hltať -ce/-tá -cú/-tajú hlc/-taj! nedok.
1. hltavo prežierať, jesť al. piť: h. obed;
pren. expr.: h. knihy náruživo čítať; h. kilometre dlho a rýchlo jazdiť (napr. autom)
2. prehĺtať, prežierať: svaly umožňujúce h-nie
● expr. h. očami niekoho žiadostivo hľadieť na niekoho
hltať hltá/hlce hltajú/hlcú hltaj/hlc! hltal hltajúc hltajúci hltaný hltanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ veľkými hltmi, bez náležitého prežutia jesť al. rýchlo piť: husi hlcú zrno; h. obed; nenásytne, pažravo h. klobásu; h. vodu plnými dúškami; expr. h. rôzne tabletky často a vo veľkom množstve užívať; Hlceš! - vyriekla s odporom. [L. Ballek]; Krava hltala chrumkavec, div sa nezadrhla. [I. Habaj]; pren. expr. h. vzduch dychtivo, plnými dúškami dýchať; Zahúkal do studne. Dúfal, že zachytí ozvenu, no studňa hltala všetky zvuky a mlčala ako hrob. [M. Krno] 2. trochu expr. (čo) ▶ náruživo, s obľubou sa niečomu venovať; neúnavne niečo čítať, sledovať, počúvať a pod.: h. knihy; dychtivo h. slová, správy, informácie; h. kilometre dlho, veľa jazdiť autom, na bicykli a pod. 3. (čo) ▶ pohybom hltana posúvať (obyč. potravu) z úst do žalúdka; syn. prehĺtať, prežierať: h. sliny; svaly umožňujúce hltanie; Kone dlho preciedzajú cez zuby vodu a hlcú ju. [K. Lazarová] 4. expr., často pejor. (čo) ▶ používaním vyčerpávať, pohlcovať vo veľkom množstve, spotrebúvať: Automat hltal koruny, no nebol ochotný pracovať s jedinou platňou. [G. Rothmayerová]; Výstavba a prevádzka jadrových elektrární hltá obrovské finančné prostriedky. [Sme 1998] ◘ fraz. hltať niekoho, niečo očami žiadostivo, zvedavo na niekoho, na niečo hľadieť ▷ dok. k 1, 2, 4 ↗ zhltnúť
hltať pohybom hltana posúvať (obyč. potravu) z úst do žalúdka • prehĺtať • prehltávať: náhlivo hlce, prehĺta kusy torty; pilulky len ťažko prehltáva • prežierať: naprázdno prežiera • pregĺgať • preglgávať • glgať (tekutinu): pregĺgať, preglgávať sliny
jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe
2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov
hltať, hlce/hltá, hlcú/hltajú, hltajúci nedok. (čo i bezpredm.)
1. chytro, bez náležitého žutia prežierať, hltavo jesť (obyč. o zvieratách, expr. i o človeku): svine, kravy hlcú; h. ako vlk pažravo; pren. h. vzduch dychtivo, plnými dúškami dýchať; h. kilometre ísť veľkou rýchlosťou (napr. autom); h. knihy rýchlo a náruživo čítať; h. každé slovo veľmi pozorne, zvedavo, s napätím počúvať
● h. očami niekoho, niečo žiadostivo, zvedavo hľadieť na niekoho al. na niečo;
2. prehĺtať, prežierať: h. sliny;
3. nár. pejor. nemierne piť: Keď začne hltať, potom je už bez všetkej rozvahy. (Taj.);
dok. k 1 zhltnúť, k 2 prehltnúť