Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

hlava -y hláv ž.

1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí ho h., hučí mu v h-e; je o h-u vyšší; sťať h-u popraviť sťatím

2. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y; pracovať h-ou duševne; mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý

3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho; ručiť svojou h-ou

4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u

5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny

6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky; mačacie h-y dlažbové kamene

7. kniž. kapitola (v knihe)

expr. h. ako koleno lysá; expr. beží, uteká ako bez h-y rýchlo, v rozrušení; chrániť, opatrovať niekoho, niečo ako oko v h-e úzkostlivo; expr. dubová, zadebnená h. hlupák; expr. na h-u padnutý hlúpy; mať → tvrdú h-u; mať → jasnú h-u; mať v h-e byť podnapitý; krúti, točí sa mu h. má závrat; h. sa mu ide rozskočiť silno ho bolí; krútiť h-ou nad niečím; vešať h-u; h-u hore! maj(te) odvahu; to si → vyhoď z h-y! robiť si → ťažkú h-u z niečoho; stratiť h-u; prerásť niekomu cez h-u; mať niečoho vyše h-y priveľa; nevie, kde mu h-a stojíveľa roboty; vziať si niečo do h-y zaumieniť si; expr. vbiť, vtĺcť, nabiť niekomu niečo do h-y a) nanútiť názor b) naučiť; expr. vybiť, vytĺcť niekomu niečo z h-y naliehavo vyhovoriť; expr. otrepať, omlátiť, obúchať niečo niekomu o h-u dôrazne, zlostne pripomenúť; umývať h-u niekomu hrešiť; sypať si popol na h-u kajať sa; expr. mať → maslo na h-e; lámať si h-u s niečím, nad niečím; nejde mu to do h-y nechápe to; niečo mu → vŕta v h-e; od h-y po päty celý; celkom; niečo nemá ani h-u (-y), ani pätu (-y) nemá zmysel, je zmätené; pchať, strkať h-u do piesku (ako pštros) nebrať na vedomie skutočnosť: nemať strechu nad h-ou, nemať kde h-u skloniť, zložiť nemať byt, domov; strecha mu horí nad h-ou; poraziť (nepriateľa) na h-u úplne; (bola tam) h. na h-e ľudia sa tiesnili; biť h.-nehlava bez rozmyslu; expr. čo sa na h-u postaví, môže sa aj na h-u postaviť aj proti jeho vôli; ani → vlas na h-e sa mu neskrivil; ísť h-ou proti múru chcieť premôcť neprekonateľné (prekážky); h-ou múr neprerazíš je zbytočné plytvať silami; kto nemá v h-e, má v pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu; od h-y ryba smrdí nedostatky sú vo vedení;

hlavový príd. k 1, 6: anat. h-á dutina;

hlavička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1, 6, expr. k 2: h. dieťaťa; to je múdra h.! špendlíková h., h. klinca

2. hovor. pri futbale lopta odrazená hlavou

3. záhlavie (význ. 3): list s h-ou podniku

udrieť, trafiťklinec po h-e;

hlavičkový príd.: h. papier s vytlačenou hlavičkou;

hlávka -y -vok ž.

1. zdrob. k hlava 1, 6, expr. k hlava 2: detská h., h. zápalky; múdra h.!

2. do gule spojené listy, okvetie ap. niekt. rastlín: h. šalátu, kapusty, ďateliny; h. cesnaku;

hlávkový príd. k 2: h. šalát;

hlávočka -y -čiek ž. zdrob. k hlava 1, 2, 6;

hlavisko -a -vísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hlava ‑y hláv ž.; hlavový; hlavisko ‑a ‑vísk s., N a A jedn. i ž.

hlava -vy hláv ž.

hlava -vy hláv ž. 1.časť ľudského al. zvieracieho tela, obyč. pohyblivo oddelená od ostatného tela, kde je mozog, oči, uši, nos a ústa: ľudská h.; detská, dievčenská, mužská h.; konská, psia, hadia h.; barania h.i fraz.; holá, plešivá h. úplne al. čiastočne bez vlasov; strapatá, kučeravá h.; šedivá, ryšavá h.; starobou postriebrená h.; hladko učesaná h.; podlhovastá, okrúhla h.; temeno hlavy; vlasatá časť hlavy; veľkosť hlavy; opierka hlavy; drak so siedmimi hlavami v rozprávkach; mať bolesti hlavy; má ranu na hlave; hučí mu v hlave; je o hlavu vyšší; obrátiť, otočiť hlavu; podopierať si hlavu; položiť hlavu na stôl; položiť hlavu na kláti fraz.; chytať, chytiť sa za hlavui fraz.; skloniť, stiahnuť hlavu medzi pleciai fraz.; dvíhať, zdvihnúť hlavui fraz.; umývať niekomu hlavu umývať vlasy, ↗ i fraz.; postaviť sa na hlavui fraz.; mať na hlave čiapku; dať si dolu z hlavy klobúk; hodiť niekomu kameň do hlavy; vpáliť si guľku do hlavy zastreliť, postreliť sa; poškrabať sa na hlave; dostať po hlave; dať niekomu po hlave udrieť niekoho; kývať, kývnuť hlavou (v zvislom smere) na znamenie súhlasu; krútiť, pokrútiť hlavou obyč. na znamenie nesúhlasu; visieť, skákať dolu hlavou; dať gól hlavou; spať s vankúšom pod hlavou; sťať niekomu hlavu popraviť niekoho sťatím; zvíťaziť o dĺžku hlavy (o koňovi); Dohovorili sa akosi ponad jeho hlavu. [V. Bednár]
2. ▶ sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; syn. rozum, myseľ: počítať z hlavy; pracovať hlavou duševne; mať dobrú, bystrú hlavu byť múdry, ľahko chápať; robiť niečo podľa svojej hlavy; Odučili ju myslieť vlastnou hlavou. [K. Jarunková]; Kde máš hlavu, človeče? [J. Blažková]; Ľudí delia podľa šiat a nie podľa hlavy. [M. Krno]; S používaním vlastnej hlavy má nesmierne ťažkosti. [A. Matuška]
3. ▶ fyzická existencia človeka; syn. život: prísť o hlavu; stálo ho to hlavu; sfanatizovaný dav žiadal jeho hlavu; Preto ju súd odsúdil na stratu hlavy. [J. Čajak ml.]; pren. vypísať odmenu na niečiu hlavu za zadržanie niekoho
4.človek ako jednotlivec: výroba elektriny na hlavu; spotreba mlieka na hlavu; zvýšiť výkon na hlavu; rozdeľovať niečo podľa hláv; Celý kmeňový zväz mal asi 150 – 200-tisíc hláv. [Slovensko I]
5. ▶ vedúca al. zodpovedná osoba v istom spoločenstve: h. štátu, cirkvi; h. rodiny; voliť hlavu obce, mesta starostu; Ja som doma hlava! [V. Bednár]; Ty si schválená hlava bytovej komisie. [K. Lazarová]; Fredy sa pokúšal rozohnať počerné myšlienky, ktoré sa rodili v hlave divadla. [P. Valo]
6. ▶ guľatá, zaokrúhlená a pod. vec na vrchole al. konci niečoho, pripomínajúca ľudskú hlavu: kapustná h.i fraz.; repné hlavy; vyčipkovaná h. huby; h. ruže, stromu; úsporné sprchovacie hlavy; ihlica s perlovou hlavou; h. ihly, klinca; h. postele miesto, kam sa obyč. kladie hlava; h. kométy; vylamovať zvyšné a najmä jalové výhonky z viničnej hlavy; sasanky vešali hlavy [J. Blažková] vädli; Slnko vystrčilo svoju žeravú hlavu. [J. Tallo]knih. hlava knihy horný okraj knihy; kartogr. hlava mapy horný okraj mapy spravidla orientovaný na sever, z ktorého sa odvodzuje napr. orientácia popisu mapy □ mačacie hlavy dlažbové kamene
7. tech. ▶ dôležitá časť stroja, súčiastky, nástroja: magnetofónová h. časť magnetofónu, v ktorej sa magnetuje páska; závitová h. na rezanie závitov; vŕtacia h. viacnástrojové upínacie zariadenie na vŕtačkách; tlačová h. atramentová náplň do tlačiarne na prenos zvolených znakov na podložku; h. motora, kolesa; skrutka s vrúbkovanou hlavou; upevniť hlavu volantu
8. arch.obsahovo samostatná, typograficky vyčlenená časť knihy, spisu a pod., kapitola: úvodná, záverečná h.; prvá h. ústavy; román má 10 hláv
fraz. expr. hlava ako koleno lysá hlava, bez vlasov; expr. hlava ako merica veľká hlava; bežať/utekať ako bez hlavy bežať veľmi rýchlo, obyč. v rozrušení; chrániť/opatrovať niekoho, niečo ako oko v hlave veľmi starostlivo, úzkostlivo sa o niekoho, o niečo starať; mať hlavu ako sito zabúdať; mať hlavu ako svet mať veľa starostí; ani vlas/vlások sa mu na hlave neskriví nič sa mu nestane, nikto mu neublíži; barania hlava a) tvrdohlavý, neústupčivý človek b) hlúpy človek; bez hlavy a päty bez logického súvisu, bez zmyslu; biť/mlátiť/tĺcť niekoho hlava-nehlava a) biť niekoho bez rozmyslu b) bezohľadne do niekoho búšiť; [bola tam] hlava na hlave veľa ľudí, stisk; brní mu v hlave/hlava bolí ho; bystrá hlava ľahko chápajúci človek; byť ako bez hlavy mať v niečom veľký zmätok; byť na hlavu a) byť pomätený b) správať sa nerozumne; byť na hlavu padnutý byť hlúpy, konať, správať sa nerozumne; čo sa aj na hlavu postaví al. môže sa aj na hlavu postaviť aj proti jeho vôli; čo ti vošlo do hlavy? čo ťa znepokojilo, čo si si zaumienil; dám na to hlavu al. dám hlavu za to, že... al. na to môžeš dať hlavu je to celkom isté, o tom nemožno pochybovať; Damoklov meč mu visí nad hlavou ustavične mu hrozí nebezpečenstvo; dať hlavy dokopy spoločne rozmýšľať, radiť sa; dať si/nechať si skákať/tancovať/chodiť po hlave bez výhrad všetko prijímať, podriaďovať sa; deravá hlava zábudlivý človek; dubová/buková/kapustná/zadubená/prázdna hlava hlúpy človek; dvíhať/zdvihnúť hlavu nadobúdať, nadobudnúť sebavedomie; hlava sa mu ide rozskočiť al. hlava mu ide prasknúť/puknúť veľmi ho bolí; hlavu mu objedia utrápia ho; hodiť/zahodiť niečo za hlavu nechať tak, nerobiť si s tým starosti; hore hlavu! maj, majte odvahu; horúca hlava prchký, unáhlene konajúci človek; chytať/chytiť sa za hlavu byť zúfalý; ísť hlavou proti múru konať nerozvážne, chcieť premôcť neprekonateľné prekážky; ísť/chodiť so zvesenou hlavou byť sklamaný, nešťastný; krúti/točí sa mu hlava a) má závrat b) je opitý; krútiť hlavou a) čudovať sa b) nesúhlasiť; lámať si hlavu [s niečím/nad niečím/na niečom] úporne premýšľať o niečom, riešiť ťažký problém; mať červíka/chrobáka v hlave zaoberať sa znepokojujúcou myšlienkou, pripúšťať si pochybnosti o niečom; mať deravú hlavu zabúdať; mať hlavu na [svojom] mieste byť múdry, rozvážny; mať hlavu v oblakoch nereálne zmýšľať; mať hlavu v smútku trápiť sa pre niečo; mať horúcu hlavu byť prchký; mať jasnú/čistú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy; mať maslo na hlave byť vinný, a preto nemôcť slobodne konať; mať mrcha hlavu a) ťažko sa učiť b) zabúdať; mať na niečo hlavu byť nadaný; mať/nemať v hlave všetko v poriadku byť, nebyť normálny; mať niečoho nad hlavu/vyše hlavy/cez hlavu mať priveľa starostí, problémov a pod.; mať niekoho, niečoho plnú hlavu al. niekoho, niečo nosiť v hlave stále mať niekoho, niečo na mysli; expr. mať otruby/piliny/plevy/sečku v hlave byť hlúpy; mať prázdnu hlavu a) byť hlúpy b) byť neschopný rozmýšľať v danom momente; mať svoju hlavu al. robiť podľa svojej hlavy a) konať podľa svojho b) presadzovať svoje; mať ťažkú hlavu a) robiť si s niečím starosti b) byť opitý; mať tupú hlavu ťažko sa učiť; mať tvrdú hlavu a) byť tvrdohlavý b) ťažko sa učiť, ťažko niečo chápať; mať v hlave byť podnapitý; mať vztýčenú hlavu byť hrdý na niečo; nalievať niekomu [lievikom] rozum do hlavy a) učiť, poúčať niekoho b) radiť hlúpemu; namáhať si hlavu rozmýšľať; nasadiť niekomu červíka/chrobáka do hlavy vyvolať v niekom znepokojujúce myšlienky, pochybnosti o niečom; nechať si niečo prejsť hlavou al. uležať v hlave rozmyslieť si niečo; hrub. nechať/nenechať si srať na hlavu prijímať, neprijímať bez výhrad všetko zlé od svojho okolia; nejde mu to do hlavy al. nemôže sa mu to vmestiť/pomestiť/zmestiť do hlavy a) nechápe to b) nemôže sa to naučiť; nejde mu to z hlavy stále na to myslí; nemá to ani hlavu/hlavy, ani pätu/päty je to zmätené, nedáva to zmysel; nemať strechu nad hlavou al. nemať kde hlavu skloniť/zložiť nemať byt, domov; nespadne mu koruna z hlavy nestratí dôstojnosť, autoritu, rešpekt, ak niečo urobí; nestrácať hlavu a) konať s rozvahou b) vedieť si poradiť; nevešať hlavu nevzdávať sa; nevie, kde mu hlava stojí al. nevie, kde má hlavuveľa práce, starostí; nič mu nezostalo v hlave nič si nezapamätal; niečo mu vhuplo do hlavy al. niečo mu blyslo hlavou napadlo mu niečo; niečo mu vliezlo do hlavy zaumienil si niečo urobiť; niečo mu vŕta/máta v hlave znepokojuje ho niečo; nosiť hlavu hore byť pyšný; obrátiť niečo dolu hlavou urobiť niečo naopak, prerobiť niečo, rozhádzať; oči mu idú z hlavy vyskočiť napäto, sústredene sa pozerá; od hlavy po päty a) celý b) celkom; ostať na niečej hlave ostať niekomu na starosti; expr. otrepať/omlátiť/obúchať/otĺcť niekomu niečo o hlavu dôrazne, zlostne pripomenúť; otvorená hlava múdry, bystrý, chytrý človek; padla mu tehla na hlavu ohlúpol; padlo to na jeho hlavu stal sa obeťou niečoho; padnúť na hlavu prestať uvažovať rozumne, zhlúpnuť; píliť niekomu hlavu neodbytne naliehať na niekoho, aby niečo urobil, domŕzať niekoho; pliesť/mútiť/motať/blázniť niekomu hlavu a) miasť niekoho b) vzbudzovať v niekom lásku; položiť hlavu na klát svojím konaním sa vystaviť veľkým nepríjemnostiam (strate postavenia, prenasledovaniu a pod.); poraziť niekoho na hlavu úplne niekoho poraziť, presvedčivo nad niekým zvíťaziť; postaviť niečo na hlavu obrátiť zmysel niečoho; postaviť si hlavu tvrdošijne zotrvať na svojom; prepiť si hlavu ohlúpnuť pod vplyvom alkoholu; prerásť niekomu cez hlavu a) prestať niekoho rešpektovať b) dokázať viac; preskočilo mu v hlave stratil rozum; robiť/nerobiť si z niekoho/z niečoho ťažkú hlavu robiť, nerobiť si starosti pre niekoho, pre niečo; rozležalo sa mu to v hlave rozmyslel, premyslel si to; ručím za to [svojou/vlastnou] hlavou som si istý informáciou, uskutočnením niečoho a pod. (a som ochotný znášať následky, ak sa to nepotvrdí al. nepodarí uskutočniť); schladiť/napraviť niekomu hlavu priviesť niekoho k rozumnému konaniu; skákať/tancovať/chodiť niekomu po hlave nerešpektovať niekoho; skloniť/stiahnuť hlavu medzi plecia prejaviť pokoru; sláva mu stúpla do hlavy spyšnel; straší mu v hlave nie je normálny; stratiť hlavu a) stratiť rozvahu b) zaľúbiť sa; strecha mu horí nad hlavou je v kritickej situácii; strkať/pchať hlavu do slučky/do chomúta a) brať na seba zaťažujúce bremeno, zodpovednosť b) chcieť sa oženiť; svitlo mu/rozjasnilo sa mu v hlave a) spomenul si na niečo b) pochopil niečo; sypať si popol na hlavu kajať sa; expr. tlačiť niekomu kaleráby do hlavy vedome niekoho zavádzať, ohlupovať; expr. tĺcť/otĺkať si hlavu o múr zúfať nad niečím, banovať za niečím; to si vyhoď z hlavy nebude podľa tvojho; tvrdá hlava a) hlavatý človek b) ťažko chápajúci človek; učená hlava študovaný človek; udrelo mu [z ruky] do hlavy opil sa; udržať niečo v hlave zapamätať si niečo; umývať niekomu hlavu hrešiť niekoho; už ho hlava nebolí zomrel; vbiť/vtĺcť/nabiť/nahustiť niekomu niečo do hlavy a) nanútiť niekomu svoj názor b) naučiť niekoho niečo; vešať hlavu a) strácať odvahu b) zúfať si; vrhať sa do niečoho/robiť niečo bez hlavy konať bez uváženia; všetko sa mu zosypalo na hlavu náhle ho postihli nepríjemnosti; vytĺcť niekomu niečo z hlavy naliehaním niekomu niečo vyhovoriť, prinútiť niekoho, aby zmenil názor na niečo; vytĺcť niekomu niekoho z hlavy zakázať niekomu, aby sa s niekým stýkal; vyhodiť/pustiť/vypustiť [si] niečo, niekoho z hlavy a) prestať na niečo, na niekoho myslieť, niečím, niekým sa zaoberať, znepokojovať b) prestať sa o niekoho uchádzať; vystrkovať hlavu nadobúdať sebavedomie; vyšumelo/vyparilo sa/vyfúkalo mu to z hlavy zabudol na to; vyvetrať/prevetrať si hlavu prísť na iné myšlienky, rozptýliť sa; vziať si niečo do hlavy zaumieniť si niečo; vztýčiť hlavu postaviť sa proti niečomu, vzbúriť sa; z toho ma hlava nebolí netrápim sa pre to; zachovať si chladnú hlavu zachovať rozvahu; zrovnať si niečo v hlave pochopiť niečo; zvesiť hlavu a) zosmutnieť b) rezignovať, zmieriť sa trpne s okolnosťami ◘ parem. hlavou múr neprebiješ/neprerazíš je zbytočné plytvať silami pri prekonávaní neprekonateľných prekážok; i z mladej hlavy súd pravý pri rozumnom, bystrom uvažovaní nerozhoduje vek; kto nemá v hlave, má v pätách/nohách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu, pretože po zabudnutú vec sa treba vrátiť; múdra hlava do pečiva o človekovi, ktorý sa do všetkého mieša; od hlavy ryba smrdí nedostatky sú vo vedení; povedz pravdu, prebiješ si/prebijú ti hlavu ľudia neradi počúvajú pravdu o sebe; viac hláv, viac rozumu viac ľudí skôr na niečo príde; žart. viac hláv, viac klobúkov
zdrob.hlavička; zdrob.hlávka; zdrob. hlávočkahlávka; hlavisko -ka -vísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: Kývol hlaviskom a valil sa dolu cestou. [R. Jašík]; Strašne ho tá hlavisko musí bolieť. [V. F. Šikula]

-ava/181366±480 3.01: substantíva ž. N sg. 147641→147795
+312
−315
Bratislava/44725 hlava/11081→11235
+54
−58
Trnava/8465 výstava/8180 postava/7509 predstava/7442 príprava/7431 úprava/3800 doprava/3696 zábava/3236 zostava/2061→2570
+181
−252
výprava/2076 únava/2008 (101/35422)

-ava/181366±480: substantíva m. živ. N sg. 0→28
+20
−15
Hlava/0→28
+20
−15

-a/33030920±127847 1.91: substantíva ž. N sg. 3454052→3450824
+15712
−18439
žena/45597 Bratislava/44725 vláda/33812 väčšina/29623 mama/29573 matka/28954 pravda/26923 situácia/24915 cena/24141 cesta/24116 otázka/23740 láska/23669→23673
+1
−2
skupina/23576 práca/21407 rodina/21098 strana/19387 Nitra/19010 voda/18715 firma/17793 Mária/17373→17652
+131
−114
Bystrica/17461 polícia/17264 kniha/16536 sestra/15493 škola/15182 manželka/13191 správa/15372→12948
+2129
−3078
krajina/12829 Anna/12788 hra/12573 dcéra/12173 komisia/12068 banka/11548→11620
+0
−10
zmena/11606 rada/9645→11500
+147
−362
liga/11495 hodnota/11349 literatúra/11298 slečna/11295 hlava/11081→11235
+54
−58
hudba/10025 agentúra/9950 osoba/9854 sila/9719→9786
+15
−20
kapitola/9710 myšlienka/9632 Žilina/9477 Praha/9288 politika/9018 ruka/8959 sobota/8905 vojna/8884 organizácia/8524 Trnava/8465 Zuzana/8293 kultúra/8250 výstava/8180 Jana/8165→8020
+781
−1557
Eva/6815→7927
+0
−155
viera/8138→7836
+170
−261
úloha/7641 túžba/7527 postava/7509 predstava/7442 príprava/7431 hovorkyňa/7382 tvorba/7288 streda/7246 výška/7201 forma/7052 polovica/7025 duša/6957 kríza/6699 tabuľka/6640 inzercia/1660→6562
+0
−682
kvalita/6535 téma/6493 Katarína/6492 zmluva/6487 snaha/6408 teória/6341 republika/6339 spolupráca/6231 služba/6201 miera/6177 univerzita/6068 teta/5998 história/5924 Európa/5910 analýza/5899
+224
−234
Čadca/5895 teplota/5857 podpora/5851 veda/5779 ponuka/5775 Prievidza/5774 dohoda/5760 autorka/5720 doba/5689 strata/5686 výchova/5644 komunikácia/5631 budova/5555 nedeľa/5463 ekonomika/5433 štruktúra/5363 chyba/5336 akcia/5270 výroba/5268 atmosféra/5245
+109
−113
metóda/5226 únia/5221 armáda/5211
+79
−88
trieda/5205 potreba/5176 sloboda/5128 tma/4967→5100
+92
−71
riaditeľka/5093 Laura/4985 choroba/4937 modlitba/4913 ochrana/4901 suma/4888 reakcia/4887 príroda/4866 návšteva/4737 farba/4725 televízia/4639 Lucia/4631 aktivita/4607 funkcia/4597 fakulta/3765→4514
+121
−225
(11110/2070221)

-va/1128555±8587 3.51: substantíva ž. N sg. 241551→240370
+3029
−4284
Bratislava/44725 správa/15372→12948
+2129
−3078
hlava/11081→11235
+54
−58
Trnava/8465 výstava/8180 Eva/6815→7927
+0
−155
postava/7509 predstava/7442 príprava/7431 zmluva/6487 výchova/5644 budova/5555 návšteva/4737 úprava/3800 (238/98285)

-va/1128555±8587 2.06: substantíva m. živ. N sg. 453→652
+159
−96
Silva/453 Sláva/0→70
+126
−54
Siva/0→59
+11
−17
Hlava/0→28
+20
−15
Plutva/0→27
+0
−4
Hliva/0→15
+3
−6

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

časť niečo z celku: horná časť dediny, rozdeliť niečo na tri častidiel: prvý diel filmudielec (zložitejšia, väčšia časť niečoho): stanový dieleczväzok (samostatná časť väčšieho súboru): prvý zväzok slovníkačiastka: čiastky rokapodiel (časť celku pripadajúca na jednotlivca al. skupinu): dostať svoj podielkvóta (pomerná časť): finančná kvótasúčasťsúčiastka: súčasť, súčiastka oblečeniakus: kus chlebačlánok: článok reťazeohnivoohnivko (časť reťaze): železné ohnivkáetapa: vývinová etapaoddiel: oddiel knihykapitolazastar. artikul (časť niečoho, napr. zákona) • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.): záverečná kapitola, hlavapasážkniž. pasus (časť slovesného al. hudobného diela): zaujímavá pasáž poviedkypartia: partia symfóniestať (ucelená časť väčšieho textového celku): úvodná stať knihyepocha (obsiahla ucelená časť umeleckého diela): film vo dvoch epocháchvýňatok (časť vybratá z textu, z hudobného diela): výňatky z operyhud. veta (samostatná časť cyklickej hudobnej skladby) • zlomokfragment (malá časť celku, neúplná časť umeleckého diela): zlomok sekundy, zlomok legendy, fragment eposuútržok: útržky rozhovorukniž. úlomok: úlomky vietukážka: predniesť ukážky z dielakniž. výsek (vymedzená časť): výseky zo životakniž. výrez: výrez zo skutočnostizastar. výlomok: výlomky z Jánošíkaúryvok: úryvky z listuzložka (jedna z častí tvoriacich celok): chemická zložka pôdyprvokelement (najjednoduchšia časť celku): stavebné prvky, rozložiť niečo na elementyodb. komponent: komponenty zlúčenínúsek: úsek cestyrajónkniž. región (časť priestoru, územia): poštár obišiel svoj rajónsektor (časť hospodárskeho, územného a pod. celku): družstevný sektor, rozdeliť územie na sektoryštvrť (časť mesta): vilová štvrťhovor. zastar. táľ (časť role) • odb. segment: textový segment


človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudíosobaosobnosťindividualita: je to významná osobaľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvoraľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiamživot: straty na životoch boli veľkéhlava: výkon, spotreba na hlavutvár: nevidieť ani jednu známu tvárpostava: z tmy sa vynorila neznáma postavadieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížinyexpr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvoraobyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvoreniezastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak)expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníkahovor. duša: suseda je dobrá dušahovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinecjednotlivecobyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduumobyč. pejor.: kreatúrapersóna

2. p. chlap 1


hlava 1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde je mozog: ľudská, psia hlava; krútiť, kývať hlavouexpr.: kotrbamakovica: tvrdá kotrba, makovicalebka (kostra hlavy, expr. hlava): rozbiť niekomu lebkuhovor. pejor.: gebuľagigaňagegyňadrgaňagriňagrňa: dať niekomu po gebuli, po gigani, po grinipejor.: tekvicalebeňlebeňa: dostať po lebeni

2. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: rátať z hlavy, mať dobrú hlavurozumum: mať bystrý rozum; niečo mi prišlo na umintelekt (myšlienková schopnosť): jeho intelekt je podpriemernýmyseľ: bystrá myseľmozog (rozumové schopnosti): mať dobrý mozogsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: ten má fifika

3. p. jednotlivec 4. p. časť 5. p. vedúci2


hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


jednotlivec jednotlivý človek • jedinecindivíduum: životaschopný jednotlivec, jedinec, životaschopné indivíduum; silný jedinec, silné indivíduumkniž. subjekt: každý subjekt má na to právohlava: spotreba na hlavu


oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotkabataliónprápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolónakonvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)

2. niečo z väčšieho celku • dielčasť: oddiel, diel, časť knihykapitolaarch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)


rozum ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať • ummozog: mať bystrý rozum, um, mozog; niečo mi prišlo na rozum, na umintelekt (myšlienkové schopnosti): jeho intelekt je vysoko nad priemeromhovor. expr.: fifikchochmesfištrón: nemať fifika, nemať chochmes, fištrónhlava (sídlo rozumu): mať dobrú hlavusúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťmyseľ: zamestnáva to jeho myseľ


vedúci2 kto vedie, riadi, obyč. menšiu organizačnú jednotku: vedúci dielne, predajnenadriadený: poslúchať príkazy nadriadenéhopredstavený: predstavený kláštoranáčelník (v minulosti osoba stojaca na čele istej organizácie, úradu a pod.): náčelník stanicehlava (vedúca al. zodpovedná osoba): hlava rodinykapitán (vedúci hráč športového družstva): kapitán mužstvahovor. šéf: mať dobrého šéfaexpr. šéfkoslang. bospubl. líder

p. aj správca

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hlava, -y, hláv ž.

1. časť ľudského al. zvieracieho tela, spojená krkom s trupom (sídlo mozgu a niektorých zmyslových orgánov): ľudská, psia, konská h.; drak s dvanástimi h-ami v rozprávkach; bolesti h-y; ranený do h-y; hovor. h. ako koleno holá, plešivá; hovor.; hovor. h. ako merica veľká; mať na h-e, dať si dolu z h-y (klobúk, čiapku); kývať, kývnuť h-ou (v zvislom smere) na znamenie súhlasu; krútiť, potriasť h-ou (nad niečím) (vo vodorovnom smere, zo strany na stranu) prejavovať nespokojnosť, nesúhlas al. počudovanie; vyšší o (celú) h-u; dať niekomu po h-e udrieť ho, pren. hovor. o prísnej kritike, pokarhaní ap.; v h-e ma trhá, v h-e mi hučí; div mi h. nepukne o bolestiach hlavy, pren. o starostiach, preťažení prácou ap.; h-u si prepáliť, prevŕtať guľkou zastreliť sa; sťať niekomu h-u popraviť mečom

h. sa mu krúti, točí má závrat; zvesiť h-u zosmutnieť; h-u hore! vzmuž sa!, maj odvahu!; skláňať h-u (do prachu) koriť sa; od h-y (až) po päty (o človeku) celý, celkom; premerať (si) niekoho od h-y po päty pozorne al. opovržlivo si niekoho prezrieť; mať strechu na h-ou prístrešie; nemať kde h-u skloniť nemať domova, nemať kde bývať; mať niečo nad h-u, vyše h-y primnoho, veľmi mnoho; mať veľa na h-e na starosti; neviem, kde mi h. stojí, kde mám h-u som bezradný, zmätený pre nával práce, starostí; z toho ma h. nebolí nerobím si z toho nič, nestarám sa o to; prerastať, prerásť niekomu cez h-u vymykať sa, vymknúť sa spod niečej autority, prestať, prestávať poslúchať niekoho; tancovať, chodiť niekomu po h-e hrubo s ním zaobchádzať, hocičo si voči nemu dovoliť; postaviť si h-u, stavať sa na h-u trvať tvrdošijne na svojom, vzdorovať, robiť na protiveň, nechcieť ustúpiť; čo sa na h-u postavíš nech podnikneš hocičo; vrhať sa po h-e do niečoho bez uváženia; dvíhať h-u prejavovať sebavedomie, aktivitu; ísť h-ou proti múru, biť h-ou o múr zbytočne, márne sa snažiť o nemožné, zbytočne vzdorovať; hlavou múr neprerazíš o márnom, zbytočnom vzdorovaní; hovor. veľa ráz (stokrát ap.) otrepať niekomu niečo o h-u často niekomu niečo vyčitovať, pripomínať niečo nepríjemné; postaviť niečo na h-u obrátiť, opačne postaviť; chrániť, opatrovať niečo ako oko v h-e veľmi starostlivo, úzkostlivo; ani vlas na h-e sa mu neskriví, nepohne nič sa mu nestane; schovávať, skrývať h-u do piesku nechceť vidieť skutočnosť; povedz pravdu, prebiješ hlavu (prísl.) ľudia neradi počujú pravdu o sebe; hovor. mať v h-e byť podnapitý; hovor. žart. udrelo mu z ruky do h-y opil sa; biť niekoho hlava-nehlava bezohľadne; už ho h. nebolí už zomrel; mať maslo na h-e nebyť bez viny; od h-y ryba smrdí (prísl.) hlavnú príčinu (napr. neporiadkov) treba hľadať vo vedení;

2. (u človeka) sídlo rozumu, nadania, pamäti, myslenia, chápania, vôle, rozvahy; um, rozum, myseľ, pamäť, rozvaha;

pren. človek ako nositeľ týchto schopností: mať dobrú, bystrú, otvorenú h-u ľahko chápať, byť nadaný; to je bystrá, múdra h-a múdry človek

mať tupú (hovor. mrcha) h-u ťažko sa učiť, ťažko si pamätať niečo: mať tvrdú h-u a) ťažko sa učiť, b) byť svojhlavý; človek s prázdnou hlavou bez vedomostí, hlúpy; hovor. pejor. padnúť na h-u zhlúpnuť; hovor. pejor. na h-u padnutý hlúpy, obmedzený; hovor. pejor. mať v h-e slamu, plevy, piliny, otruby byť hlúpy, nič nevedieť; pracovať h-ou duševne, nie telesne; robiť podľa svojej h-y presadzovať svoje; mať niečo v h-e byť rozumný, múdry; nejde mu to do h-y, nemôže sa mu to vmestiť (zmestiť) do h-y nemôže to pochopiť, uveriť; nejde mu to z h-y stále na to myslí; vyhoď, vypusť si to z h-y prestaň na to myslieť; lámať si h-u s niečím, nad niečím veľmi intenzívne rozmýšľať, riešiť ťažký problém; dať h-y dokopy spoločne sa radiť; rátať v h-e, vyrátať z h-y spamäti; nosiť niečo v h-e mať na mysli, rozmýšľať o niečom; rozležalo sa mu to v h-e rozmyslel si to; blyslo mu h-ou, vhuplo mu do h-y spomenul si; vyšumelo mu to z h-y zabudol na to; svitlo mu v h-e prišlo mu na um; vytĺcť niekomu niečo z h-y vyhovoriť mu to, priviesť ho na iné myšlienky; nasadiť niekomu červa do h-y postrašiť, znepokojiť ho; robiť niečo bez h-y bez rozmyslu, neuvážene; nemá to (ani) h-y ani päty o niečom neusporiadanom (najmä o prejave); kto nemá v h-e, má v pätách, v nohách zábudlivý človek sa musí často vrátiť; robiť si ťažkú h-u z niečoho robiť si starosti; zhodiť ťarchu z h-y zbaviť sa starostí; stratiť h-u rozvahu; nestrácať h-u konať s rozvahou, vedieť si poradiť; hovor. v h-e mu preskakuje nemá zdravý rozum; mať plnú h-u niečoho myslieť iba na to; vziať si niečo do h-y zaumieniť si; hovor. nabiť si niečo do h-y nahovoriť si; mútiť, prevracať niekomu h-u balamutiť ho; popliesť niekomu h-u zmiasť ho; vzbudiť v ňom lásku (o pomere muža k žene); sláva mu stúpla do h-y spyšnel; vŕta mu to v h-e nedá mu to pokoj, znepokojuje ho to; mať horúcu h-u neuvážene konať; horúce h-y prenáhlene konajúci ľudia;

3. sídlo života;

pren. život sám: prísť o h-u o život; stálo ho to h-u život; ručiť za niečo svojou h-ou svojím životom; zaplatiť niečo h-ou životom; dať h-u na niečo byť ochotný obetovať život, ručiť za niečo životom; vypísať cenu (odmenu) na h-u niekoho za jeho dolapenie; poraziť niekoho na h-u úplne;

4. trocha arch. človek, jednotlivec: zvýšiť výkon na h-u výkon pripadajúci na jednotlivca

h. na h-e veľa ľudí pokope, stisk;

5. kto je na čele niečoho, vedúca osobnosť: h. štátu, obce, rodiny;

6. vec podobajúca sa ľudskej al. zvieracej hlave: kapustná h. hlávka kapusty; vin. viničná h. tvar viniča dosiahnutý nízkym rezom; stav. h. stĺpa hlavica; stav. konská h. gotický stúpajúci oblúk s pätkami v nerovnakej výške; hud. h. husieľ horná časť husieľ so špirálovitým závitom a žľabom; mačacie h-y druh hrušiek;

7. dôležitá časť stroja al. nástroja: h. motora, h. kolesa; h. skrutky rozšírená časť svorníka; h. tokárskeho noža

trafiť klinec na h-u, po h-e vystihnúť jadro, podstatu niečoho;

8. arch. oddiel v knihe, kapitola;

hlavový príd.: odb. h-á dutina, h-á miecha;

hlavisko, -a, -vísk str. i ž. zvel.

hlava ž.
1. csl časť ľudského al. zvieracieho tela krkom spojená s trupom: Ďiouke male čez hlavu preďelenej vlase choňíkom (Čelovce MK); Sviňa má aj lopatki, pod hlavou je škraňa, pizg je frňák, ten sa vipucuje do huspeňini (V. Maňa VRB); A on vzau̯ meč a fík mu hu̯avu dole (Jablonové MAL); Vimeňiľi kalapi na hlave a každi ulapil poharik (Rozhanovce KOŠ); úďená hlava (Ábelová LUČ)
L. začesac sebe hlavu (Sobrance) - učesať sa; Na šecko enem hu̯avú kívau̯ (Jablonové MAL) - prisviedčal; pokrucil z hlavu (Sečovce TRB) - prejavil nesúhlas; krúťiď hlavou na_daśím (Rim. Píla RS) - vyjadrovať počudovanie; brňí mi v hlave (Mošovce MAR), brndžälo mu v hlave (Sása RS) - cítim, cítil v hlave tupú bolesť; úmrčia hlava (Lišov KRU) - lebka
F. má hu̯avu ako šop (Zázrivá DK), má hlavu ani súdok (Nandraž REV), hlavu ma jak kijaň (Studenec LVO), taku ma hlavu jak korcufka (Dl. Lúka BAR), má hlavu jak korec (V. Šariš PRE) - veľmi veľkú; mau̯ hlavu jako pipíška (Podhájska VRB) - malú; hlava mala jak pesc, jag labdečka (V. Šariš PRE) - veľmi malá; hu̯ava sträpatá ako borovica (Zázrivá DK), hlava jako kuoš (Zuberec TRS), hu̯ava jak slepičí kudolisko (Kuchyňa MAL) - veľmi strapatá; má hlavu aňi klát (Jasenová DK) - oťaženú od únavy; kameňe ako hlavi (Pukanec LVI) - veľmi veľké; padá sňeh ako vrapśacie hlavi (Rim. Píla RS) - vo veľkých chumáčoch; taká búrka padala ako vrapcova hlava (Čelovce MK) - ľadovec vo veľkých kusoch; tak som sa s teho zľákou̯, ež mi v hlave streklo (Dol. Lehota DK) - veľmi som sa zľakol; hlava sa mi krútila (V. Bielice TOP), zakrucilo śe mu v hlave, zamotalo śe mu v hlave (Závadka SOB), veľmi in do hlave prišlo (M. Teriakovce RS), hlava sä mi dák kručí (Krokava RS), hlava mä nesla hät (Kobeliarovo ROŽ) - mám, mal som, dostal, dostali závrat; hlava mu prevažuje (Mošovce MAR), hlava sä mu prevažuje (Žaškov DK), hlava śe kiva a nohi dirgaju (Závadka SOB) - je opitý; do hu̯avi im udreu̯o (Podkonice BB), víno mu uďerilo do hlavi (V. Bielice TOP), zbehou̯ mu trúnog do hlave (Čelovce MK), stanulo mu z ruki do hlavy (Udavské HUM) - opil sa; mau̯ uš kuz aj v hlave (Rat. Zdychava RS), mieu̯ ve hu̯avie (Kuchyňa MAL) - bol (trocha) opitý; kus si aj vipijem, nag mi hlavu zavráčí (Sása REV) - nech ma alkohol omámi; iďem si kuz hlavu zložiť (Rat. Bystré REV) - trochu si pospať; nemá ďe hlavu zložiť (Revúca) - nemá kde bývať; hlavu zvesiť (V. Bielice TOP) - zosmutnieť; ňevešaj hlavu! (Ležiachov MAR) - nestrácaj nádej; ňebolí ma pre to hlava (Rim. Píla RS), o to ma hlava nebolí (Lukáčovce HLO), mia hu̯ava na_tím nebolí (Brodské SKA), mňe hlava ňeboľi za to (Sobrance) - netrápi ma to, nestarám sa o to; ňeviem, ďe mám hlavu (V. Bielice TOP), ňezna, dze jej hlava stoji (Brezina TRB) - mám, ma veľa roboty, veľké starosti; si_nám uš preruostou̯ cez hlavu (Rim. Píla RS) - prestal nás poslúchať; ťi bi si sa mi už aj na hlavu visogaťiu̯ (Tisovec RS), chlapčisko mu pomali po hlave budze tancovac (Brezina TRB), po hlave bi mu skákau̯ (Nižná TRS) - veľa si dovoľuješ, dovoľuje; postavöu̯ sa na hlavu (Prievidza) - stal sa neústupným; staväu̯ sa na hlavu (Ležiachov MAR) - tvrdošijne odporoval; kec_ca aj na hlavu postavíš (Lukáčovce HLO), hoc še na hlavu postavime (Brezina TRB) - nech urobíš, urobíme hocičo; hlavou múr ňepreboríš (Nedožery PDZ), múr hlavou neprebiješ (Bobrovec LM) - zbytočne sa namáhaš; ňetreb hlavu o sťenu! (Krivá DK) - zbytočne sa netráp; tera_si klčie hlavu o sťenu (Ležiachov MAR) - ľutuje neuvážený čin; dala sa rezat miu̯ého Janka hu̯ava-nehu̯ava (Jablonové MAL), čepcovau̯ ho hu̯ava-nehu̯ava (Brodské SKA), mlaciľi chlapčiskou hlava-ňehlava (Úbrež SOB) - kade zasiahli, bezohľadne; po hlave ho, skia ňeokrívie! (Rim. Píla RS) - žart. dobre ho ubi; notárka ma ot patóv aš po hlavu opkukávala (Ružindol TRN) - pozorne si ma prezrela; obľig ho do novoho od hlavi po peti (Brezina TRB), od hlavi po peti (V. Bielice TOP) - celého, celkom; mám roboti više hlavi (Lazany MAR) - veľmi veľa; mam ce dozdz aš prez verh hlavi (Markušovce SNV) - zunoval si sa mi; joho zahrada bula dolu hlavu (Vranov) - dolu kopcom; ňemá to aňi hlavi, aňi peti (Rim. Píla RS), šak to nemá hu̯avi aňi pati (Stráže n. Myj. SEN) - je to zmätené, nezmyselné; aj hlavu bi stracil, kebi ju ňemal na krkoch (Bošáca TRČ) - je veľmi zábudlivý; na hlavu spadnutí (Ležiachov MAR) - hlúpy; hlavu sebe zaviazal (Hatalov MCH) - oženil sa; príďe o hlavu (Prievidza), donde o hu̯avu (Jablonové MAL), hňet śi o hlavu meňši (Závadka SOB) - zahynie, zahynieš; ľem teľo že sme peti i z hlavami ňeohabeľi pod murom (Rozhanovce KOŠ) - skoro nás zabilo; dokľa hlava hore, ta budzeme uše robic (Sobrance) - kým žijeme; ňedau̯ bi som na to hlavu (Kláštor p. Zniev. MAR) -nie som si tým istý; na to bi ťa bolo, ale hlavu pot koleso aňi za svet! (Vieska n. Žit. ZM) - myslíš iba na hlúposti; šianam vaše staršie hlavi (Brvnište PB) - (pred hrubým výrazom al. hanlivou informáciou) prepáčte, s odpustením; boskaj ma, ko_ci hlavu do peci vopchám! (Rim. Sobota) - nezáleží mi na tebe, nestojím o tvoj názor; vidzíš ju, hu̯ava šedzivá! (Kuchyňa MAL) - koná neprimerane svojmu veku
2. csl sídlo vedomia a duševných schopností, rozum, pamäť, myseľ: Omráčelo mi to hlavu za chvílu a poto_mi to prejšlo (Kľak NB); Planú hlavu máž na rachúnok (Rochovce ROŽ); Ked je víno reské, si trochu vipijú, čo im hlavu pomútí (Hlohovec); Ta dze ja mam hlavu na toto?! (Vranov)
L. má dobrú hlavu (Báhoň MOD), má bistrú hlavu (Prievidza), má múdru hlavu (Krivá DK), má otvorenú hlavu (Rim. Píla RS) - ľahko sa učí, je chápavý; to je hlava! (Lukáčovce HLO) - je múdry; má tvrdú hlavu (Ružindol TRN), má tupú hlavu (Krivá DK), má naňidž hlavu (Ležiachov MAR) - ťažko chápe, ťažko sa učí; ja už ňemam hlavu (Spiš. Podhradie LVO) - už mám slabú pamäť; má ťaškú hlavu (Rim. Píla RS) - a) je ospalý b) je opitý; Má śistú hlavu (Rim. Píla RS) - je triezvy; robí hlavou (Krivá DK), robi soz hlavu (Čemerné VRN) - robí duševnú prácu
F. ma hlavu jak śito (V. Šariš PRE) - je zábudlivý; hodzi jag bez hlavi (Markušovce SNV) - nevníma okolie; beží ako bez hlavi (Rim. Píla RS) - bláznivo; má svoju hlavu (Rim. Píla RS) - je tvrdohlavý; má hlavu na svojo_mesťe (Rim. Píla RS) - je rozumný, rozvážny; to je horúca hlava (Ležiachov MAR) - je nerozvážny; má v hlave seśku (Rim. Píla RS), má f téj hu̯avie otrubi (Kuchyňa MAL), mau̯ toho fištrónu v hlave málo (Pukanec LVI) - je, bol hlúpy; hlavó treba híbač (Španie Pole REV) - treba uvažovať; na šetko idze hlavú (Brvnište PB) - všetko si premyslí; najliéb urobíš, keť sa ze svú hlavú poradzíš (Bošáca TRČ) - keď si to premyslíš; prehibnuc sebe v hlave (Krivany SAB) - rozvážiť si; já sem to aňi v hu̯avie nemieu̯ (Brodské SKA) - vôbec som na to nemyslel; já si to v hu̯avie nenosím (Brodské SKA) - nepamätám si to; šecko hlave zadrží (Semerovo HUR) - všetko si (za)pamätá; vipráviau̯ z hlavi (Brodské SKA), vam to aj z hlavi via (Mokrá Lúka REV) - spamäti; len z hlavi to spravev (Lukáčovce HLO) - bez predlohy; to ňemá zo svojej hlavi (Ležiachov MAR) - on to nevymyslel; ďe sa to mohlo f tej jeho hlave ziaťi? (Lešť MK) - ako na to mohol prísť; ziať si do hlavi (Prievidza), zavezmúč si do hlavi (Mníšany REV) - zaumieniť si; tu jej staňe do hlavi, že śe oda (Niž. Hrabovec VRN) - zmyslí si; ňeber do hlavi oddavanku, aľe učeňe! (Sobrance) - nemysli na vydaj, ale na školu; láme si hlavu (Prievidza), turbuje si hlavu (Dlhá n. Or. DK), skoro si hlavu prevráťi (Vieska n. Žit. ZM) - tuho rozmýšľa; svitlo mu v hlave (Kňažia DK) - uvedomil si, pochopil; svitá mu v hlave (Rim. Píla RS) - začína chápať; ňidž mi nedošlo do hlavi (Viničné MOD) - na nič som si nespomenul; ňejďie mu to do hlavi (Prievidza), néde mi to do hlavi (Lubeník REV) - nemôže, nemôžem to pochopiť; v hlave sa mi to vrťí (V. Maňa VRB) - neviem si spomenúť, ako sa to volá; vifučalo mu to z hlavi (Prievidza), vifúkalo mu to z hlavi (Lukáčovce HLO), višumelo mu to z hlavi (Ležiachov MAR) - zabudol na to; pusťil to z hlavi, vilúśil si to z hlavi (Rim. Píla RS), virucil to z hlavi (Brezina TRB) - prestal na to myslieť; vibi si to z hlavi! (Ploské REV), viras si to z hu̯avi! (Brodské SKA) - zabudni na to; ňig mu to ňevitlčie z hlavi (Dol. Kubín) - nikto mu to nevyhovorí; nabiu̯ mu do hlavi (Socovce MAR) - navravel mu; darmo mu trúbeu̯ do hlavi (Lapáš NIT) - zbytočne ho napomínal, zbytočne mu prikazoval; to mu v hu̯ave vŕtau̯o (Podkonice BB), to mu hlavu krúťilo (Podkonice BB) - znepokojovalo ho, ma to; to im v hlave krúťi (Benice MAR), to mi v hlave vrce (Krokava RS), to mu vŕtá v hu̯avie (Brodské SKA), to mu hlavu prebíja (Ležiachov MAR), to mu hlavu prebija (Danišovce SNV) - to ma, ho, ich znepokojuje; ňerop si s toho tešku hlavu! (Brezina TRB) - netráp sa pre to; má s toho pomútenú hlavu (Rev. Lehota REV) - je z toho zmätený; a to ťi mi takto o_camej mlaďi hlavu spíja pre hábi (Dol. Lehota DK), od rana mi hlavu píľi (Ležiachov MAR) - znepokojuje ma naliehaním; ňebudzeš každemu hlavu zavracac! (Záhradné PRE) - balamutiť ho; zakrúcala mu hlavu (Chlebnice DK) - balamutila ho; má toho mnoho na hlave (Poproč RS), šecka robota leží na mojéj hu̯avie (Kuchyňa MAL), na tvoji hlave ho ochabiam (Dl. Lúka BAR) - na starosti; užadz na hlavu sebe (Sobrance) - na starosť; šicki peňeźi buľi pod ji_hlavu (Bánovce n. Ond. MCH) - rozhodovali o nich; do nemá v hu̯avie, má f patách (Brodské SKA) - zábudlivý človek sa musí vracať; má samé čerti-diabli v hlave (Priekopa MAR) - myslí iba na hlúposti, všeličo vymýšľa; šak si ti už ľen hlava dubová! (Ležiachov MAR) - povzdych nad popleteným, zábudlivým človekom
3. csl vedúca al. zodpovedná osoba v istom spoločenstve: Richtár v ďeďine bul hlava, teho trá bulo slúchať (Liesek TRS); Cešní buli f spolku hlava (Mur. Dl. Lúka REV); Já sem hu̯ava, já idem popredu a budem vám rukú kívat (Jablonové MAL); Dirigent, co u banku hlava, tu bivau̯ (Sobrance); hlava roďini (Svätoplukovo NIT)
F. za hlavú aj riď iďe (Bošáca TRČ) - podľa predstaveného konajú podriadení
4. csl človek ako jednotlivec: Šetko sa rozďeľilo, koľo bolo hláu v dome (Pucov DK); Tera_śe narodza taki hlavi, co to taki vidumaju (Sobrance)
F. tam_e ľuďí hlava na hlave! (Bodorová MAR), hu̯ava na hu̯avie (Kuchyňa MAL) - tam je, bolo veľa ľudí, veľká tlačenica; šva hlava, to rozum (Revúca) - každý človek niečo vie
5. vec tvarom al. polohou podobná ľudskej al. zvieracej hlave:
a. strsl, zsl, zried. vsl do podoby gule zvinuté listy kapusty, hlávka: Maľi zme na hraďe kapustu, aľe vieťe - hlavi! (Veličná DK); Kapusta sa po jennej presádzala, abi mohla narázď hlava (V. Maňa VRB); kapusná hlava (Kostolné MYJ, Prečín PB, Jasenie BRE); kapusna hlava (Spiš. Tomášovce SNV); kapustová hlava (Kameňany REV); kapustova hlava (Brekov HUM); kapusťaná hlava (Rim. Brezovo RS, Mur. Lehota REV); hlava kapusti (Dol. Hričov BYT, Rišňovce HLO, Niž. Šuňava POP, V. Bielice TOP)
b. strsl, jzsl semenná tobolka ľanu al. konopí: Najpred zme buchkali hlavi (Pribylina LM); Boli prvé konope, tí mali kvet, druhé, tí mali semeno, mali také hlavi (V. Maňa VRB); Materné konope mali pekné hlavi (Vaďovce MYJ)
c. súkvetie al. súplodie slnečnice: Niékeré slnečníki majú narostené velké hlavi (Trakovice HLO)
d. guľovitý plod tekvice: U nás sa to volalo ťekvička, malo to hlavu ako ťekvica a malo to krg dlhí (Hor. Strehová MK)
e. (odseknutá) vrchná časť repy s listom: hu̯ava (Štefanov SEN)
f. vin. horná časť viničného pníka, z ktorej vyrastajú výhonky: Opaťerňí vincúr pucuje hlavu kŕča už v jeseň i (Pukanec LVI); Aj takí kŕč, to má ťieš svoje časťi, na samom vrchu sa nachoďí hlava (Sklabiná MK); Potom mi znova tá hlava vihnala nové prúti (Lapáš NIT); Na hlavi ból tedi vinohrat, len na dvóre bívali longoše (Dol. Orešany TRN); Strihalo sa to, tí víhonki, na jedno očko od hlavi (Častá MOD); Koreňova hlava ma buc širša, žebi śe pruti ňesciskaľi (Trnava p. Lab. MCH); Pňag ma naverchu hlavu a u źemi ma dzivag a koreňi (Sečovce TRB)
L. pestuvaťi na hlavu (Hor. Strehová MK), zrezad na hlavu (Viničné MOD, Bošáca TRČ), hlavu zvaľiť (Čajkov LVI), zvalid hlavu (Hor. Lovčice TRN) - potopiť viničný peň pri priamom rozmnožovaní; zdoluvaná hlava (Pata ŠAĽ), hlava z doluváňá (Tesáre TOP) - nová viničná hlava, kt. vznikla metódou potápania; ostrihad hlavu (Modra), zestrihad hlavi (Trakovice HLO) - odstrániť, skrátiť výhonky; trojparohná, štvorparohná hlava (Radošina NIT), košatá hlava (Pukanec LVI) - s troma, štyrmi, viacerými výhonkami; viťahaňie hlavi (Pukanec LVI) - staré, vysilené
g. miest. csl väčší snop, nasadzovaný ako prikrývka na niekoľko zložených snopov, čiapka: No, urobiľi zme hlavu a tuof sa prikriľi ostatňie snopki (Habovka TRS); Raž dávaľi do bábou - osem snopou a z ďeviateho sa spravila hlava (Háj MAR); hlava (Niž. Boca LM, Bohunice PCH, Hradisko LVO)
h. strtek, čiast. lipt, zsl, vsl klásie snopa: Ot provísla hore je hlava (Šurany NZ); hlava (Župkov NB, Kvačany LM, Fačkov ŽIL, Častá MOD, Hrabkov PRE); ch) kratšia (skrútená) strana slamenej viazaničky na prikrývanie strechy: Potom si skrúťeu̯ slamu a zahou̯ hlavu (Prochot NB); Doški sa prevazuvali, mali hlavu blízo rítová (Modranka TRN); hlava doški (St. Turá NMV); i) csl stred kolesa, do kt. sa zbiehajú špice: Aj tie špice zme robeli do tí_hláu (Tek. Breznica NB); Hlava má bid z brestového dreva (Vaďovce MYJ); Dookola išol rav a hlava to bula, co buľi te špice f tej hlave zapravene (Nemešany LVO); j) hlavica vin. lisu, hlavica valchy: V hornéj kladze ból kvint, do teho išlo vreteno, to malo naspotku hlavu okutú obručama (Vinosady MOD); Stúl je drevení a hlavu má železnú (Jur p. Brat. BRA); S prešovú hlavu sa klátiki utlačá (Hlohovec); U náz bola valcha na dvoje zloženié: dva hunki a štiri hlavi (Dol. Súča TRČ); k) csl rozšírená časť klinca, skrutky, nitu a pod.: Na svorni sa ollomila hlava (Vaďovce MYJ); hlava klinca (V. Bielice TOP); hlava na šľajfovom šróbe (Sučany MAR); klinec s podlhovastó hlavó (Jelšava REV); hu̯ava du̯átka (Kúty SKA); ňiti ze zapuscenú hlavu (Rajec ŽIL); hlava (Svidník STR)
F. trafiť kľiňec po hlave (Rim. Píla RS) - presne uhádnuť; l) miest. zsl tupá plochá strana sekery, motyky, kladiva: hlava sekeri (Ivanka p. Dun. BRA, Rozvadze TRČ, Kys. N. Mesto), hu̯ava ku̯adziva (Kúty SKA); m) ozdobné ukončenie hmatníka na husliach: Na hmatňíku je hlava, to bíva peknuo, virezávanuo (Srňacie DK); hlava (Prievidza); n) miest. strsl a zsl prehĺbená, naberacia časť lyžice al. varechy: hlava loški (Rat. Zdychava RS); hlava varechi (St. Turá NMV); o) miest. or, jtrenč, v mn. č. miest. šar časť postele, kde sa kladie hlava, záhlavie: Tá smrť stála konča posťeľe, pri hlave (Podbiel TRS); Pri hlave som mal zle postlaté (Bošáca TRČ); A v hlavoch posceľi uvidzel stac śmertku (Haniska PRE); p) sor hrubšia časť zuba v mlynskom kolese: Na mľinskom koľese boľi zubi a v ňí_hlava a chvost (Tvrdošín TRS); r) čiast. jzsl kožený ohlavok na cepoch (na cepíku aj na rúčke): Cepi mali cepíg z nákovu, húlku, húžvu a dve hlavi (Blatné MOD); hlava (Radošina NIT); s) vrchná vnútorná časť dlabaného úľa: To (dym) íh vikadzilo, višli (včely) hore do hlavi teho úla a ze spotku mohli pekne vibiérac (V. Rovné BYT)
6. dôležitá časť stroja al. nástroja:
a. čiast. strsl, zsl, zempl základná súčiastka pluhu, na ktorej sú upevnené oracie časti: Pu̯uh ma hu̯avu, ocieu̯ku, bu̯achu a pu̯as (Važec LM); Plužná hlava sa móže od hrádela otpojit (Trakovice HLO); Na hráďel sa pripojila hlava aj z deskú (Chocholná TRČ); hlava na pluhu (V. Bielice TOP); hlava (Príboj MK, Stanča TRB)
b. čiast. strsl a vsl súčiastka krosien, ozubené koleso na konci návoja: Keť popustíž hlavu, osnova trocha spadňe (Sedl. Dubová DK); Hlava na navoju trime šicko (Žakarovce GEL); hlava (Závadka n. Hron. BRE); hu̯ava (Važec LM)
c. remes. horná, pohyblivá časť pracovného stolca (debnárskeho, sedlárskeho ap), ktorou sa pridržiava opracúvaný predmet: hlava (Dol. Strehová MK, Kys. N. Mesto, Myjava, Malacky)
d. základná časť šijacieho stroja: Mašina na šice ma veko, hlavu, labi (Dl. Lúka BAR)
7. or priemerné množstvo mlieka získaného od jednej ovce z jedného pôdoja (cca 8 dl): Ot pa̋ťih oviec sa nadojiľi tak tri hlavi (Krivá DK)
8. ako súčasť dvojslovného pomenovania
a. čiast. strsl, strenč, jzáh, čiast. vsl v názve vodného hmyzu s blanitými krídlami: Nad vodú začali poletuvac také krásné farebné hadzie hlavi (Trstie PB), haďia hlava (Sučany MAR), hadzí hu̯ava (Záh. Bystrica BRA), hadza hlava (Marhaň GIR), haďacia hlava (Opatovce n. Nitr. PDZ), haďacá hlava (Habovka TRS), hadova hlava (Tajov BB, Hnilec SNV), čertova hlava (Lovča KRE, Priechod BB, Bánovce n. Bebr.) - zool. vážka (Libellula)
b. čiast. strsl, zsl v názve ovocia: mačia hlava (Sučany MAR, V. Bielice TOP), madžá hlava (Bošáca TRČ), mačacá hlava (Ardanovce HLO), kočacá hlava (Siladice HLO), kočá hlava (Bernolákovo BRA) - sorta zimných hrušiek zelenožltej farby; kočí hu̯ava (Hlboké SEN) - sorta jabĺk zelenej farby
c. šar v názve húb: baraňa hlava (Hrabkov PRE) - bot. kučierka veľká (Sparassis crispa)
d. v názve predmetov: psá hlava (Pezinok MOD, Hor. Orešany TRN) - druh točky (na sude); hlavový príd. k 5 i: hlavová obruč (Podlužany LVI); hlavoví rínek (Lamač BRA); hlavisko i hlávsko ž. i s. zvel. expr. k 1, 5: Že to aj muožu choďi_c takíma strapatíma hlaviskáma?! (Ležiachov MAR); Streľ_ej na hláfsko! (Or. Biely Potok TRS); Jaké hlavisko kapusti! (Vištuk MOD)


hlava ž.
1. csl časť ľudského al. zvieracieho tela krkom spojená s trupom: Ďiouke male čez hlavu preďelenej vlase choňíkom (Čelovce MK); Sviňa má aj lopatki, pod hlavou je škraňa, pizg je frňák, ten sa vipucuje do huspeňini (V. Maňa VRB); A on vzau̯ meč a fík mu hu̯avu dole (Jablonové MAL); Vimeňiľi kalapi na hlave a každi ulapil poharik (Rozhanovce KOŠ); úďená hlava (Ábelová LUČ)
L. začesac sebe hlavu (Sobrance) - učesať sa; Na šecko enem hu̯avú kívau̯ (Jablonové MAL) - prisviedčal; pokrucil z hlavu (Sečovce TRB) - prejavil nesúhlas; krúťiď hlavou na_daśím (Rim. Píla RS) - vyjadrovať počudovanie; brňí mi v hlave (Mošovce MAR), brndžälo mu v hlave (Sása RS) - cítim, cítil v hlave tupú bolesť; úmrčia hlava (Lišov KRU) - lebka
F. má hu̯avu ako šop (Zázrivá DK), má hlavu ani súdok (Nandraž REV), hlavu ma jak kijaň (Studenec LVO), taku ma hlavu jak korcufka (Dl. Lúka BAR), má hlavu jak korec (V. Šariš PRE) - veľmi veľkú; mau̯ hlavu jako pipíška (Podhájska VRB) - malú; hlava mala jak pesc, jag labdečka (V. Šariš PRE) - veľmi malá; hu̯ava sträpatá ako borovica (Zázrivá DK), hlava jako kuoš (Zuberec TRS), hu̯ava jak slepičí kudolisko (Kuchyňa MAL) - veľmi strapatá; má hlavu aňi klát (Jasenová DK) - oťaženú od únavy; kameňe ako hlavi (Pukanec LVI) - veľmi veľké; padá sňeh ako vrapśacie hlavi (Rim. Píla RS) - vo veľkých chumáčoch; taká búrka padala ako vrapcova hlava (Čelovce MK) - ľadovec vo veľkých kusoch; tak som sa s teho zľákou̯, ež mi v hlave streklo (Dol. Lehota DK) - veľmi som sa zľakol; hlava sa mi krútila (V. Bielice TOP), zakrucilo śe mu v hlave, zamotalo śe mu v hlave (Závadka SOB), veľmi in do hlave prišlo (M. Teriakovce RS), hlava sä mi dák kručí (Krokava RS), hlava mä nesla hät (Kobeliarovo ROŽ) - mám, mal som, dostal, dostali závrat; hlava mu prevažuje (Mošovce MAR), hlava sä mu prevažuje (Žaškov DK), hlava śe kiva a nohi dirgaju (Závadka SOB) - je opitý; do hu̯avi im udreu̯o (Podkonice BB), víno mu uďerilo do hlavi (V. Bielice TOP), zbehou̯ mu trúnog do hlave (Čelovce MK), stanulo mu z ruki do hlavy (Udavské HUM) - opil sa; mau̯ uš kuz aj v hlave (Rat. Zdychava RS), mieu̯ ve hu̯avie (Kuchyňa MAL) - bol (trocha) opitý; kus si aj vipijem, nag mi hlavu zavráčí (Sása REV) - nech ma alkohol omámi; iďem si kuz hlavu zložiť (Rat. Bystré REV) - trochu si pospať; nemá ďe hlavu zložiť (Revúca) - nemá kde bývať; hlavu zvesiť (V. Bielice TOP) - zosmutnieť; ňevešaj hlavu! (Ležiachov MAR) - nestrácaj nádej; ňebolí ma pre to hlava (Rim. Píla RS), o to ma hlava nebolí (Lukáčovce HLO), mia hu̯ava na_tím nebolí (Brodské SKA), mňe hlava ňeboľi za to (Sobrance) - netrápi ma to, nestarám sa o to; ňeviem, ďe mám hlavu (V. Bielice TOP), ňezna, dze jej hlava stoji (Brezina TRB) - mám, ma veľa roboty, veľké starosti; si_nám uš preruostou̯ cez hlavu (Rim. Píla RS) - prestal nás poslúchať; ťi bi si sa mi už aj na hlavu visogaťiu̯ (Tisovec RS), chlapčisko mu pomali po hlave budze tancovac (Brezina TRB), po hlave bi mu skákau̯ (Nižná TRS) - veľa si dovoľuješ, dovoľuje; postavöu̯ sa na hlavu (Prievidza) - stal sa neústupným; staväu̯ sa na hlavu (Ležiachov MAR) - tvrdošijne odporoval; kec_ca aj na hlavu postavíš (Lukáčovce HLO), hoc še na hlavu postavime (Brezina TRB) - nech urobíš, urobíme hocičo; hlavou múr ňepreboríš (Nedožery PDZ), múr hlavou neprebiješ (Bobrovec LM) - zbytočne sa namáhaš; ňetreb hlavu o sťenu! (Krivá DK) - zbytočne sa netráp; tera_si klčie hlavu o sťenu (Ležiachov MAR) - ľutuje neuvážený čin; dala sa rezat miu̯ého Janka hu̯ava-nehu̯ava (Jablonové MAL), čepcovau̯ ho hu̯ava-nehu̯ava (Brodské SKA), mlaciľi chlapčiskou hlava-ňehlava (Úbrež SOB) - kade zasiahli, bezohľadne; po hlave ho, skia ňeokrívie! (Rim. Píla RS) - žart. dobre ho ubi; notárka ma ot patóv aš po hlavu opkukávala (Ružindol TRN) - pozorne si ma prezrela; obľig ho do novoho od hlavi po peti (Brezina TRB), od hlavi po peti (V. Bielice TOP) - celého, celkom; mám roboti više hlavi (Lazany MAR) - veľmi veľa; mam ce dozdz aš prez verh hlavi (Markušovce SNV) - zunoval si sa mi; joho zahrada bula dolu hlavu (Vranov) - dolu kopcom; ňemá to aňi hlavi, aňi peti (Rim. Píla RS), šak to nemá hu̯avi aňi pati (Stráže n. Myj. SEN) - je to zmätené, nezmyselné; aj hlavu bi stracil, kebi ju ňemal na krkoch (Bošáca TRČ) - je veľmi zábudlivý; na hlavu spadnutí (Ležiachov MAR) - hlúpy; hlavu sebe zaviazal (Hatalov MCH) - oženil sa; príďe o hlavu (Prievidza), donde o hu̯avu (Jablonové MAL), hňet śi o hlavu meňši (Závadka SOB) - zahynie, zahynieš; ľem teľo že sme peti i z hlavami ňeohabeľi pod murom (Rozhanovce KOŠ) - skoro náz zabilo; dokľa hlava hore, ta budzeme uše robic (Sobrance) - kým žijeme; ňedau̯ bi som na to hlavu (Kláštor p. Zniev. MAR) -nie som si tým istý; na to bi ťa bolo, ale hlavu pot koleso aňi za svet! (Vieska n. Žit. ZM) - myslíš iba na hlúposti; šianam vaše staršie hlavi (Brvnište PB) - (pred hrubým výrazom al. hanlivou informáciou) prepáčte, s odpustením; boskaj ma, ko_ci hlavu do peci vopchám! (Rim. Sobota) - nezáleží mi na tebe, nestojím o tvoj názor; vidzíš ju, hu̯ava šedzivá! (Kuchyňa MAL) - koná neprimerane svojmu veku
2. csl sídlo vedomia a duševných schopností, rozum, pamäť, myseľ: Omráčelo mi to hlavu za chvílu a poto_mi to prejšlo (Kľak NB); Planú hlavu máž na rachúnok (Rochovce ROŽ); Ked je víno reské, si trochu vipijú, čo im hlavu pomútí (Hlohovec); Ta dze ja mam hlavu na toto?! (Vranov)
L. má dobrú hlavu (Báhoň MOD), má bistrú hlavu (Prievidza), má múdru hlavu (Krivá DK), má otvorenú hlavu (Rim. Píla RS) - ľahko sa učí, je chápavý; to je hlava! (Lukáčovce HLO) - je múdry; má tvrdú hlavu (Ružindol TRN), má tupú hlavu (Krivá DK), má naňidž hlavu (Ležiachov MAR) - ťažko chápe, ťažko sa učí; ja už ňemam hlavu (Spiš. Podhradie LVO) - už mám slabú pamäť; má ťaškú hlavu (Rim. Píla RS) - a) je ospalý b) je opitý; Má śistú hlavu (Rim. Píla RS) - je triezvy; robí hlavou (Krivá DK), robi soz hlavu (Čemerné VRN) - robí duševnú prácu
F. ma hlavu jak śito (V. Šariš PRE) - je zábudlivý; hodzi jag bez hlavi (Markušovce SNV) - nevníma okolie; beží ako bez hlavi (Rim. Píla RS) - bláznivo; má svoju hlavu (Rim. Píla RS) - je tvrdohlavý; má hlavu na svojo_mesťe (Rim. Píla RS) - je rozumný, rozvážny; to je horúca hlava (Ležiachov MAR) - je nerozvážny; má v hlave seśku (Rim. Píla RS), má f téj hu̯avie otrubi (Kuchyňa MAL), mau̯ toho fištrónu v hlave málo (Pukanec LVI) - je, bol hlúpy; hlavó treba híbač (Španie Pole REV) - treba uvažovať; na šetko idze hlavú (Brvnište PB) - všetko si premyslí; najliéb urobíš, keť sa ze svú hlavú poradzíš (Bošáca TRČ) - keď si to premyslíš; prehibnuc sebe v hlave (Krivany SAB) - rozvážiť si; já sem to aňi v hu̯avie nemieu̯ (Brodské SKA) - vôbec som na to nemyslel; já si to v hu̯avie nenosím (Brodské SKA) - nepamätám si to; šecko hlave zadrží (Semerovo HUR) - všetko si (za)pamätá; vipráviau̯ z hlavi (Brodské SKA), vam to aj z hlavi via (Mokrá Lúka REV) - spamäti; len z hlavi to spravev (Lukáčovce HLO) - bez predlohy; to ňemá zo svojej hlavi (Ležiachov MAR) - on to nevymyslel; ďe sa to mohlo f tej jeho hlave ziaťi? (Lešť MK) - ako na to mohol prísť; ziať si do hlavi (Prievidza), zavezmúč si do hlavi (Mníšany REV) - zaumieniť si; tu jej staňe do hlavi, že śe oda (Niž. Hrabovec VRN) - zmyslí si; ňeber do hlavi oddavanku, aľe učeňe! (Sobrance) - nemysli na vydaj, ale na školu; láme si hlavu (Prievidza), turbuje si hlavu (Dlhá n. Or. DK), skoro si hlavu prevráťi (Vieska n. Žit. ZM) - tuho rozmýšľa; svitlo mu v hlave (Kňažia DK) - uvedomil si, pochopil; svitá mu v hlave (Rim. Píla RS) - začína chápať; ňidž mi nedošlo do hlavi (Viničné MOD) - na nič som si nespomenul; ňejďie mu to do hlavi (Prievidza), néde mi to do hlavi (Lubeník REV) - nemôže, nemôžem to pochopiť; v hlave sa mi to vrťí (V. Maňa VRB) - neviem si spomenúť, ako sa to volá; vifučalo mu to z hlavi (Prievidza), vifúkalo mu to z hlavi (Lukáčovce HLO), višumelo mu to z hlavi (Ležiachov MAR) - zabudol na to; pusťil to z hlavi, vilúśil si to z hlavi (Rim. Píla RS), virucil to z hlavi (Brezina TRB) - prestal na to myslieť; vibi si to z hlavi! (Ploské REV), viras si to z hu̯avi! (Brodské SKA) - zabudni na to; ňig mu to ňevitlčie z hlavi (Dol. Kubín) - nikto mu to nevyhovorí; nabiu̯ mu do hlavi (Socovce MAR) - navravel mu; darmo mu trúbeu̯ do hlavi (Lapáš NIT) - zbytočne ho napomínal, zbytočne mu prikazoval; to mu v hu̯ave vŕtau̯o (Podkonice BB), to mu hlavu krúťilo (Podkonice BB) - znepokojovalo ho, ma to; to im v hlave krúťi (Benice MAR), to mi v hlave vrce (Krokava RS), to mu vŕtá v hu̯avie (Brodské SKA), to mu hlavu prebíja (Ležiachov MAR), to mu hlavu prebija (Danišovce SNV) - to ma, ho, ich znepokojuje; ňerop si s toho tešku hlavu! (Brezina TRB) - netráp sa pre to; má s toho pomútenú hlavu (Rev. Lehota REV) - je z toho zmätený; a to ťi mi takto o_camej mlaďi hlavu spíja pre hábi (Dol. Lehota DK), od rana mi hlavu píľi (Ležiachov MAR) - znepokojuje ma naliehaním; ňebudzeš každemu hlavu zavracac! (Záhradné PRE) - balamutiť ho; zakrúcala mu hlavu (Chlebnice DK) - balamutila ho; má toho mnoho na hlave (Poproč RS), šecka robota leží na mojéj hu̯avie (Kuchyňa MAL), na tvoji hlave ho ochabiam (Dl. Lúka BAR) - na starosti; užadz na hlavu sebe (Sobrance) - na starosť; šicki peňeźi buľi pod ji_hlavu (Bánovce n. Ond. MCH) - rozhodovali o nich; do nemá v hu̯avie, má f patách (Brodské SKA) - zábudlivý človek sa musí vracať; má samé čerti-diabli v hlave (Priekopa MAR) - myslí iba na hlúposti, všeličo vymýšľa; šak si ti už ľen hlava dubová! (Ležiachov MAR) - povzdych nad popleteným, zábudlivým človekom
3. csl vedúca al. zodpovedná osoba v istom spoločenstve: Richtár v ďeďine bul hlava, teho trá bulo slúchať (Liesek TRS); Cešní buli f spolku hlava (Mur. Dl. Lúka REV); Já sem hu̯ava, já idem popredu a budem vám rukú kívat (Jablonové MAL); Dirigent, co u banku hlava, tu bivau̯ (Sobrance); hlava roďini (Svätoplukovo NIT)
F. za hlavú aj riď iďe (Bošáca TRČ) - podľa predstaveného konajú podriadení
4. csl človek ako jednotlivec: Šetko sa rozďeľilo, koľo bolo hláu v dome (Pucov DK); Tera_śe narodza taki hlavi, co to taki vidumaju (Sobrance)
F. tam_e ľuďí hlava na hlave! (Bodorová MAR), hu̯ava na hu̯avie (Kuchyňa MAL) - tam je, bolo veľa ľudí, veľká tlačenica; šva hlava, to rozum (Revúca) - každý človek niečo vie
5. vec tvarom al. polohou podobná ľudskej al. zvieracej hlave:
a. strsl, zsl, zried. vsl do podoby gule zvinuté listy kapusty, hlávka: Maľi zme na hraďe kapustu, aľe vieťe - hlavi! (Veličná DK); Kapusta sa po jennej presádzala, abi mohla narázď hlava (V. Maňa VRB); kapusná hlava (Kostolné MYJ, Prečín PB, Jasenie BRE); kapusna hlava (Spiš. Tomášovce SNV); kapustová hlava (Kameňany REV); kapustova hlava (Brekov HUM); kapusťaná hlava (Rim. Brezovo RS, Mur. Lehota REV); hlava kapusti (Dol. Hričov BYT, Rišňovce HLO, Niž. Šuňava POP, V. Bielice TOP)
b. strsl, jzsl semenná tobolka ľanu al. konopí: Najpred zme buchkali hlavi (Pribylina LM); Boli prvé konope, tí mali kvet, druhé, tí mali semeno, mali také hlavi (V. Maňa VRB); Materné konope mali pekné hlavi (Vaďovce MYJ)
c. súkvetie al. súplodie slnečnice: Niékeré slnečníki majú narostené velké hlavi (Trakovice HLO)
d. guľovitý plod tekvice: U nás sa to volalo ťekvička, malo to hlavu ako ťekvica a malo to krg dlhí (Hor. Strehová MK)
e. (odseknutá) vrchná časť repy s listom: hu̯ava (Štefanov SEN)
f. vin. horná časť viničného pníka, z ktorej vyrastajú výhonky: Opaťerňí vincúr pucuje hlavu kŕča už v jeseň i (Pukanec LVI); Aj takí kŕč, to má ťieš svoje časťi, na samom vrchu sa nachoďí hlava (Sklabiná MK); Potom mi znova tá hlava vihnala nové prúti (Lapáš NIT); Na hlavi ból tedi vinohrat, len na dvóre bívali longoše (Dol. Orešany TRN); Strihalo sa to, tí víhonki, na jedno očko od hlavi (Častá MOD); Koreňova hlava ma buc širša, žebi śe pruti ňesciskaľi (Trnava p. Lab. MCH); Pňag ma naverchu hlavu a u źemi ma dzivag a koreňi (Sečovce TRB)
L. pestuvaťi na hlavu (Hor. Strehová MK), zrezad na hlavu (Viničné MOD, Bošáca TRČ), hlavu zvaľiť (Čajkov LVI), zvalid hlavu (Hor. Lovčice TRN) - potopiť viničný peň pri priamom rozmnožovaní; zdoluvaná hlava (Pata ŠAĽ), hlava z doluváňá (Tesáre TOP) - nová viničná hlava, kt. vznikla metódou potápania; ostrihad hlavu (Modra), zestrihad hlavi (Trakovice HLO) - odstrániť, skrátiť výhonky; trojparohná, štvorparohná hlava (Radošina NIT), košatá hlava (Pukanec LVI) - s troma, štyrmi, viacerými výhonkami; viťahaňie hlavi (Pukanec LVI) - staré, vysilené
g. miest. csl väčší snop, nasadzovaný ako prikrývka na niekoľko zložených snopov, čiapka: No, urobiľi zme hlavu a tuof sa prikriľi ostatňie snopki (Habovka TRS); Raž dávaľi do bábou - osem snopou a z ďeviateho sa spravila hlava (Háj MAR); hlava (Niž. Boca LM, Bohunice PCH, Hradisko LVO)
h. strtek, čiast. lipt, zsl, vsl klásie snopa: Ot provísla hore je hlava (Šurany NZ); hlava (Župkov NB, Kvačany LM, Fačkov ŽIL, Častá MOD, Hrabkov PRE)
ch. kratšia (skrútená) strana slamenej viazaničky na prikrývanie strechy: Potom si skrúťeu̯ slamu a zahou̯ hlavu (Prochot NB); Doški sa prevazuvali, mali hlavu blízo rítová (Modranka TRN); hlava doški (St. Turá NMV)
i. csl stred kolesa, do kt. sa zbiehajú špice: Aj tie špice zme robeli do tí_hláu (Tek. Breznica NB); Hlava má bid z brestového dreva (Vaďovce MYJ); Dookola išol rav a hlava to bula, co buľi te špice f tej hlave zapravene (Nemešany LVO)
j. hlavica vin. lisu, hlavica valchy: V hornéj kladze ból kvint, do teho išlo vreteno, to malo naspotku hlavu okutú obručama (Vinosady MOD); Stúl je drevení a hlavu má železnú (Jur p. Brat. BRA); S prešovú hlavu sa klátiki utlačá (Hlohovec); U náz bola valcha na dvoje zloženié: dva hunki a štiri hlavi (Dol. Súča TRČ)
k. csl rozšírená časť klinca, skrutky, nitu a pod.: Na svorni sa ollomila hlava (Vaďovce MYJ); hlava klinca (V. Bielice TOP); hlava na šľajfovom šróbe (Sučany MAR); klinec s podlhovastó hlavó (Jelšava REV); hu̯ava du̯átka (Kúty SKA); ňiti ze zapuscenú hlavu (Rajec ŽIL); hlava (Svidník STR)
F. trafiť kľiňec po hlave (Rim. Píla RS) - presne uhádnuť
l. miest. zsl tupá plochá strana sekery, motyky, kladiva: hlava sekeri (Ivanka p. Dun. BRA, Rozvadze TRČ, Kys. N. Mesto), hu̯ava ku̯adziva (Kúty SKA)
m. ozdobné ukončenie hmatníka na husliach: Na hmatňíku je hlava, to bíva peknuo, virezávanuo (Srňacie DK); hlava (Prievidza)
n. miest. strsl a zsl prehĺbená, naberacia časť lyžice al. varechy: hlava loški (Rat. Zdychava RS); hlava varechi (St. Turá NMV)
o. miest. or, jtrenč, v mn. č. miest. šar časť postele, kde sa kladie hlava, záhlavie: Tá smrť stála konča posťeľe, pri hlave (Podbiel TRS); Pri hlave som mal zle postlaté (Bošáca TRČ); A v hlavoch posceľi uvidzel stac śmertku (Haniska PRE)
p. sor hrubšia časť zuba v mlynskom kolese: Na mľinskom koľese boľi zubi a v ňí_hlava a chvost (Tvrdošín TRS)
q. čiast. jzsl kožený ohlavok na cepoch (na cepíku aj na rúčke): Cepi mali cepíg z nákovu, húlku, húžvu a dve hlavi (Blatné MOD); hlava (Radošina NIT)
r. vrchná vnútorná časť dlabaného úľa: To (dym) íh vikadzilo, višli (včely) hore do hlavi teho úla a ze spotku mohli pekne vibiérac (V. Rovné BYT)
6. dôležitá časť stroja al. nástroja:
a. čiast. strsl, zsl, zempl základná súčiastka pluhu, na ktorej sú upevnené oracie časti: Pu̯uh ma hu̯avu, ocieu̯ku, bu̯achu a pu̯as (Važec LM); Plužná hlava sa móže od hrádela otpojit (Trakovice HLO); Na hráďel sa pripojila hlava aj z deskú (Chocholná TRČ); hlava na pluhu (V. Bielice TOP); hlava (Príboj MK, Stanča TRB)
b. čiast. strsl a vsl súčiastka krosien, ozubené koleso na konci návoja: Keť popustíž hlavu, osnova trocha spadňe (Sedl. Dubová DK); Hlava na navoju trime šicko (Žakarovce GEL); hlava (Závadka n. Hron. BRE); hu̯ava (Važec LM)
c. remes. horná, pohyblivá časť pracovného stolca (debnárskeho, sedlárskeho ap), ktorou sa pridržiava opracúvaný predmet: hlava (Dol. Strehová MK, Kys. N. Mesto, Myjava, Malacky)
d. základná časť šijacieho stroja: Mašina na šice ma veko, hlavu, labi (Dl. Lúka BAR)
7. or priemerné množstvo mlieka získaného od jednej ovce z jedného pôdoja (cca 8 dl): Ot pa̋ťih oviec sa nadojiľi tak tri hlavi (Krivá DK)
8. ako súčasť dvojslovného pomenovania
a. čiast. strsl, strenč, jzáh, čiast. vsl v názve vodného hmyzu s blanitými krídlami: Nad vodú začali poletuvac také krásné farebné hadzie hlavi (Trstie PB), haďia hlava (Sučany MAR), hadzí hu̯ava (Záh. Bystrica BRA), hadza hlava (Marhaň GIR), haďacia hlava (Opatovce n. Nitr. PDZ), haďacá hlava (Habovka TRS), hadova hlava (Tajov BB, Hnilec SNV), čertova hlava (Lovča KRE, Priechod BB, Bánovce n. Bebr.) - zool. vážka (Libellula)
b. čiast. strsl, zsl v názve ovocia: mačia hlava (Sučany MAR, V. Bielice TOP), madžá hlava (Bošáca TRČ), mačacá hlava (Ardanovce HLO), kočacá hlava (Siladice HLO), kočá hlava (Bernolákovo BRA) - sorta zimných hrušiek zelenožltej farby; kočí hu̯ava (Hlboké SEN) - sorta jabĺk zelenej farby
c. šar v názve húb: baraňa hlava (Hrabkov PRE) - bot. kučierka veľká (Sparassis crispa)
d. v názve predmetov: psá hlava (Pezinok MOD, Hor. Orešany TRN) - druh točky (na sude); hlavový príd. k 5 i: hlavová obruč (Podlužany LVI); hlavoví rínek (Lamač BRA); hlavisko i hlávsko ž. i s. zvel. expr. k 1, 5: Že to aj muožu choďi_c takíma strapatíma hlaviskáma?! (Ležiachov MAR); Streľ_ej na hláfsko! (Or. Biely Potok TRS); Jaké hlavisko kapusti! (Vištuk MOD)


hlavisko p. hlava


hlavový, hlávsko p. hlava

hlava ž
1. horná časť ľudského tela, predná časť zvieracieho tela: gestli by geho w hlawu vderzyli (ŽK 1473); holy na hlavu (B. ŠTIAVNICA 1613) bez vlasov; stryeberna yhla k hlawe (TRENČÍN 1661) ako ozdoba do vlasov; hlawy telacye try (KRUPINA 1684); koho hlawa bolj (RT 17. st); hucanya mam w hlawe (RADVAŇ 1714); záwrat hlawi; zwesyti hlawu (KS 1763); hlawy nasse máme sklonit (WP 1768) na znak poslušnosti, pokory; stawy nam na hlawu letia (OKOLIČNÉ 1772) sú na spadnutie
L. on gemu na hlawe prysahal (TRENČÍN 1584) prísaha pri dokazovaní viny pri usviedčaní; pokud mne hlawa hore bude stat (LIETAVA 1633) pokiaľ budem žiť; kývať, potriasať (s) h-ou pohybmi hlavy vyjadrovať súhlas al. nesúhlas: kdi te dwe litery na nem spatril, hlawou kiwal (KRUPINA 1745); kiwá z hlavu (DŽ 1752); potrasagice hlawamy swimy (Le 1730); krútiť, vrtieť h-ou pohybmi hlavou vyjadrovať nesúhlas: farár hlawu wrtj (FP 1744); kdo krútiť bude pre teba hlawu? (KB 1756);
x. expr od (vrchu) h-y až do päty/do piat/k pätám, do (podošiev) nôh; od päty/spodku /podošvy nohy/nôh (až) do vrchu h-y po celom tele, celé telo: od zpodku nohy až do wrchu hlawy (SP 1696); od hlavy až k pätám (ASL 1701); od hlawi až do noh (KB 1757); od podosswi nohi ass do wrchu hlawy (MS 1758); dluhý ma wlasy od hlawy az do pát (VP 1764); od paty nohy až do vrchu hlawy (KP 18. st); od paty noh do wrch hlawy (Pie 18. st); podňať, povýšiť, vyvýšiť, postaviť h-u nad kým/nad koho vyslobodiť od nepriateľov: powýssiss hlawy me nad nepráteli me (CC 1655); nad pohanis me hlavu posztavél (DŽ 1752); wywyssyl hlawu mu nad nepritelú mich (KB 1757); poddať svoju h-u pod koho podrobiť sa niekomu: podo mnye poddadzá szvu hlavu (DŽ 1752); vypínať h-u nad koho správať sa povýšene voči niekomu: z pychi nad nikoho newipinag hlavy (GV 1755); potrieť h-u koho premôcť ho: hada zloho hlavu potre, joho motz vsitku odejme (HPS 1752); dolú hlawu zrúceny, spadnutý (KS 1763) strmhlav;
x. expr (ne)mať kde h-u schýliť, skloniť (ne)mať prístrešie: kupyl Yancsowy duomok, aby mal kde hlawu schylyty (ŽIAR n. H. 1654); sin čloweka nema kde by hlawu sklonil (Le 1730); vykrútiť h-u komu zahubiť niekoho: který gemu s falessnu raddu wykrutjli hlawu (WP 1768); když se gim zakruti hlawa (GŠ 1758) keď dostanú závrat
F. položte čistú čapicu na hlawu geho (KB 1756) očisťte ho (morálne); lámať si h-u na čom, nad čím, v čom tuho premýšľať: starostliwe tu hadku rozmysslely a hlawy sy na nj lamali (RW 1702); w neužitečnych wecách hlawu lámati (KS 1763); nad cuzim statkom hlawu si lame a mozki prewraca (MK 18. st)
2. sídlo rozumu, myslenia, pamäti, vôle; človek ako nositeľ týchto schopností: abychme swogimy hlawamy nemohli vhadnut (TOPOĽČANY 1554); aby ste tieto weczy w pameti hlawy wasseg zložili a zachowali (BAg 1585); to na geho hlawu se nechava (TRENČÍN 1597) na jeho uváženie; berye na swogu hlawu bratra nasseho naymladdsyho (L. TRNOVEC 1599) na svoju starosť;
x. pren nebolela bi ta hlawa, kebi sy gych (dukátov) tolko mal (JASENICA 1704) nemal by si starosti; starosti je dost na mozeg hlawe (RADVAŇ 1714); zhlupela ti hlawa (GŠ 1758) zhlúpol si;
F. noc bila v hlavách jejich (BR 1785) mali zatemnený rozum (v opitosti); zaťemňené hlavi;
x. expr otrubámi naplnené hlavi (BR 1785) bez myšlienok, tupé; vyraziť komu čo z hlavy prinútiť niekoho vzdať sa istého zámeru: to aby gim s hlawy wirazil (CO 17. st); nabrať si rozumu do h-y z čoho vziať si poučenie z niečoho: naber si ze škody a ze zatraceni druhich rozumu do hlawy (MS 1758); brať si čo v h-u všímať si to: gá gsem sobě gakžiw toho tak w hlawu nebral (FP 1744); zadržat čo v h-e zapamätať si; tassko gest dluhe rozprawki w hlawe zadržaťi (GV 1755); vŕtať h-u komu zamestnávať jeho myseľ: toto jejich vrtalo hlavi (BR 1785); pomútiť, pomotať h-u komu zbaviť niekoho zdravého úsudku: (Bakchus) hlawu ti pomúti (GV 1755); neporadna žadost k penazom hlawu lakomcom pomota (MS 1758); mať tvrdú h-u byť tvrdohlavý, neústupný: chlapi a horaci, který twrdé hlawi magú (KS 1763)
3. symbol života, život: za to propadne hlawu (ŽK 1473); aby hlawu winen byl (RUŽOMBEROK 1551); hlawi a žiwota gest pozbaweny (TC 1631); hlawu swu penezmy wikupity musel (BELÁ 1773); králowna porozuměti mohla, žeby o gegi hlawu se konalo (ŽS 1764) šlo o jej život
F. stratiť, položiť h-u zomrieť, zahynúť (popravou al. v boji): hlawu stratiti (ZVOLEN 1644); byl by tam hlavu položil (ASL 1674)
4. človek, jednotlivec, osoba: try hlawj turezke a trych zywych chytyly (ZVOLEN 1575); od gednej kazdej hlauj gemu placzeno (P. ĽUPČA 1614); wichvály ho kásdá hlava (DŽ 1752)
5. vedúca osoba; vedúci pojem; vedenie: muž gest hlawa ženy, yakožto Krystus gest hlawa czirkwe (BAg 1585); milowani gest fundament a hlawa ginich cnosty (TC 1631) základ; (pápežovým) rozkazem gokožto hlawy vstanoweno bilo (WO 1670); woganske hauffyy hlawu a wudce magi (PP 1734); neyprednegssy hláwy kraginy (ŽS 1764) vedúci činitelia
6. vec podobajúca sa hlave: w hlawach kapusty (BYTČA 1614); cibule niekolik hlaw (MT 17. st); hlawa na kolesy (NP 17. st); hlawa česneková; (žito) na klas wyrostá, hlawu wyháňá; hlawa husel a hárffj; stlúpowá hlawa (KS 1763); makowje hlawj (PL 1787) makovice; h. postele kde býva hlava ležiaceho človeka: pri hlawe posteli geho (KB 1757)
7. kapitola: caput: hláwa, kapitola (KS 1763)
P. atpn Radul alio nomine Praznaglaua ( 1427); Nicolao Hlawa (v Dulove 1498);
x. tpn poss. Lwpohlaw ( 1471), Hlwpohlaw ( 1525 Upohlav VSO); -ový príd k 6: obrucže na kolesa hlawowe (NOZDRKOVCE 1652) na hlavu kolesa; hlawowje kliny (L. JÁN 1773) majúce veľké hlavy


hlavový p. hlava

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Hlawa_1 Hlawa Hlawa_2 Hlawa Hlawa_3 Hlawa Hlawa_4 Hlawa Hlawa_5 Hlawa Hlawa_6 Hlawa Hlawa_7 Hlawa Hlawa_8 Hlawa
hlava
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hlava
G (bez) hlavy
D (k) hlave
A (vidím) hlavu
L (o) hlave
I (s) hlavou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) hlavy
G (bez) hláv
D (k) hlavám
A (vidím) hlavy
L (o) hlavách
I (s) hlavami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HLAVA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 121×, celkový počet lokalít: 32, najčastejšie výskyty v lokalitách:
ČADCA, okr. ČADCA – 13×;
KOZÁROVCE, okr. LEVICE – 11×;
OŠČADNICA, okr. ČADCA – 10×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 9×;
U HLUŠKA (obec ČADCA), okr. ČADCA – 6×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
HRONSKÉ KĽAČANY, okr. LEVICE – 5×;
PODZÁVOZ (obec ČADCA), okr. ČADCA – 5×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 4×;
BORČICE, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 4×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

hlavou na mojej veste tête sur mon gilet
hlavu a on pokračoval la tête et il reprit
hlavu a otec bude tête, et mon père sera
hlavu a zhlboka vdýchol la tête et renifla
na dvoch stoličkách, hlavu sur deux chaises, la tête
pre hlavu a plecia pour la tête et les épaules
vzdychol a sklonil hlavu soupir et baissa la tête
zdvihol hlavu a povedal releva la tête et dit
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu