hlinený príd. vyrobený z hliny: h. hrniec, h-á dlážka
● stáť na h-ých nohách byť bez pevných základov, byť vratký
hlinený -ná -né príd.
hlinený -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na hlinu; urobený z hliny: h. násyp; h. dom postavený z valčekov urobených zo zmesi hliny a posekanej slamy al. postavený pomocou posuvného debnenia, do ktorého sa takáto zmes nabíjala; drevená chalupa s hlinenou dlážkou 2. ▶ vyrobený, urobený z (hrnčiarskej) hliny a vypálený v hrnčiarskej peci (obyč. aj glazovaný): h. džbán, krčah, hrniec, kvetináč, pekáč; hlinená nádoba, misa, lyžica, fajka; predávať hlinené výrobky ◘ fraz. stáť na hlinených nohách nemať pevné základy, byť vratký
hlinený príd. vyrobený, urobený z hliny: h. hrniec, riad, h-é nádoby, modely, sošky; h-á podlaha, h-á chatrč
● stáť, byť na h-ých nohách mať slabé základy, byť neistý, vratký
hliňaný p. hlinený
hlinený i hliňaný príd. vyrobený z hliny: V domácnosťiach sa potĺklo veľa hľiňeňiho riadu (Pukanec LVI); Brávali si krčahe hľiňenej z enem cecíkom (Čelovce MK); Hľiňení riat, to sa mľiečňiki, babovňe, pekáče, miski (Návojovce TOP); Mad bívav hlinenních hrncoch (Trakovice HLO) hľiňení dom (Lipt. Hrádok LM) Mán hľiňaní spusták na mľieko (Kociha RS); hľiňanej mľéčňik (Cinobaňa LUČ); Mľiko trimaľi v harčka_hľiňanich abo kamenich (Dl. Lúka BAR) L. hlinenné stavání (Siladice HLO) - dom nabíjaný z hliny; hliňení maz (Štefanov SEN) - mazanina na podlahe
hlinený [-en(n)ý] príd 1. vyrobený, zhotovený z hliny: hlynenych pynktlykuow (BYTČA 1606); tam sedy člowek hlinenny (SK 1697) socha z hliny; hliňenne pohári, zeď hlinénna (KS 1763); kominy ze surowich hlinenich tehel (NJ 1785-88); ryad hlineny (WSt 18. st); džban hlineny (CS 18. st) 2. obsahujúci hlinu, hlinitý: z hlineneg zeme (PP 1734); limarius: blatnaty, hlinenny (KS 1763) 3. pracujúci s hlinou: plastes: hrnčár, hlinenny mazač (KS 1763)