hlaváčik -a m. chránená jarná rastlina so žltými kvetmi, bot. Adonis vernalis
hlaváčik -ka pl. N -ky m. (rastlina)
hlaváčik2 -ka pl. N -ky m. ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade iskerníkovitých □ bot. hlaváčik jarný Adonis vernalis zákonom chránená rastlina so žltými kvetmi; hlaváčik letný Adonis aestivalis ustupujúca poľná burina s červenými kvetmi
hlaváč2 -ča pl. N a A -če m. ▶ ryba z čeľade hlaváčovitých s veľkou hlavou a zúženým telom: loviť hlaváče □ zool. hlaváč pásoplutvý Cottus poecilopus sladkovodná ryba; hlaváč obrovský Cottus scorpius veľká morská ryba ▷ hlaváčik1 -ka pl. N a A -ky m. zdrob. i expr.: chytiť pekného hlaváčika
hlaváčik1 p. hlaváč2
hlaváčik2, -a m. jedovatá rastlina;
bot. rod rastlín z čeľade iskerníkovitých (Adonis)
hlaváč2, -a, mn. č. -e m. sladkovodná ryba; zool. h. obyčajný (Cottus gobio);
hlaváčik1, -a, mn. č. -y m. zdrob.
hlaváčik m. gem ešte nevyvinutá žaba, žubrienka: Pozri, ag hlavášiki behajú po voďe (Sirk REV)