hlina -y hlín ž. zemina vzniknutá rozpadom hornín: záhradnícka, hrnčiarska, tehliarska, pieskovitá, ťažká h.;
hlinový príd.
hlina -ny hlín ž.
hlina -ny hlín ž. ▶ zemina vzniknutá rozpadom hornín: ílová, pieskovitá h.; mastná h. plastická; chudá h. málo plastická; hrnčiarska, tehliarska, záhradnícka h.; ohňovzdorná h.; džbány, nádoby z pálenej hliny; podlaha z udupanej hliny; spracovateľnosť hliny; kopať, formovať, miesiť hlinu; zakryť niečo hlinou; Keramika sa vyrába z plavenej hliny premiešanej s ostrým pieskom a sľudou, s prímesou organických látok. [Slovensko I]; Bála sa, že stratí lodičku v hnusnej červenej hline. [V. Mináč] ◘ fraz. expr. hrýzť hlinu byť mŕtvy
hlina p. zem 4
pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok
2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši
3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
hlina, -y, hlín ž. zemina, ktorá vzniká zvetraním hornín obsahujúcich živec; pôda, zem: hrnčiarska, tehliarska h.; ťažké, ílové, piesočnaté h-y;
hlinový príd. obsahujúci hlinu, hlinitý: h-é bahno
hlina ž. 1. csl zemina, ktorá vzniká zvetraním hornín: Blato na omazaňia zme vimiesile z hline (Čelovce MK); Tam bola na to (tehly) dobrá hlina (Podmanín PB); Hľina śe rozmiśila i s tim śe žulcila chiža (Dl. Lúka BAR) L. červená hľina (Dobrá Voda PIE) - hlina s hrdzavým odtieňom; žulta hlina (Dl. Lúka BAR) - svetlejšia hlina; mazľava hľina (Smižany SNV) - ilovitá pôda; hrnčarska hlina (Trstená) - hlina vhodná na spracovanie; kašná hlina (Kubrá TRČ) - mastná hlina vhodná na zhotovenie mlynského kameňa „hlináka``; nabid hlinu na štok (Malacky) - natlačiť hlinu do formy; zválat hlinu (Malacky) - dať hlinu na jednu kopu F. dávno hlinu líže (Bošáca TRČ) - dávno zomrel 2. or holá zem v obytnom priestore bez podlahy: Ve_dzme mi aňi ľen forštou ňemaľi f pitvore, ľen hľina bola (Krivá DK); Drej ňemávaľi v izbe ňiďe na zemi inuo, ľen hľinu maľi (Brezovica TRS); hlinový príd.: V hlinovéj zemi je čašká kopačka (Pezinok MOD)
hlinový p. hlina
hlina ž mazľavá jemná hornina; tehliarsky a hrnčiarsky materiál: od prywezenj 2 wozow hlynj (TRENČÍN 1584); k potrebe majerou hlinu voziti (LIKAVA 1625); hlynu myesit (ŽILINA 1693-94); džban aneb krčah udelanj s gedneho kusu hliny (VELIČNÁ 1714); kachly, čo toliko hlynu pry stjenach omazane byly (DUBNICA n. V. 1722); hlynu pecowu ze stareg pecy (KLe 1740); L. armenská hlina (TT 1745) červená; hrnčarowég hlini (KB 1756); x. náb (Boh) stworil Adama z hlyni zemi (KB 1757); hlina ylowatá (KS 1763); zlutu hlynu rozrob z wodu (HK 18. st) P. tpn tretya (zem) na Hlyne (SLIAČE 1582); -ôčka [-eč-] dem expr: limulus: blatečko, hlinečka (KS 1763)
hlinôčka p. hlina