Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

hlava -y hláv ž.

1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí ho h., hučí mu v h-e; je o h-u vyšší; sťať h-u popraviť sťatím

2. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y; pracovať h-ou duševne; mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý

3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho; ručiť svojou h-ou

4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u

5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny

6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky; mačacie h-y dlažbové kamene

7. kniž. kapitola (v knihe)

expr. h. ako koleno lysá; expr. beží, uteká ako bez h-y rýchlo, v rozrušení; chrániť, opatrovať niekoho, niečo ako oko v h-e úzkostlivo; expr. dubová, zadebnená h. hlupák; expr. na h-u padnutý hlúpy; mať → tvrdú h-u; mať → jasnú h-u; mať v h-e byť podnapitý; krúti, točí sa mu h. má závrat; h. sa mu ide rozskočiť silno ho bolí; krútiť h-ou nad niečím; vešať h-u; h-u hore! maj(te) odvahu; to si → vyhoď z h-y! robiť si → ťažkú h-u z niečoho; stratiť h-u; prerásť niekomu cez h-u; mať niečoho vyše h-y priveľa; nevie, kde mu h-a stojíveľa roboty; vziať si niečo do h-y zaumieniť si; expr. vbiť, vtĺcť, nabiť niekomu niečo do h-y a) nanútiť názor b) naučiť; expr. vybiť, vytĺcť niekomu niečo z h-y naliehavo vyhovoriť; expr. otrepať, omlátiť, obúchať niečo niekomu o h-u dôrazne, zlostne pripomenúť; umývať h-u niekomu hrešiť; sypať si popol na h-u kajať sa; expr. mať → maslo na h-e; lámať si h-u s niečím, nad niečím; nejde mu to do h-y nechápe to; niečo mu → vŕta v h-e; od h-y po päty celý; celkom; niečo nemá ani h-u (-y), ani pätu (-y) nemá zmysel, je zmätené; pchať, strkať h-u do piesku (ako pštros) nebrať na vedomie skutočnosť: nemať strechu nad h-ou, nemať kde h-u skloniť, zložiť nemať byt, domov; strecha mu horí nad h-ou; poraziť (nepriateľa) na h-u úplne; (bola tam) h. na h-e ľudia sa tiesnili; biť h.-nehlava bez rozmyslu; expr. čo sa na h-u postaví, môže sa aj na h-u postaviť aj proti jeho vôli; ani → vlas na h-e sa mu neskrivil; ísť h-ou proti múru chcieť premôcť neprekonateľné (prekážky); h-ou múr neprerazíš je zbytočné plytvať silami; kto nemá v h-e, má v pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu; od h-y ryba smrdí nedostatky sú vo vedení;

hlavový príd. k 1, 6: anat. h-á dutina;

hlavička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1, 6, expr. k 2: h. dieťaťa; to je múdra h.! špendlíková h., h. klinca

2. hovor. pri futbale lopta odrazená hlavou

3. záhlavie (význ. 3): list s h-ou podniku

udrieť, trafiťklinec po h-e;

hlavičkový príd.: h. papier s vytlačenou hlavičkou;

hlávka -y -vok ž.

1. zdrob. k hlava 1, 6, expr. k hlava 2: detská h., h. zápalky; múdra h.!

2. do gule spojené listy, okvetie ap. niekt. rastlín: h. šalátu, kapusty, ďateliny; h. cesnaku;

hlávkový príd. k 2: h. šalát;

hlávočka -y -čiek ž. zdrob. k hlava 1, 2, 6;

hlavisko -a -vísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hlava ‑y hláv ž.; hlavový; hlavisko ‑a ‑vísk s., N a A jedn. i ž.

hlava -vy hláv ž. 1.časť ľudského al. zvieracieho tela, obyč. pohyblivo oddelená od ostatného tela, kde je mozog, oči, uši, nos a ústa: ľudská h.; detská, dievčenská, mužská h.; konská, psia, hadia h.; barania h.i fraz.; holá, plešivá h. úplne al. čiastočne bez vlasov; strapatá, kučeravá h.; šedivá, ryšavá h.; starobou postriebrená h.; hladko učesaná h.; podlhovastá, okrúhla h.; temeno hlavy; vlasatá časť hlavy; veľkosť hlavy; opierka hlavy; drak so siedmimi hlavami v rozprávkach; mať bolesti hlavy; má ranu na hlave; hučí mu v hlave; je o hlavu vyšší; obrátiť, otočiť hlavu; podopierať si hlavu; položiť hlavu na stôl; položiť hlavu na kláti fraz.; chytať, chytiť sa za hlavui fraz.; skloniť, stiahnuť hlavu medzi pleciai fraz.; dvíhať, zdvihnúť hlavui fraz.; umývať niekomu hlavu umývať vlasy, ↗ i fraz.; postaviť sa na hlavui fraz.; mať na hlave čiapku; dať si dolu z hlavy klobúk; hodiť niekomu kameň do hlavy; vpáliť si guľku do hlavy zastreliť, postreliť sa; poškrabať sa na hlave; dostať po hlave; dať niekomu po hlave udrieť niekoho; kývať, kývnuť hlavou (v zvislom smere) na znamenie súhlasu; krútiť, pokrútiť hlavou obyč. na znamenie nesúhlasu; visieť, skákať dolu hlavou; dať gól hlavou; spať s vankúšom pod hlavou; sťať niekomu hlavu popraviť niekoho sťatím; zvíťaziť o dĺžku hlavy (o koňovi); Dohovorili sa akosi ponad jeho hlavu. [V. Bednár]
2. ▶ sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; syn. rozum, myseľ: počítať z hlavy; pracovať hlavou duševne; mať dobrú, bystrú hlavu byť múdry, ľahko chápať; robiť niečo podľa svojej hlavy; Odučili ju myslieť vlastnou hlavou. [K. Jarunková]; Kde máš hlavu, človeče? [J. Blažková]; Ľudí delia podľa šiat a nie podľa hlavy. [M. Krno]; S používaním vlastnej hlavy má nesmierne ťažkosti. [A. Matuška]
3. ▶ fyzická existencia človeka; syn. život: prísť o hlavu; stálo ho to hlavu; sfanatizovaný dav žiadal jeho hlavu; Preto ju súd odsúdil na stratu hlavy. [J. Čajak ml.]; pren. vypísať odmenu na niečiu hlavu za zadržanie niekoho
4.človek ako jednotlivec: výroba elektriny na hlavu; spotreba mlieka na hlavu; zvýšiť výkon na hlavu; rozdeľovať niečo podľa hláv; Celý kmeňový zväz mal asi 150 – 200-tisíc hláv. [Slovensko I]
5. ▶ vedúca al. zodpovedná osoba v istom spoločenstve: h. štátu, cirkvi; h. rodiny; voliť hlavu obce, mesta starostu; Ja som doma hlava! [V. Bednár]; Ty si schválená hlava bytovej komisie. [K. Lazarová]; Fredy sa pokúšal rozohnať počerné myšlienky, ktoré sa rodili v hlave divadla. [P. Valo]
6. ▶ guľatá, zaokrúhlená a pod. vec na vrchole al. konci niečoho, pripomínajúca ľudskú hlavu: kapustná h.i fraz.; repné hlavy; vyčipkovaná h. huby; h. ruže, stromu; úsporné sprchovacie hlavy; ihlica s perlovou hlavou; h. ihly, klinca; h. postele miesto, kam sa obyč. kladie hlava; h. kométy; vylamovať zvyšné a najmä jalové výhonky z viničnej hlavy; sasanky vešali hlavy [J. Blažková] vädli; Slnko vystrčilo svoju žeravú hlavu. [J. Tallo]knih. hlava knihy horný okraj knihy; kartogr. hlava mapy horný okraj mapy spravidla orientovaný na sever, z ktorého sa odvodzuje napr. orientácia popisu mapy □ mačacie hlavy dlažbové kamene
7. tech. ▶ dôležitá časť stroja, súčiastky, nástroja: magnetofónová h. časť magnetofónu, v ktorej sa magnetuje páska; závitová h. na rezanie závitov; vŕtacia h. viacnástrojové upínacie zariadenie na vŕtačkách; tlačová h. atramentová náplň do tlačiarne na prenos zvolených znakov na podložku; h. motora, kolesa; skrutka s vrúbkovanou hlavou; upevniť hlavu volantu
8. arch.obsahovo samostatná, typograficky vyčlenená časť knihy, spisu a pod., kapitola: úvodná, záverečná h.; prvá h. ústavy; román má 10 hláv
fraz. expr. hlava ako koleno lysá hlava, bez vlasov; expr. hlava ako merica veľká hlava; bežať/utekať ako bez hlavy bežať veľmi rýchlo, obyč. v rozrušení; chrániť/opatrovať niekoho, niečo ako oko v hlave veľmi starostlivo, úzkostlivo sa o niekoho, o niečo starať; mať hlavu ako sito zabúdať; mať hlavu ako svet mať veľa starostí; ani vlas/vlások sa mu na hlave neskriví nič sa mu nestane, nikto mu neublíži; barania hlava a) tvrdohlavý, neústupčivý človek b) hlúpy človek; bez hlavy a päty bez logického súvisu, bez zmyslu; biť/mlátiť/tĺcť niekoho hlava-nehlava a) biť niekoho bez rozmyslu b) bezohľadne do niekoho búšiť; [bola tam] hlava na hlave veľa ľudí, stisk; brní mu v hlave/hlava bolí ho; bystrá hlava ľahko chápajúci človek; byť ako bez hlavy mať v niečom veľký zmätok; byť na hlavu a) byť pomätený b) správať sa nerozumne; byť na hlavu padnutý byť hlúpy, konať, správať sa nerozumne; čo sa aj na hlavu postaví al. môže sa aj na hlavu postaviť aj proti jeho vôli; čo ti vošlo do hlavy? čo ťa znepokojilo, čo si si zaumienil; dám na to hlavu al. dám hlavu za to, že... al. na to môžeš dať hlavu je to celkom isté, o tom nemožno pochybovať; Damoklov meč mu visí nad hlavou ustavične mu hrozí nebezpečenstvo; dať hlavy dokopy spoločne rozmýšľať, radiť sa; dať si/nechať si skákať/tancovať/chodiť po hlave bez výhrad všetko prijímať, podriaďovať sa; deravá hlava zábudlivý človek; dubová/buková/kapustná/zadubená/prázdna hlava hlúpy človek; dvíhať/zdvihnúť hlavu nadobúdať, nadobudnúť sebavedomie; hlava sa mu ide rozskočiť al. hlava mu ide prasknúť/puknúť veľmi ho bolí; hlavu mu objedia utrápia ho; hodiť/zahodiť niečo za hlavu nechať tak, nerobiť si s tým starosti; hore hlavu! maj, majte odvahu; horúca hlava prchký, unáhlene konajúci človek; chytať/chytiť sa za hlavu byť zúfalý; ísť hlavou proti múru konať nerozvážne, chcieť premôcť neprekonateľné prekážky; ísť/chodiť so zvesenou hlavou byť sklamaný, nešťastný; krúti/točí sa mu hlava a) má závrat b) je opitý; krútiť hlavou a) čudovať sa b) nesúhlasiť; lámať si hlavu [s niečím/nad niečím/na niečom] úporne premýšľať o niečom, riešiť ťažký problém; mať červíka/chrobáka v hlave zaoberať sa znepokojujúcou myšlienkou, pripúšťať si pochybnosti o niečom; mať deravú hlavu zabúdať; mať hlavu na [svojom] mieste byť múdry, rozvážny; mať hlavu v oblakoch nereálne zmýšľať; mať hlavu v smútku trápiť sa pre niečo; mať horúcu hlavu byť prchký; mať jasnú/čistú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy; mať maslo na hlave byť vinný, a preto nemôcť slobodne konať; mať mrcha hlavu a) ťažko sa učiť b) zabúdať; mať na niečo hlavu byť nadaný; mať/nemať v hlave všetko v poriadku byť, nebyť normálny; mať niečoho nad hlavu/vyše hlavy/cez hlavu mať priveľa starostí, problémov a pod.; mať niekoho, niečoho plnú hlavu al. niekoho, niečo nosiť v hlave stále mať niekoho, niečo na mysli; expr. mať otruby/piliny/plevy/sečku v hlave byť hlúpy; mať prázdnu hlavu a) byť hlúpy b) byť neschopný rozmýšľať v danom momente; mať svoju hlavu al. robiť podľa svojej hlavy a) konať podľa svojho b) presadzovať svoje; mať ťažkú hlavu a) robiť si s niečím starosti b) byť opitý; mať tupú hlavu ťažko sa učiť; mať tvrdú hlavu a) byť tvrdohlavý b) ťažko sa učiť, ťažko niečo chápať; mať v hlave byť podnapitý; mať vztýčenú hlavu byť hrdý na niečo; nalievať niekomu [lievikom] rozum do hlavy a) učiť, poúčať niekoho b) radiť hlúpemu; namáhať si hlavu rozmýšľať; nasadiť niekomu červíka/chrobáka do hlavy vyvolať v niekom znepokojujúce myšlienky, pochybnosti o niečom; nechať si niečo prejsť hlavou al. uležať v hlave rozmyslieť si niečo; hrub. nechať/nenechať si srať na hlavu prijímať, neprijímať bez výhrad všetko zlé od svojho okolia; nejde mu to do hlavy al. nemôže sa mu to vmestiť/pomestiť/zmestiť do hlavy a) nechápe to b) nemôže sa to naučiť; nejde mu to z hlavy stále na to myslí; nemá to ani hlavu/hlavy, ani pätu/päty je to zmätené, nedáva to zmysel; nemať strechu nad hlavou al. nemať kde hlavu skloniť/zložiť nemať byt, domov; nespadne mu koruna z hlavy nestratí dôstojnosť, autoritu, rešpekt, ak niečo urobí; nestrácať hlavu a) konať s rozvahou b) vedieť si poradiť; nevešať hlavu nevzdávať sa; nevie, kde mu hlava stojí al. nevie, kde má hlavuveľa práce, starostí; nič mu nezostalo v hlave nič si nezapamätal; niečo mu vhuplo do hlavy al. niečo mu blyslo hlavou napadlo mu niečo; niečo mu vliezlo do hlavy zaumienil si niečo urobiť; niečo mu vŕta/máta v hlave znepokojuje ho niečo; nosiť hlavu hore byť pyšný; obrátiť niečo dolu hlavou urobiť niečo naopak, prerobiť niečo, rozhádzať; oči mu idú z hlavy vyskočiť napäto, sústredene sa pozerá; od hlavy po päty a) celý b) celkom; ostať na niečej hlave ostať niekomu na starosti; expr. otrepať/omlátiť/obúchať/otĺcť niekomu niečo o hlavu dôrazne, zlostne pripomenúť; otvorená hlava múdry, bystrý, chytrý človek; padla mu tehla na hlavu ohlúpol; padlo to na jeho hlavu stal sa obeťou niečoho; padnúť na hlavu prestať uvažovať rozumne, zhlúpnuť; píliť niekomu hlavu neodbytne naliehať na niekoho, aby niečo urobil, domŕzať niekoho; pliesť/mútiť/motať/blázniť niekomu hlavu a) miasť niekoho b) vzbudzovať v niekom lásku; položiť hlavu na klát svojím konaním sa vystaviť veľkým nepríjemnostiam (strate postavenia, prenasledovaniu a pod.); poraziť niekoho na hlavu úplne niekoho poraziť, presvedčivo nad niekým zvíťaziť; postaviť niečo na hlavu obrátiť zmysel niečoho; postaviť si hlavu tvrdošijne zotrvať na svojom; prepiť si hlavu ohlúpnuť pod vplyvom alkoholu; prerásť niekomu cez hlavu a) prestať niekoho rešpektovať b) dokázať viac; preskočilo mu v hlave stratil rozum; robiť/nerobiť si z niekoho/z niečoho ťažkú hlavu robiť, nerobiť si starosti pre niekoho, pre niečo; rozležalo sa mu to v hlave rozmyslel, premyslel si to; ručím za to [svojou/vlastnou] hlavou som si istý informáciou, uskutočnením niečoho a pod. (a som ochotný znášať následky, ak sa to nepotvrdí al. nepodarí uskutočniť); schladiť/napraviť niekomu hlavu priviesť niekoho k rozumnému konaniu; skákať/tancovať/chodiť niekomu po hlave nerešpektovať niekoho; skloniť/stiahnuť hlavu medzi plecia prejaviť pokoru; sláva mu stúpla do hlavy spyšnel; straší mu v hlave nie je normálny; stratiť hlavu a) stratiť rozvahu b) zaľúbiť sa; strecha mu horí nad hlavou je v kritickej situácii; strkať/pchať hlavu do slučky/do chomúta a) brať na seba zaťažujúce bremeno, zodpovednosť b) chcieť sa oženiť; svitlo mu/rozjasnilo sa mu v hlave a) spomenul si na niečo b) pochopil niečo; sypať si popol na hlavu kajať sa; expr. tlačiť niekomu kaleráby do hlavy vedome niekoho zavádzať, ohlupovať; expr. tĺcť/otĺkať si hlavu o múr zúfať nad niečím, banovať za niečím; to si vyhoď z hlavy nebude podľa tvojho; tvrdá hlava a) hlavatý človek b) ťažko chápajúci človek; učená hlava študovaný človek; udrelo mu [z ruky] do hlavy opil sa; udržať niečo v hlave zapamätať si niečo; umývať niekomu hlavu hrešiť niekoho; už ho hlava nebolí zomrel; vbiť/vtĺcť/nabiť/nahustiť niekomu niečo do hlavy a) nanútiť niekomu svoj názor b) naučiť niekoho niečo; vešať hlavu a) strácať odvahu b) zúfať si; vrhať sa do niečoho/robiť niečo bez hlavy konať bez uváženia; všetko sa mu zosypalo na hlavu náhle ho postihli nepríjemnosti; vytĺcť niekomu niečo z hlavy naliehaním niekomu niečo vyhovoriť, prinútiť niekoho, aby zmenil názor na niečo; vytĺcť niekomu niekoho z hlavy zakázať niekomu, aby sa s niekým stýkal; vyhodiť/pustiť/vypustiť [si] niečo, niekoho z hlavy a) prestať na niečo, na niekoho myslieť, niečím, niekým sa zaoberať, znepokojovať b) prestať sa o niekoho uchádzať; vystrkovať hlavu nadobúdať sebavedomie; vyšumelo/vyparilo sa/vyfúkalo mu to z hlavy zabudol na to; vyvetrať/prevetrať si hlavu prísť na iné myšlienky, rozptýliť sa; vziať si niečo do hlavy zaumieniť si niečo; vztýčiť hlavu postaviť sa proti niečomu, vzbúriť sa; z toho ma hlava nebolí netrápim sa pre to; zachovať si chladnú hlavu zachovať rozvahu; zrovnať si niečo v hlave pochopiť niečo; zvesiť hlavu a) zosmutnieť b) rezignovať, zmieriť sa trpne s okolnosťami ◘ parem. hlavou múr neprebiješ/neprerazíš je zbytočné plytvať silami pri prekonávaní neprekonateľných prekážok; i z mladej hlavy súd pravý pri rozumnom, bystrom uvažovaní nerozhoduje vek; kto nemá v hlave, má v pätách/nohách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu, pretože po zabudnutú vec sa treba vrátiť; múdra hlava do pečiva o človekovi, ktorý sa do všetkého mieša; od hlavy ryba smrdí nedostatky sú vo vedení; povedz pravdu, prebiješ si/prebijú ti hlavu ľudia neradi počúvajú pravdu o sebe; viac hláv, viac rozumu viac ľudí skôr na niečo príde; žart. viac hláv, viac klobúkov
zdrob.hlavička; zdrob.hlávka; zdrob. hlávočkahlávka; hlavisko -ka -vísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: Kývol hlaviskom a valil sa dolu cestou. [R. Jašík]; Strašne ho tá hlavisko musí bolieť. [V. F. Šikula]

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

2. p. chlap 1


hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavouexpr.: kotrbamakovica: tvrdá kotrba, makovicalebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebkuhovor. pejor.: gebuľagigaňagegyňadrgaňagriňagrňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grinipejor.: tekvicalebeňlebeňa: dostať po lebeni

2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavurozumum: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na umintelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemernýmyseľ: bystrá myseľmozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozogsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: ten má fifika

3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2


hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


jednotlivec jednotlivý človek • jedinecindivíduum: životaschopný jednotlivec, jedinec, životaschopné indivíduum; silný jedinec, silné indivíduumkniž. subjekt: každý subjekt má na to právohlava: spotreba na hlavu


oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotkabataliónprápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)

2. niečo z väčšieho celku • dielčasť: oddiel, diel, časť knihykapitolaarch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)


rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • ummozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na umintelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemeromhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrónhlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavusúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťmyseľ: zamestnáva to jeho myseľ


vedúci2 kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajnenadriadený: poslúchať príkazy nadriadenéhopredstavený: predstavený kláštoranáčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanicehlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodinykapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstvahovor. šéf: mať dobrého šéfaexpr. šéfkoslang. bospubl. líder

p. aj správca

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hlava, -y, hláv ž.

1. časť ľudského al. zvieracieho tela, spojená krkom s trupom (sídlo mozgu a niektorých zmyslových orgánov): ľudská, psia, konská h.; drak s dvanástimi h-ami v rozprávkach; bolesti h-y; ranený do h-y; hovor. h. ako koleno holá, plešivá; hovor.; hovor. h. ako merica veľká; mať na h-e, dať si dolu z h-y (klobúk, čiapku); kývať, kývnuť h-ou (v zvislom smere) na znamenie súhlasu; krútiť, potriasť h-ou (nad niečím) (vo vodorovnom smere, zo strany na stranu) prejavovať nespokojnosť, nesúhlas al. počudovanie; vyšší o (celú) h-u; dať niekomu po h-e udrieť ho, pren. hovor. o prísnej kritike, pokarhaní ap.; v h-e ma trhá, v h-e mi hučí; div mi h. nepukne o bolestiach hlavy, pren. o starostiach, preťažení prácou ap.; h-u si prepáliť, prevŕtať guľkou zastreliť sa; sťať niekomu h-u popraviť mečom

h. sa mu krúti, točí má závrat; zvesiť h-u zosmutnieť; h-u hore! vzmuž sa!, maj odvahu!; skláňať h-u (do prachu) koriť sa; od h-y (až) po päty (o človeku) celý, celkom; premerať (si) niekoho od h-y po päty pozorne al. opovržlivo si niekoho prezrieť; mať strechu na h-ou prístrešie; nemať kde h-u skloniť nemať domova, nemať kde bývať; mať niečo nad h-u, vyše h-y primnoho, veľmi mnoho; mať veľa na h-e na starosti; neviem, kde mi h. stojí, kde mám h-u som bezradný, zmätený pre nával práce, starostí; z toho ma h. nebolí nerobím si z toho nič, nestarám sa o to; prerastať, prerásť niekomu cez h-u vymykať sa, vymknúť sa spod niečej autority, prestať, prestávať poslúchať niekoho; tancovať, chodiť niekomu po h-e hrubo s ním zaobchádzať, hocičo si voči nemu dovoliť; postaviť si h-u, stavať sa na h-u trvať tvrdošijne na svojom, vzdorovať, robiť na protiveň, nechcieť ustúpiť; čo sa na h-u postavíš nech podnikneš hocičo; vrhať sa po h-e do niečoho bez uváženia; dvíhať h-u prejavovať sebavedomie, aktivitu; ísť h-ou proti múru, biť h-ou o múr zbytočne, márne sa snažiť o nemožné, zbytočne vzdorovať; hlavou múr neprerazíš o márnom, zbytočnom vzdorovaní; hovor. veľa ráz (stokrát ap.) otrepať niekomu niečo o h-u často niekomu niečo vyčitovať, pripomínať niečo nepríjemné; postaviť niečo na h-u obrátiť, opačne postaviť; chrániť, opatrovať niečo ako oko v h-e veľmi starostlivo, úzkostlivo; ani vlas na h-e sa mu neskriví, nepohne nič sa mu nestane; schovávať, skrývať h-u do piesku nechceť vidieť skutočnosť; povedz pravdu, prebiješ hlavu (prísl.) ľudia neradi počujú pravdu o sebe; hovor. mať v h-e byť podnapitý; hovor. žart. udrelo mu z ruky do h-y opil sa; biť niekoho hlava-nehlava bezohľadne; už ho h. nebolí už zomrel; mať maslo na h-e nebyť bez viny; od h-y ryba smrdí (prísl.) hlavnú príčinu (napr. neporiadkov) treba hľadať vo vedení;

2. (u človeka) sídlo rozumu, nadania, pamäti, myslenia, chápania, vôle, rozvahy; um, rozum, myseľ, pamäť, rozvaha;

pren. človek ako nositeľ týchto schopností: mať dobrú, bystrú, otvorenú h-u ľahko chápať, byť nadaný; to je bystrá, múdra h-a múdry človek

mať tupú (hovor. mrcha) h-u ťažko sa učiť, ťažko si pamätať niečo: mať tvrdú h-u a) ťažko sa učiť, b) byť svojhlavý; človek s prázdnou hlavou bez vedomostí, hlúpy; hovor. pejor. padnúť na h-u zhlúpnuť; hovor. pejor. na h-u padnutý hlúpy, obmedzený; hovor. pejor. mať v h-e slamu, plevy, piliny, otruby byť hlúpy, nič nevedieť; pracovať h-ou duševne, nie telesne; robiť podľa svojej h-y presadzovať svoje; mať niečo v h-e byť rozumný, múdry; nejde mu to do h-y, nemôže sa mu to vmestiť (zmestiť) do h-y nemôže to pochopiť, uveriť; nejde mu to z h-y stále na to myslí; vyhoď, vypusť si to z h-y prestaň na to myslieť; lámať si h-u s niečím, nad niečím veľmi intenzívne rozmýšľať, riešiť ťažký problém; dať h-y dokopy spoločne sa radiť; rátať v h-e, vyrátať z h-y spamäti; nosiť niečo v h-e mať na mysli, rozmýšľať o niečom; rozležalo sa mu to v h-e rozmyslel si to; blyslo mu h-ou, vhuplo mu do h-y spomenul si; vyšumelo mu to z h-y zabudol na to; svitlo mu v h-e prišlo mu na um; vytĺcť niekomu niečo z h-y vyhovoriť mu to, priviesť ho na iné myšlienky; nasadiť niekomu červa do h-y postrašiť, znepokojiť ho; robiť niečo bez h-y bez rozmyslu, neuvážene; nemá to (ani) h-y ani päty o niečom neusporiadanom (najmä o prejave); kto nemá v h-e, má v pätách, v nohách zábudlivý človek sa musí často vrátiť; robiť si ťažkú h-u z niečoho robiť si starosti; zhodiť ťarchu z h-y zbaviť sa starostí; stratiť h-u rozvahu; nestrácať h-u konať s rozvahou, vedieť si poradiť; hovor. v h-e mu preskakuje nemá zdravý rozum; mať plnú h-u niečoho myslieť iba na to; vziať si niečo do h-y zaumieniť si; hovor. nabiť si niečo do h-y nahovoriť si; mútiť, prevracať niekomu h-u balamutiť ho; popliesť niekomu h-u zmiasť ho; vzbudiť v ňom lásku (o pomere muža k žene); sláva mu stúpla do h-y spyšnel; vŕta mu to v h-e nedá mu to pokoj, znepokojuje ho to; mať horúcu h-u neuvážene konať; horúce h-y prenáhlene konajúci ľudia;

3. sídlo života;

pren. život sám: prísť o h-u o život; stálo ho to h-u život; ručiť za niečo svojou h-ou svojím životom; zaplatiť niečo h-ou životom; dať h-u na niečo byť ochotný obetovať život, ručiť za niečo životom; vypísať cenu (odmenu) na h-u niekoho za jeho dolapenie; poraziť niekoho na h-u úplne;

4. trocha arch. človek, jednotlivec: zvýšiť výkon na h-u výkon pripadajúci na jednotlivca

h. na h-e veľa ľudí pokope, stisk;

5. kto je na čele niečoho, vedúca osobnosť: h. štátu, obce, rodiny;

6. vec podobajúca sa ľudskej al. zvieracej hlave: kapustná h. hlávka kapusty; vin. viničná h. tvar viniča dosiahnutý nízkym rezom; stav. h. stĺpa hlavica; stav. konská h. gotický stúpajúci oblúk s pätkami v nerovnakej výške; hud. h. husieľ horná časť husieľ so špirálovitým závitom a žľabom; mačacie h-y druh hrušiek;

7. dôležitá časť stroja al. nástroja: h. motora, h. kolesa; h. skrutky rozšírená časť svorníka; h. tokárskeho noža

trafiť klinec na h-u, po h-e vystihnúť jadro, podstatu niečoho;

8. arch. oddiel v knihe, kapitola;

hlavový príd.: odb. h-á dutina, h-á miecha;

hlavisko, -a, -vísk str. i ž. zvel.

Morfologický analyzátor

hlava podstatné meno, ženský rod

(jedna) hlava; (bez) hlavy; (k) hlave; (vidím) hlavu; (o) hlave; (s) hlavou;

(tri) hlavy; (bez) hláv; (k) hlavám; (vidím) hlavy; (o) hlavách; (s) hlavami;

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Hlawa_1 Hlawa Hlawa_2 Hlawa Hlawa_3 Hlawa Hlawa_4 Hlawa Hlawa_5 Hlawa Hlawa_6 Hlawa Hlawa_7 Hlawa Hlawa_8 Hlawa
hlava
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hlava
G (bez) hlavy
D (k) hlave
A (vidím) hlavu
L (o) hlave
I (s) hlavou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hlavy
G (bez) hláv
D (k) hlavám
A (vidím) hlavy
L (o) hlavách
I (s) hlavami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HLAVA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 121×, celkový počet lokalít: 32, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ČADCA, okr. ČADCA – 13×;
KOZÁROVCE, okr. LEVICE – 11×;
OŠČADNICA, okr. ČADCA – 10×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 9×;
U HLUŠKA (obec ČADCA), okr. ČADCA – 6×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
HRONSKÉ KĽAČANY, okr. LEVICE – 5×;
PODZÁVOZ (obec ČADCA), okr. ČADCA – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
BORČICE, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor