hlina -y hlín ž. zemina vzniknutá rozpadom hornín: záhradnícka, hrnčiarska, tehliarska, pieskovitá, ťažká h.;
hlinový príd.
hlina -ny hlín ž. ▶ zemina vzniknutá rozpadom hornín: ílová, pieskovitá h.; mastná h. plastická; chudá h. málo plastická; hrnčiarska, tehliarska, záhradnícka h.; ohňovzdorná h.; džbány, nádoby z pálenej hliny; podlaha z udupanej hliny; spracovateľnosť hliny; kopať, formovať, miesiť hlinu; zakryť niečo hlinou; Keramika sa vyrába z plavenej hliny premiešanej s ostrým pieskom a sľudou, s prímesou organických látok. [Slovensko I]; Bála sa, že stratí lodičku v hnusnej červenej hline. [V. Mináč] ◘ fraz. expr. hrýzť hlinu byť mŕtvy
hlina p. zem 4
pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok
2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši
3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
hlina, -y, hlín ž. zemina, ktorá vzniká zvetraním hornín obsahujúcich živec; pôda, zem: hrnčiarska, tehliarska h.; ťažké, ílové, piesočnaté h-y;
hlinový príd. obsahujúci hlinu, hlinitý: h-é bahno
(jedna) hlina; (bez) hliny; (k) hline; (vidím) hlinu; (ó) hlina!; (o) hline; (s) hlinou;
(dve) hliny; (bez) hlín; (k) hlinám; (vidím) hliny; (ó) hliny!; (o) hlinách; (s) hlinami;