hlavica, -e, -víc ž.
1. hrubšia, rozšírená al. vrchná časť niečoho: h. klinca, žrde; tech. h. vretena, kábla; anat. kĺbová h., h. kosti; stav. h. stĺpa, korintská, baroková h.;
hud. koncová časť krku sláčikových hudobných nástrojov;
2. expr. hlava: Kde (lastovička) omrkne, tam vloží hlavicu pod krídlo a zaspí. (Kuk.);
hlavicový príd.