hlavatý príd. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, vzdorovitý: h-é dieťa;
hlavato, hlavate prísl.;
hlavatosť -i ž.
hlavatý -tá -té 2. st. -tejší príd.
hlavatý -tá -té 2. st. -tejší príd. 1. ▶ majúci veľkú hlavu, časť tela: h. pes; Ten väčší, hlavatejší, fúzatejší prvý zabúchal pažbou na dvere. [L. Ťažký] 2. ▶ ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; syn. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, vzdorovitý: h. chlap; hlavaté dieťa; bola čoraz hlavatejšia a drzejšia; Povahou priečna a po otcovi hlavatá, ťahať za kratšie nenavyknutá. [A. Lacková-Zora]; On si nedá povedať, nechajte ho, je hlavatý. [L. Ballek]
hlavatý p. tvrdohlavý, spurný
neoblomný ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť, obmäkčiť (op. ústupčivý, poddajný, mäkký) • neústupný • neústupčivý: neoblomný, neústupčivý človek; má neústupnú, neústupčivú povahu • tvrdohlavý • zaťatý • tvrdošijný • hlavatý: tvrdohlavé, tvrdošijné presadzovanie vlastných záujmov; zaťaté, hlavaté pridŕžanie sa dogiem • nezlomný • nezdolný • nepoddajný • zastar. nepovoľný (odolávajúci nátlaku): zostal nezlomným, nezdolným, nepovoľným buričom; zachovával si svoj nepoddajný postoj • nezmeniteľný • nezvratný • pevný: je to človek nezmeniteľných, pevných zásad; jeho rozhodnutie je nezmeniteľné, nezvratné • neúprosný • neľútostný (o niečom negatívnom, čomu sa nedá zabrániť, vyhnúť): neoblomný, neľútostný osud; neúprosná, neľútostná smrť • nezmieriteľný • zarytý (obyč. nerozumne trvajúci na niečom; op. zmierlivý): stal sa z neho nezmieriteľný, zarytý odporca nových poriadkov • tvrdý • pren.: kamenný • žulový (spojený s bezcitnosťou): má tvrdé, kamenné srdce; kamenná, žulová viera
p. aj pevný, tvrdý
spurný ktorý sa stavia na odpor, ktorý sa prieči; svedčiaci o tom • priečny • zastaráv. priekorný: spurná, priečna povaha • vzdorovitý • vzdorný • hovor. trucovitý (prejavujúci vzdor): skrotiť spurného, vzdorovitého, vzdorného ducha; vzdorovité, vzdorné erdžanie koňa; nevedieť si rady s trucovitým dieťaťom • svojhlavý • hlavatý • zaťatý • tvrdohlavý (neústupne trvajúci na svojom): svojhlavé, hlavaté dievča; zaťaté, tvrdohlavé mlčanie • expr. hlavajský
tvrdohlavý ktorý neústupne, často nerozumne trvá na svojom, dožaduje sa svojho al. presadzuje svoje; svedčiaci o tvrdohlavosti • hlavatý • zaťatý • tvrdošijný: tvrdohlavý, hlavatý človek; zaťatá, tvrdošijná povaha • zanovitý • zatvrdnutý • zastar. vrtohlavý: zanovitý, vrtohlavý chlapec • kniž.: uvzatý • zavzatý • zastar. zatvrdilý • zried. zatvrdlivý: byť uvzatý, zavzatý, zatvrdilý • zarytý: zaryté odmietanie • neústupný • neústupčivý • nepovoľný: neústupné, neústupčivé presadzovanie svojho názoru • neoblomný • nepoddajný: neoblomná, nepoddajná otcova povaha • svojhlavý • svojvoľný • samovoľný (uplatňujúci svoju vôľu bez ohľadu na iných): svojhlavé, svojvoľné deti • vzdorovitý • vzdorný • spurný • expr. urputný (ktorý neústupčivosťou, nepoddajnosťou vyjadruje svoj odpor, odmietanie a pod.): vzdorovitý, vzdorný, spurný žiak; vzdorovité, vzdorné, spurné, urputné mlčanie • hovor. kapriciózny • hovor. zastaráv. krutohlavý • expr. zried. kotrbnatý
vzdorovitý ktorý rád vzdoruje; svedčiaci o tom • vzdorný • spurný • priečny: vzdorovité, vzdorné, spurné, priečne dieťa; vzdorovitý, vzdorný, spurný, priečny výraz tváre • hlavatý • tvrdohlavý • svojhlavý: hlavatý, tvrdohlavý, svojhlavý človek; tvrdohlavé odmietnutie • zanovitý • zaťatý: zanovití, zaťatí rodičia; zanovitý, zaťatý postoj • hovor. trucovitý: trucovitý vnuk • neústupný • neústupčivý: neústupný, neústupčivý manžel • tvrdošijný: tvrdošijná povaha • neoblomný • nepovoľný (ktorý sa nedá obmäkčiť): neoblomný, nepovoľný otec; neoblomný, nepovoľný charakter • odb. renitentný
zanovitý ktorý nerád ustupuje zo svojich pozícií, od svojich názorov; svedčiaci o tom • neoblomný: zanovitý, neoblomný postoj; neoblomný, zanovitý nepriateľ neporiadku • tvrdohlavý • zaťatý • zarytý: tvrdohlavý žiak; zaťatý, zarytý odpor • spurný • hlavatý • neústupný • neústupčivý • nepovoľný • svojhlavý • vzdorovitý • vzdorný: spurné, hlavaté, vzdorovité dieťa • tvrdý • tvrdošijný: tvrdošijná povaha • kniž.: uvzatý • zavzatý • expr. zried. zahryzený: zahryzený odporca novôt
zarytý ktorý trvá na svojom, ktorý sa nedá presvedčiť; svedčiaci o tom • zaťatý • neoblomný: zarytý, zaťatý nepriateľ zmien; má neoblomnú povahu • tvrdohlavý • tvrdošijný • hlavatý: tvrdohlavé, hlavaté presadzovanie vlastných cieľov • nezmieriteľný • tvrdý: nezmieriteľný, tvrdý odporca novej filozofie • expr. zried. zahryzený: zahryzený byrokrat • zatvrdnutý • zastar.: zatvrdilý • zatvrdlivý (ktorý sa zatvrdil, ktorý nechce ustúpiť): zatvrdnuté srdce, zatvrdilý protivník
hlavatý príd.
1. tvrdohlavý, zaťatý, neústupný, vzdorovitý: h. človek, h-é dieťa;
2. zried. opatrený hlavicou, hlavičkou: h-é stĺpy (Hviezd.);
3. nár. h-é konope materné;
hlavato/-e prísl. k 1: h. odpovedať, h. mlčať;
hlavatosť, -ti ž. tvrdohlavosť, vzdorovitosť, neústupnosť
hlavatý príd. 1. záh majúci veľkú hlavu: Takí bil hlavatí, že miel hlavu jak veliká dziňa (Dúbravka BRA) 2. strsl tvrdohlavý, priečny, zanovitý: To je hlavatí chlapec, čo si raz umieňi, o_toho ňepopusťí (Košťany n. Tur. MAR); Jaj, hlavan edon hlavatí, jä či ukážem, eš kto som! (Sása REV); Nesmiež bit takí hlavatí! (Likavka RUŽ) L. hlavatá nátura (Ležiachov MAR) - nepoddajná povaha 3. jtek, čiast. jzsl semenný (v názve pre semencové materné konope): A tanto sa volali hlavaté (konope), lebo mali hlavi ze semenca (Hul VRB); Hlavaté konope sme trhali neskór, abi semenec dozrev (Ardanovce HLO); hlavaté konope (Čataj MOD) 4. turč guľatý druh snopka na krytie strechy: Šupki sú dvojaké, a síce hlavaté aľebo vlasaté (Košťany n. Tur. MAR)
hlavatý príd 1. majúci hlavu al. hlavičku: klinczou hlawatich do wodniho kolesa (KRUPINA 1687); hrebikow hlawatich na duplowanj (TRENČÍN 1713); capitis magni: hlavaty (KS 1763) 2. (o rastlinách) utvárajúci hlavu 6: salatu hlawatyho (ŠTIAVNIČKA 164043); listi hlawateho zelj (RN 17.-18. st); kapusta hlawata; hlawatá ssalfia polny (KS 1763) 3. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, vzdorovitý: lid tento welmj kruty a hlawatj gest (KT 1753); cerebrosus: swawólny, swég hlawi, neustúpny, hlawaty (KS 1763); (mnísi) bywagú pyssny, zátwrdly, hlawaty, neposlussny (BlR 18. st) P. atpn Lucas Hlawaty (N. MESTO n. V. 1522 U1); -osť ž tvrdohlavosť: gestlize toto dle nasseg hlawatosti neprekrutýme (PP 1734); we wssech wecech swu hlawatost ukazuge (PONIKY 1793)