Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

hltať -ce/-tá -cú/-tajú hlc/-taj! nedok.

1. hltavo prežierať, jesť al. piť: h. obed;

pren. expr.: h. knihy náruživo čítať; h. kilometre dlho a rýchlo jazdiť (napr. autom)

2. prehĺtať, prežierať: svaly umožňujúce h-nie

expr. h. očami niekoho žiadostivo hľadieť na niekoho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hltať ‑ce/‑tá ‑cú/‑tajú ‑tal nedok.

hltať hltá/hlce hltajú/hlcú hltaj/hlc! hltal hltajúc hltajúci hltaný hltanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ veľkými hltmi, bez náležitého prežutia jesť al. rýchlo piť: husi hlcú zrno; h. obed; nenásytne, pažravo h. klobásu; h. vodu plnými dúškami; expr. h. rôzne tabletky často a vo veľkom množstve užívať; Hlceš! - vyriekla s odporom. [L. Ballek]; Krava hltala chrumkavec, div sa nezadrhla. [I. Habaj]; pren. expr. h. vzduch dychtivo, plnými dúškami dýchať; Zahúkal do studne. Dúfal, že zachytí ozvenu, no studňa hltala všetky zvuky a mlčala ako hrob. [M. Krno]
2. trochu expr. (čo) ▶ náruživo, s obľubou sa niečomu venovať; neúnavne niečo čítať, sledovať, počúvať a pod.: h. knihy; dychtivo h. slová, správy, informácie; h. kilometre dlho, veľa jazdiť autom, na bicykli a pod.
3. (čo) ▶ pohybom hltana posúvať (obyč. potravu) z úst do žalúdka; syn. prehĺtať, prežierať: h. sliny; svaly umožňujúce hltanie; Kone dlho preciedzajú cez zuby vodu a hlcú ju. [K. Lazarová]
4. expr., často pejor. (čo) ▶ používaním vyčerpávať, pohlcovať vo veľkom množstve, spotrebúvať: Automat hltal koruny, no nebol ochotný pracovať s jedinou platňou. [G. Rothmayerová]; Výstavba a prevádzka jadrových elektrární hltá obrovské finančné prostriedky. [Sme 1998]
fraz. hltať niekoho, niečo očami žiadostivo, zvedavo na niekoho, na niečo hľadieť
dok. k 1, 2, 4zhltnúť

hltať pohybom hltana posúvať (obyč. potravu) z úst do žalúdka • prehĺtaťprehltávať: náhlivo hlce, prehĺta kusy torty; pilulky len ťažko prehltávaprežierať: naprázdno prežierapregĺgaťpreglgávaťglgať (tekutinu): pregĺgať, preglgávať sliny


jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hltať, hlce/hltá, hlcú/hltajú, hltajúci nedok. (čo i bezpredm.)

1. chytro, bez náležitého žutia prežierať, hltavo jesť (obyč. o zvieratách, expr. i o človeku): svine, kravy hlcú; h. ako vlk pažravo; pren. h. vzduch dychtivo, plnými dúškami dýchať; h. kilometre ísť veľkou rýchlosťou (napr. autom); h. knihy rýchlo a náruživo čítať; h. každé slovo veľmi pozorne, zvedavo, s napätím počúvať

h. očami niekoho, niečo žiadostivo, zvedavo hľadieť na niekoho al. na niečo;

2. prehĺtať, prežierať: h. sliny;

3. nár. pejor. nemierne piť: Keď začne hltať, potom je už bez všetkej rozvahy. (Taj.);

dok. k 1 zhltnúť, k 2 prehltnúť

Morfologický analyzátor

hltať nedokonavé sloveso
(ja) hlcem VKesa+; (ty) hlceš VKesb+; (on, ona, ono) hlce VKesc+; (my) hlceme VKepa+; (vy) hlcete VKepb+; (oni, ony) hlcú VKepc+;

(ja som, ty si, on) hltal VLesam+; (ona) hltala VLesaf+; (ono) hltalo VLesan+; (oni, ony) hltali VLepah+;
(ty) hlc! VMesb+; (my) hlcme! VMepa+; (vy) hlcte! VMepb+;
(nejako) hlcúc, hltajúc VHe+;
hltať hltať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor