hltavý príd. rýchle, veľkými hltmi jediaci al. pijúci, pažravý: h-é kačice;
hltavo prísl.: h. piť
hltavo 2. st. -vejšie prísl. 1. ▶ rýchlo a veľkými hltmi: h. piť; h. sa vrhli na jedlo; Poodkrajujem zo salámy, hltavo do seba napchám niekoľko nepožutých kúskov. [Š. Žáry]; Hanes o chvíľku je hltavejšie ako Miško, lebo je hladnejší. [L. Ťažký] 2. trochu expr. ▶ so silnou nedočkavou túžbou, s veľkou zvedavosťou, náruživo, dychtivo, žiadostivo: h. počúvať; h. čítať; h. sa pozerať na dokument; A ešte radšej bol, keď videl, ako hltavo sa syn pustil do učenia. [P. Jaroš]
hltavo rýchlo a veľkými hltmi • pejor.: pahltne • pahltno • pažravo: hltavo, pahltne zjedol polievku; pažravo sa pustil do halušiek • zried. hltkom (Hviezdoslav)
porov. aj nenásytný 1
hltavý, 2. st. hltavejší príd. rýchlo, veľkými hltmi jediaci al. pijúci, žerúci, pažravý: h. človek, h-é kačice; h. ako vlk pažravý; pren. h-é jazyky plameňov ničivý, zhubný oheň, plameň; h-é pohľady chtivé, vášnivé;
hltavo prísl.: h. jesť; pren. h. čítať dychtivo;
hltavosť, -ti ž.