchšieho, najhluchejšieho; (o) najhluchejšom, najhluchšom; (s) najhluchejším, najhluchším;

(dvaja) najhluchší, najhluchejší; (bez) najhluchších, najhluchejších; (k) najhluchejším, najhluchším; (vidím) najhluchších, najhluchejších; (o) najhluchších, najhluchejších; (s) najhluchšími, najhluchejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) hluchý; (bez) hluchého; (k) hluchému; (vidím) hluchý; (o) hluchom; (s) hluchým;

(dva) hluché; (bez) hluchých; (k) hluchým; (vidím) hluché; (o) hluchých; (s) hluchými;


(jeden) hluchší, hluchejší; (bez) hluchšieho, hluchejšieho; (k) hluchejšiemu, hluchšiemu; (vidím) hluchší, hluchejší; (o) hluchejšom, hluchšom; (s) hluchejším, hluchším;

(dva) hluchšie, hluchejšie; (bez) hluchejších, hluchších; (k) hluchejším, hluchším; (vidím) hluchšie, hluchejšie; (o) hluchejších, hluchších; (s) hluchejšími, hluchšími;


(jeden) najhluchší, najhluchejší; (bez) najhluchšieho, najhluchejšieho; (k) najhluchejšiemu, najhluchšiemu; (vidím) najhluchší, najhluchejší; (o) najhluchejšom, najhluchšom; (s) najhluchejším, najhluchším;

(tri) najhluchšie, najhluchejšie; (bez) najhluchších, najhluchejších; (k) najhluchejším, najhluchším; (vidím) najhluchšie, najhluchejšie; (o) najhluchších, najhluchejších; (s) najhluchšími, najhluchejšími;


ženský rod

(jedna) hluchá; (bez) hluchej; (k) hluchej; (vidím) hluchú; (o) hluchej; (s) hluchou;

(tri) hluché; (bez) hluchých; (k) hluchým; (vidím) hluché; (o) hluchých; (s) hluchými;


(jedna) hluchejšia, hluchšia; (bez) hluchšej, hluchejšej; (k) hluchšej, hluchejšej; (vidím) hluchšiu, hluchejšiu; (o) hluchšej, hluchejšej; (s) hluchejšou, hluchšou;

(tri) hluchšie, hluchejšie; (bez) hluchejších, hluchších; (k) hluchejším, hluchším; (vidím) hluchšie, hluchejšie; (o) hluchejších, hluchších; (s) hluchejšími, hluchšími;


(jedna) najhluchejšia, najhluchšia; (bez) najhluchšej, najhluchejšej; (k) najhluchšej, najhluchejšej; (vidím) najhluchšiu, najhluchejšiu; (o) najhluchšej, najhluchejšej; (s) najhluchejšou, najhluchšou;

(tri) najhluchšie, najhluchejšie; (bez) najhluchších, najhluchejších; (k) najhluchejším, najhluchším; (vidím) najhluchšie, najhluchejšie; (o) najhluchších, najhluchejších; (s) najhluchšími, najhluchejšími;


stredný rod

(jedno) hluché; (bez) hluchého; (k) hluchému; (vidím) hluché; (o) hluchom; (s) hluchým;

(tri) hluché; (bez) hluchých; (k) hluchým; (vidím) hluché; (o) hluchých; (s) hluchými;


(jedno) hluchšie, hluchejšie; (bez) hluchšieho, hluchejšieho; (k) hluchejšiemu, hluchšiemu; (vidím) hluchšie, hluchejšie; (o) hluchejšom, hluchšom; (s) hluchejším, hluchším;

(dve) hluchšie, hluchejšie; (bez) hluchejších, hluchších; (k) hluchejším, hluchším; (vidím) hluchšie, hluchejšie; (o) hluchejších, hluchších; (s) hluchejšími, hluchšími;


(jedno) najhluchšie, najhluchejšie; (bez) najhluchšieho, najhluchejšieho; (k) najhluchejšiemu, najhluchšiemu; (vidím) najhluchšie, najhluchejšie; (o) najhluchejšom, najhluchšom; (s) najhluchejším, najhluchším;

(štyri) najhluchšie, najhluchejšie; (bez) najhluchších, najhluchejších; (k) najhluchejším, najhluchším; (vidím) najhluchšie, najhluchejšie; (o) najhluchších, najhluchejších; (s) najhluchšími, najhluchejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HLUCHÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 156×, celkový počet lokalít: 54, najčastejšie výskyty v lokalitách:
MYJAVA, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 19×;
STARÁ TURÁ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 13×;
RUDNÍK, okr. SENICA (od r. 1996 MYJAVA) – 12×;
ČACHTICE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 7×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 6×;
DOLNÝ HRIČOV, okr. ŽILINA – 5×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
PODOLIE, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
SÚŠ (obec STARÁ TURÁ), okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor