hlas -u m.
1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.; poznať niekoho po h-e; mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať; zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom
2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ
3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.
4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky
5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov
● h. ako zvon zvučný; mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý; vnútorný h. vedomie, svedomie; h. krvi vedomie príbuznosti; h. citu, rozumu cit, rozum; poslúchať h. srdca spravovať sa citom; pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať; kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas; psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;
hlasový príd.: h-é orgány, h. fond;
hlasovo prísl.: h. indisponovaný;
hlások -ska m. zdrob. expr. k 1, 2: detský h.
● nemôcť vydať (zo seba) ani h-a nemôcť prehovoriť;
hlasisko -a s., v jedn. i m. zvel.
hlas -su pl. N -sy m.
hlas -su pl. N -sy m. 1. ▶ zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ľudský h.; hlboký, silný, hrubý, nízky mužský h.; mäkký, nežný, tichý, škrekľavý ženský h.; slabý, jemný, tenký detský h.; chrapľavý, trasľavý, mrzutý, unavený, zodratý starecký h.; teplý, láskavý matkin h.; školený, kultivovaný h.; nosový h. fufnavý; ľadový h. chladný, neprívetivý; suchý h. odmeraný, neosobný; zamatový h. mäkký, príjemný; kovovo znejúci h.; plačom vysilený h.; modulácia, výška, sila hlasu; príjemné zafarbenie hlasu (herca); hulákanie mutujúcich hlasov; mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať; meniť, stíšiť h.; stratiť, strácať h. schopnosť spievať (u spevákov); poznať niekoho po hlase; hovoriť patetickým, slávnostným, vyrovnaným, zaliečavým, medovým hlasom; odpovedať hromovým, plačlivým, previnilým, prestrašeným, hnevlivým, zlostným hlasom; napodobňovať cudzie hlasy; započúvať sa do tlmených, škriepnych hlasov; zvýšiť h. ↗ i fraz.; začal sa jej chvieť h.; h. mu zlyhal náhle prestal hovoriť; h. mu preskakuje mení výšku a intenzitu; Tri hodiny presedeli bez hlasu. [H. Zelinová] bez slova 2. ▶ zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtáčí h.; kuvičí h. ↗ i fraz.; h. husieľ; zádumčivý h. harmoniky; mrmlavý h. basy; hobojový h.; počúvať h. zvonov; napodobniť h. cvrčka; Zobúdzajú sa a silnejú rozmanité hlasy letnej prírody. [J. Lenčo] 3. hud. ▶ jedna zo zložiek skladby; spevný part: spievať prvý, druhý h.; orchestrálne hlasy; rozpísať hlasy spevnú al. hudobnú partitúru 4. náb. ▶ (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) označenie jedného z ôsmich cyklických nápevov: dnes je nedeľa ôsmeho hlasu 5. ▶ spôsob chápania skutočnosti a jeho prejav; syn. mienka, postoj, názor: protestný, oponujúci h.; h. ľudu ↗ i parem.; načúvať hlasu odborníkov; zaznamenať hlasy kritiky; ozývajú sa, zaznievajú rozhorčené hlasy o porušovaní ľudských práv; hlas slobody a demokracie proti militarizmu a diktatúre [NP 1983] □ Hlas Ameriky americká rozhlasová agentúra vysielajúca programy v rozličných jazykoch (jej vysielanie pre Slovensko sa skončilo vo februári 2004) 6. ▶ rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niekoho, niečoho, pri hlasovaní: voličský h.; preferenčný h. hlas určujúci poradie kandidáta (na volebnej listine a pod.); dať niekomu svoj h.; sčítať hlasy; získať vo voľbách najväčší počet hlasov; schváliť niečo väčšinou hlasov; zvoliť riaditeľa všetkými hlasmi; predseda má rozhodujúci h. ◘ fraz. hlas ako [deravý] hrniec chrapľavý, zachrípnutý hlas; hlas ako hrom veľmi silný hlas; hlas ako med zaliečavý, líškavý hlas; hlas ako pilník/nôž ostrý hlas; hlas ako zvon/organ zvučný hlas; hlas krvi vedomie príbuznosti; hlas mu uviazol v hrdle al. hlas sa mu zasekol v hrdle nemohol ďalej hovoriť (od dojatia, vzrušenia, prekvapenia); hlas rozumu rozum, racionálne pohnútky; kniž. hlas volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas, podporu; ísť za hlasom [svojho] srdca konať podľa citu, riadiť sa citom; kuvičí hlas al. kuvičie hlasy pesimistická predpoveď; nepočuje svoj vlastný hlas prekrikujú ho; pozdvihnúť hlas proti niekomu, niečomu protestovať; vnútorný hlas svedomie človeka; zvýšiť hlas povedať niečo s hnevom ◘ parem. hlas ľudu, hlas Boží názor najširších vrstiev obyvateľstva je rozhodujúci; psí hlas do neba nejde/nepríde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu ▷ hlások -ska pl. N -sky m. zdrob. expr. k 1, 2: tenučký detský h.; piskľavý, slabučký h.; v telefóne sa ozval trasľavý, nesmelý h.; prihovárať sa tichým hláskom; Do ticha zaznie bojazlivý chlapčenský hlások: - Adela, Adela, poď otvoriť! [L. Ťažký] ◘ fraz. nevydať [zo seba] ani hláska neprehovoriť ▷ hlasisko -ka -sísk s., v sg. i m. zvel. expr. k 1, 2: hlbočizné h.; Až sa človek ľaká, odkiaľ sa taký hlasisko berie, akoby ani nie z ľudského hrdla. [V. Mináč]
hlas p. názor
názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľad • mienka: držať sa svojej mienky • úsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o veci • presvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčenie • zmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľania • hovor. teória: má na to svoju teóriu • kniž. nazeranie (Šoltésová) • predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavu • stanovisko • postoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci? • pohľad: realistický pohľad na udalosti • hlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlas • obraz: utvoriť si obraz o svete • zásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásady • hypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)
protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne) • zaprotestovať • vysloviť protest • podať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupu • ohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradila • ozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozval • zodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu) • postaviť sa • vzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičom • nesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhom • vetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákona • kniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť
hlas, -u m.
1. zvuk, ktorý vydávajú ľudia, zvieratá i veci: ľudský h. zvuk, ktorý vzniká periodickým chvením vzduchového stĺpca nad hlasivkami; zvierací h.; h. zvonov, huslí, hudobných nástrojov; nepočuje svoj vlastný h. prekrikujú ho; h. mu zlyhal, h. sa mu zasekol náhle prestal hovoriť
● Psí hlas do neba nejde (nepríde) (porek.) zloprajné reči sa nesplnia; bibl. h. volajúceho na púšti márne volanie, pren. márna snaha, márne podnikanie;
2. celkový ráz ľudskej reči, spevu, závislý od stavby rečových orgánov; výška, sila, zvučnosť ľudskej reči: vysoký, nízky, hlboký, silný, slabý, jemný, mäkký, drsný, hrubý, tichý, trasľavý, škrekľavý h.; meniť, zvýšiť, znížiť h.; h. ako zvon jasný, zvonivý; hovor. má h. ako deravý hrniec dutý a chrapľavý; poznať niekoho po h-e; hud. spevný h., cvičený, školený h.; hovoriť nosovým h-om fufnať; hovoriť zvýšeným h-om hnevlivo, rozhorčene; stratiť, strácať h. schopnosť spievať (u spevákov);
3. jedna z dvoch al. niekoľkých melódií v hudobnej skladbe; spevný part vo vokálnom súbore: spievať prvý, druhý h.; rozpísať h-y rozpísať spevnú al. hudobnú partitúru pre jednotlivých členov sboru;
4. mienka, názor, náhľad; prejav mienky, vôle: h. ľudu, h. tlače, h-y kritiky; protestné h-y; ozývajú sa h-y proti niečomu
● vnútorný h. svedomie; h. krvi pocit pokrvnosti; ísť za h-om srdca konať podľa citu; h. rozumu, svedomia rozum, svedomie; pozdvihnúť h. proti niečomu protestovať;
5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbách: dať niekomu svoj h.; prijať, zvoliť niekoho väčšinou h-ov, všetkými h-mi; získať 60 % h-ov;
hlasový príd. k 1, 2: h-é orgány; h. otvor hlasivková štrbina; h. fond, h-á technika (u speváka);
hlasovo/-e prísl. čo sa týka hlasu: h. a intonačne zvládnuť part;
hlások, -sku/-ska m. zdrob. expr. k 1, 2 slabý, jemný, vysoký hlas: detský h.; ani h-a nemohol zo seba vydať;
hlasisko, -a str. i m. zvel. k 1, 2
hlasisko p. hlas
hlas m. 1. csl zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: V ďeďiňe bola jedna spevárka, mala najľepší hlas (Krivá DK); Já som len rozmíšlala, jakí známí hlas, takí hlaz má aj u náz ňégdo (Lapáš NIT); Eśči mam fajni hlas, no ňe? (Sobrance) F. hlaz ľudu, hlaz Boží (Bošáca TRČ) - názor väčšiny rozhoduje; hlaz jako zvon (Bošáca TRČ) - mocný a zvučný; hlaz ako hrom (Rim. Píla RS) - veľmi silný; hlaz jako puklí hrňéc (Bošáca TRČ), hlaz ako ďeraví hrnok (Rim. Píla RS) - zachrípnutý, nepríjemný un ňima hlasu (Dl. Lúka BAR) - nevie spievať; z lazou dala hlas (Drábsko RS) - ohlásila sa 2. strsl zvuk, ktorý vydávajú zvieratá, veci: Aľe tie husľe ňemaľi pekní hlas (Krivá DK); Už nemá dobrí hlas tod organ (Nandraž REV) 3. strsl, vsl nápev, melódia: Tá pieseň je na tod hlas (Klenovec RS); I druha pieśňička śe śpiva na ten isti hlas (Studenec LVO) F. vicahnudz hlas (Sobrance) - zaspievať vysokým tónom 4. csl rozhodnutie jednotlivca pri voľbách: Ešťe zme ňeveďeľi, na koho daď hlas (Pribiš DK); Mav najvádz hlasóv (Lukáčovce HLO); Každi dal hlas pri voľbach (Dl. Lúka BAR); hlások m. zdrob. expr. k 1: Naša mamička má ešťe tenší hlások (Devičie KRU) F. hlásog ako vlások (Ležiachov MAR) - veľmi tenký; hlasisko m. i s. zvel. expr. k l: Máš ti hlasisko, takí málogdo má (Bánovce n. Bebr.); Takuo hlasisko bolo počuď ako s piuňice (Sedl. Dubová DK)
hlások p. hlas
hlas 1. zvuk vydávaný ľuďmi pri reči, speve ap.: ziwym hlasem dobrowolnie wyznali gsu (ŽK 1448); tegto pysni wolaným hlasy widáwame spievame; geden každý hlasem skrýkňi nahlas zvolaj (CC 1655); wssim hrdlem wolaly, hlasu sweho gako truba wiwissily (CO 17. st) volali z plného hrdla; o chrapawosti hlasu (MBF 1721); hlas pobosnoho spévanya (HPS 1752) spev; (ovca) pozna swogeho pastyra po hlase y w nocy (GV 1755); hlasny, hučny hlas; weliky, hruby hlas silný, mocný; slaby, utly hlas; wysoky hlas; hlas se rozleha (KS 1763); hlas mi ubýwa (VP 1764); x. pren gak by ta krew ziwym hlasem na pomstwu wolala (SPr 1783) akoby hovorila 2. zvuky vydávané niektorými zvieratami; spev vtákov: slepice a kvočka meni hlas swůg (SP 1696); ptáki, chtoré utzesá z krásnima hlaszami (DŽ 1752); potwori morske widagu hlas, kryk a rwani (GŠ 1758); hlas hrdlički (BlR 18. st); koňe rozlični hrdzeni hlasu widawagy (PR 18. st) F. psy hlas do ňeba negde (SiN 1678) hlas nehodného nemá účinok 3. zvuk vznikajúci pri chvení predmetov; tón hud. nástrojov: zwon na wežy welmy temneho hlassu gest (DUBNICA n. V. 1722); uslyssyte hlasu spewneho y wsseligakého nástroga hudobnyho (KB 1756); pohnula se zem a widala hlas swug (SPr 1783); hlas bubnuw (BR 1785) 4. obyč. v spoj. veľký h. krik, hurhaj, lomoz, hrmot: znikol weliky hlass od lidu jarmočznyho (ZVOLEN 1636); veliký hlas a krik v Jágerském meste byl (ASL 1674); sonus: hlas, hučeni, zňeni, hukot, hrmot (KS 1763) 5. počutá reč, slová: hlas mluwiaci na nich (KRUPINA 1643); Panna, když pozdraweňý hlas gest vslyssela (CC 1655); uslysste hlas múg, pilno počúwágte na mu reč (KB 1757); sliss hlas Pana Boha tweho (MS 1758); neuposlechl hlasu Hospodjnoweho (CS 18. st); x. pren wnjtrnj hlas wzad se ohlednuty we mne wzbudil (WO 1670) nutkanie; čekati, dokud jeho hlas duojde (B. BYSTRICA 1617 E) kým na neho príde rad; Petr pozdwihel hlas swúg prehovoril; wyslyss, Pane, hlas múg; (Pán) wyslyssal hlas prosbi még (KB 1756; 1757) prosbu, volanie L. jedným, jednomyseľným, jednostajným h-om jednohlasne, jednomyseľne: gednym hlasem wsseczy spuolu (s. l. 1479 SČL); wespolek gednoobyczeynim wmislem a hlasiem gednostaynym (ŽK 1489); wssecko pokoleni lidske gednomislnym hlasom zwolalo (MS 1758); o tobe tam u nas zle su hlasy (LAMAČ 1655) nepriaznivo sa hovorí; x. pren pany Rewagowe sbierali wognu proti Wasseg M., vdelali dywy hlas proti W. M. (D. ŠTUBŇA 1566) vyvolali vzburu F. zrovnať hlasy zjednotiť názory al. znenie (rozličných prameňov): Blosyuss prewrátil na plné srownánj hlasu z sstyr ewangelistúw wyprawené (BlR 18. st) 6. stanovisko jednotlivca al. skupiny jednotlivcov pri rozhodovaní, hlasovaní: kdo prwe da swůg hlas (RUŽOMBEROK 1654); budu selmy, ktery na pana dekana dagu hlas (SKALICA 1686); za bajzjcera z prewissenima hlasy A. Koritar gest wywoleni (KRUPINA 1788) 7. zried oznámenie, udanie: tedy bol od toho Petra takj hlas na neho pryssel (H. ŽDAŇA 1577) 8. gram hláska: b, c, d, totižto hlas, kterým se gméno figury začjná (DA 1751) 9. gram prízvuk: accentus: gisteho hlasu naznačeni (KS 1763)