hlučný príd.
1. hlasný, hrmotný, lomozný: h. smiech, stroj, h-á hudba
2. rušný, živý: h-á križovatka;
hlučno, hlučne prísl. i vetná prísl.: h. sa správať; je tu h.;
hlučnosť -i ž.: stupeň h-i
hlučný -ná -né 2. st. -nejší príd.
hlučný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý dobre počuť, ktorý výrazne znie; syn. hlasný; op. tichý: h. smiech; h. stroj; h. tikot budíka; h. hovor hlasitý; hlučná hudba; hlučné ozvučenie filmu; hlasy hostí boli čoraz hlučnejšie; Do jeho slov vpadol orchester takým hlučným nástupom, že umožnil Táni tváriť sa, akoby nebola počula jeho tichý protest. [I. Izakovič] 2. ▶ plný ruchu, hluku, nepokoja, pohybu; syn. rušný, živý; op. tichý, pokojný: hlučná schôdza, diskusia; hlučná križovatka; hlučné správanie; nemá rád hlučnú spoločnosť; Ako každý rok odbavoval zeman Vietoris hlučné meniny. [A. Lacková-Zora]; Mládenci okolo dvadsiatky sú hluční a neviazaní. [I. Habaj]
hlasný ktorý dobre počuť, ktorý dobre, jasne znie (op. tichý) • hlasitý: viedli hlasný, hlasitý rozhovor; hlasný, hlasitý spev • hrmotný • expr. hurónsky (veľmi hlasný): hrmotný pochod vojakov, hurónsky smiech • hlučný • expr. hulákavý (veľmi, nepríjemne hlasný): hlučná hudba, hulákavá mládež • ohlušujúci (ktorý ohlušuje): ohlušujúci zvuk motorov • prihlasný • prihlučný (príliš hlasný, hlučný)
hlučný 1. p. hlasný 2. p. rušný
hrmotný 1. ktorý robí hrmot, lomoz; sprevádzaný hrmotom; veľmi hlučný, silný (o zvuku) • dunivý: hrmotné, dunivé výstrely; dunivé výbuchy v kameňolome • burácavý: burácavé vlny • hrmotavý • buchotavý • lomozivý • lomozný: buchotavé, hrmotavé, lomozivé, lomozné zvuky na povale • expr.: rachotivý • rachotavý • zried. rachotný: rachotivý, rachotný štart prúdových lietadiel • hukotavý • zried. treskotavý: hukotavý, treskotavý zvuk vlakov • expr. hromový: hromový potlesk, hromové burácanie • zried. hrmavý • hovor. expr. hurtovný • nár. hurtácky: hurtovné zaklopanie (Timrava), hurtácka reč (Gráf) • hlučný • hlasný • silný • búrlivý: hlučný, hlasný, silný, búrlivý smiech
2. p. rázny
rušný plný ruchu, hluku, nepokoja, pohybu (op. tichý, pokojný) • hlučný • živý: rušná, hlučná, živá diskusia; chodba je cez prestávku rušná, hlučná, živá • frekventovaný (ktorý má veľkú frekvenciu): frekventovaná križovatka • nepokojný • búrlivý • rozbúrený • rozvírený • expr.: rozkvasený • vriaci: nepokojný, búrlivý život; rozbúrená, rozvírená, rozkvasená doba • kniž. pohnutý: pohnuté časy • zastaráv. vzrušený • poet. vzrušný
1. hlasný, hrmotný: h. hovor, smiech, h-á hudba;
pren. krikľavý, nápadný: h-é pochvaly (Vlč.); h-é efekty románu (Mráz);
2. rušný, živý: h-á schôdza (Rys.); h-é námestie (Kuk.);
hlučne (v prísudku i hlučno) prísl.: h. lomoziť (Rys.); h. sa zasmiať (Jégé); Vonku je veľmi hlučno. (Tim.);
hlučnosť, -ti ž.
hlučný príd (veľmi) hlasný, hrmotný; archu Pane z hlučnu slawnosty winesly z domu (Le 1730); welika powest hlučna dossla pred krale (HI 18. st); -e prísl: chrami Pane nemohly tak hlučne swecene bity (Le 1730); -osť ž hlasnosť: v wassjch rukau syla a hlučnost gestit (HI 18. st)