hlavný1 -ná -né príd. 1. ▶ v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata; syn. najdôležitejší, základný: h. dôvod; h. činiteľ, prvok; h. produkt firmy; h. bod rokovania; h. pracovný pomer dohodnutý na určený pracovný čas, op. vedľajší; h. vinník, svedok; h. hrdina knihy; hlavná myšlienka diela; hlavná téma diskusie; hlavná turistická sezóna; mať h. referát na konferencii; preberať hlavnú cenu; hrať hlavnú úlohu, rolu, postavu op. vedľajšiu, ↗ i fraz.; odhaliť hlavnú príčinu neúspechu; to je hlavné; Viete, kávička je moje hlavné potešenie. [L. Mňačko] □ hlavná veta a) lingv. gramaticky nezávislá veta v súvetí b) mat. veta zásadného významu; lingv. hlavný význam slova ktorý nezávisí od kontextu a situácie; hlavný prízvuk základný prízvuk v slove; hud. hlavná tónina v ktorej sa skladba začína aj končí; hlavná téma základná téma skladby al. jej časti; práv. hlavné pojednávanie štádium trestného konania, v ktorom súd rozhoduje o vine a treste obžalovaného; mat. hlavná kružnica guľovej plochy ktorá je rezom guľovej plochy rovinou prechádzajúcou stredom guľovej plochy; geod. hlavný bod oblúka bod potrebný na vyjadrenie priebehu oblúka (napr. začiatok a koniec oblúka); hlavný výškový bod bod umiestnený mimo vytyčovaného stavebného objektu a jeho vplyvu □ hlavná výhra najvyššia suma al. predmet, ktorý má najvyššiu cenu; hlavná skúška (v divadle) skúška pred premiérou, generálka; hlavné jedlo a) (v školskom stravovaní al. pri diéte) raňajky al. obed al. večera, op. vedľajšie jedlo (desiata, olovrant, druhá večera) b) (v obedovom menu) základné jedlo popri predjedle, polievke a dezerte 2. ▶ prvý z hľadiska dôležitosti; syn. ústredný, centrálny; op. pobočný, filiálny: h. archív, sklad; h. stan (za vojny) sídlo vojenského veliteľstva; hlavná stanica, pošta; hlavné mesto Slovenska; hlavná línia domov; hlavné elektrické vedenie; odstrániť poruchu na hlavných poistkách domu; dať prednosť vozidlu na hlavnej ceste 3. ▶ umiestnený, nachádzajúci sa vpredu al. v strede, v centre; syn. predný, čelný; op. bočný, vedľajší: h. vchod; hlavné dvere; hlavné schodisko; Zo zvyku sa poklonil hlavnému oltáru. [P. Bunčák] 4. ▶ hierarchicky najvyšší; syn. vedúci: h. inžinier, projektant; h. redaktor Slovenskej reči šéfredaktor; h. rozhodca zápasu; h. kuchár, čašník; hlavná sestra nemocnice; útvar hlavného architekta; V lóži už obsadili kreslá najhlavnejší predstavitelia moci. [R. Fabry] ◘ fraz. hrať hlavnú úlohu v niečom byť rozhodujúcim činiteľom v nejakom procese; mať hlavné slovo mať rozhodujúci vplyv
hlavný2 -ného pl. N -ní m. hovor. ▶ hlavný čašník: zdvorilý, neochotný h.; mať dlžobu u hlavného; Je u nás v hoteli hlavným už od septembra. [J. Johanides]; Už sa obzerá po hlavnom, aby zaplatil a pomaly šiel. [I. Habaj]