hlasný príd. kt. dobre počuť, výrazne znejúci, hlasitý: h. hovor;
hlasno, hlasne prísl.: h. sa smiať;
hlasnosť -i ž.
hlasno s väčšou, veľkou intenzitou hlasu al. zvuku; znejúco výrazne (op. ticho) • hlasne • hlasito • hlasite • nahlas: hlasno, hlasito sa rozosmiali; hovor nahlas, aby ťa počula • zastar. hlasom (Sládkovič, F. Hečko) • hlučno • hlučne • hrmotne • expr.: hurónsky • hulákavo (veľmi hlasno): hlučne, hrmotne sa zabávali do noci • ohlušujúco • prihlasno • prihlasito (príliš hlasno): rádio mal zapnuté prihlasno, prihlasito • prihlučne • prihlučno (príliš hlučne): prihlučno sa vracali domov • hud. forte • fraz. z plného hrdla
hlasný príd.
1. ktorý chce počuť, hlasitý, jasne znejúci: h. hovor, smiech;
2. fon. h-é spoluhlásky znelé;
hlasno/-ne prísl.: h. hovoriť, plakať, h. sa smiať;
hlasnosť, -ti ž. fon. znelosť (spoluhlások)