Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

hlas -u m.

1. zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ženský, detský h., hlboký h.; poznať niekoho po h-e; mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať; zvýšiť h. i fraz. povedať s hnevom

2. zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtačí h., h. zvonov, husieľ

3. hud. jedna zo zložiek skladby; spevný part: prvý h.

4. mienka, názor a ich prejav: protestný h., h. ľudu, kritiky

5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niečoho, pri hlasovaní: dať (niekomu svoj) h., schváliť väčšinou h-ov

h. ako zvon zvučný; mať h. ako (deravý) hrniec chrapľavý; vnútorný h. vedomie, svedomie; h. krvi vedomie príbuznosti; h. citu, rozumu cit, rozum; poslúchať h. srdca spravovať sa citom; pozdvihnúť h. proti niekomu, niečomu protestovať; kniž. h. volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas; psí h. do neba nejde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu;

hlasový príd.: h-é orgány, h. fond;

hlasovo prísl.: h. indisponovaný;

hlások -ska m. zdrob. expr. k 1, 2: detský h.

nemôcť vydať (zo seba) ani h-a nemôcť prehovoriť;

hlasisko -a s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hlas ‑u m.; hlasový; hlasovo prísl.; hlások ‑ska m.; hlasisko ‑a ‑sísk s., jedn. i m.

hlas -su pl. N -sy m.

hlas -su pl. N -sy m. 1. ▶ zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: ľudský h.; hlboký, silný, hrubý, nízky mužský h.; mäkký, nežný, tichý, škrekľavý ženský h.; slabý, jemný, tenký detský h.; chrapľavý, trasľavý, mrzutý, unavený, zodratý starecký h.; teplý, láskavý matkin h.; školený, kultivovaný h.; nosový h. fufnavý; ľadový h. chladný, neprívetivý; suchý h. odmeraný, neosobný; zamatový h. mäkký, príjemný; kovovo znejúci h.; plačom vysilený h.; modulácia, výška, sila hlasu; príjemné zafarbenie hlasu (herca); hulákanie mutujúcich hlasov; mať dobrý h. a) zvučný b) dobre spievať; meniť, stíšiť h.; stratiť, strácať h. schopnosť spievať (u spevákov); poznať niekoho po hlase; hovoriť patetickým, slávnostným, vyrovnaným, zaliečavým, medovým hlasom; odpovedať hromovým, plačlivým, previnilým, prestrašeným, hnevlivým, zlostným hlasom; napodobňovať cudzie hlasy; započúvať sa do tlmených, škriepnych hlasov; zvýšiť h.i fraz.; začal sa jej chvieť h.; h. mu zlyhal náhle prestal hovoriť; h. mu preskakuje mení výšku a intenzitu; Tri hodiny presedeli bez hlasu. [H. Zelinová] bez slova
2. ▶ zvuk vydávaný zvieratami al. vecami: vtáčí h.; kuvičí h.i fraz.; h. husieľ; zádumčivý h. harmoniky; mrmlavý h. basy; hobojový h.; počúvať h. zvonov; napodobniť h. cvrčka; Zobúdzajú sa a silnejú rozmanité hlasy letnej prírody. [J. Lenčo]
3. hud.jedna zo zložiek skladby; spevný part: spievať prvý, druhý h.; orchestrálne hlasy; rozpísať hlasy spevnú al. hudobnú partitúru
4. náb. ▶ (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) označenie jedného z ôsmich cyklických nápevov: dnes je nedeľa ôsmeho hlasu
5. ▶ spôsob chápania skutočnosti a jeho prejav; syn. mienka, postoj, názor: protestný, oponujúci h.; h. ľudui parem.; načúvať hlasu odborníkov; zaznamenať hlasy kritiky; ozývajú sa, zaznievajú rozhorčené hlasy o porušovaní ľudských práv; hlas slobody a demokracie proti militarizmu a diktatúre [NP 1983]Hlas Ameriky americká rozhlasová agentúra vysielajúca programy v rozličných jazykoch (jej vysielanie pre Slovensko sa skončilo vo februári 2004)
6. ▶ rozhodnutie jednotlivca pri voľbe niekoho, niečoho, pri hlasovaní: voličský h.; preferenčný h. hlas určujúci poradie kandidáta (na volebnej listine a pod.); dať niekomu svoj h.; sčítať hlasy; získať vo voľbách najväčší počet hlasov; schváliť niečo väčšinou hlasov; zvoliť riaditeľa všetkými hlasmi; predseda má rozhodujúci h.
fraz. hlas ako [deravý] hrniec chrapľavý, zachrípnutý hlas; hlas ako hrom veľmi silný hlas; hlas ako med zaliečavý, líškavý hlas; hlas ako pilník/nôž ostrý hlas; hlas ako zvon/organ zvučný hlas; hlas krvi vedomie príbuznosti; hlas mu uviazol v hrdle al. hlas sa mu zasekol v hrdle nemohol ďalej hovoriť (od dojatia, vzrušenia, prekvapenia); hlas rozumu rozum, racionálne pohnútky; kniž. hlas volajúceho na púšti úsilie nenachádzajúce ohlas, podporu; ísť za hlasom [svojho] srdca konať podľa citu, riadiť sa citom; kuvičí hlas al. kuvičie hlasy pesimistická predpoveď; nepočuje svoj vlastný hlas prekrikujú ho; pozdvihnúť hlas proti niekomu, niečomu protestovať; vnútorný hlas svedomie človeka; zvýšiť hlas povedať niečo s hnevom ◘ parem. hlas ľudu, hlas Boží názor najširších vrstiev obyvateľstva je rozhodujúci; psí hlas do neba nejde/nepríde zlomyseľník nedosiahne svoje, neuveria mu
hlások -ska pl. N -sky m. zdrob. expr. k 1, 2: tenučký detský h.; piskľavý, slabučký h.; v telefóne sa ozval trasľavý, nesmelý h.; prihovárať sa tichým hláskom; Do ticha zaznie bojazlivý chlapčenský hlások: - Adela, Adela, poď otvoriť! [L. Ťažký]fraz. nevydať [zo seba] ani hláska neprehovoriť ▷ hlasisko -ka -sísk s., v sg. i m. zvel. expr. k 1, 2: hlbočizné h.; Až sa človek ľaká, odkiaľ sa taký hlasisko berie, akoby ani nie z ľudského hrdla. [V. Mináč]

-ás/301566±24: verbá imp. nedok. 2. os. sg. 17→10±3 hlás/17→10±3

-as/375587±815 2.97: substantíva m. neživ. N+A sg. 189311→189590
+331
−282
čas/93079→93088
+0
−4
hlas/35119 zápas/32370 súhlas/6543±12 polčas/3513 rozhlas/2934 pas/2387→2380
+13
−34
ohlas/1959 jas/1619 nesúhlas/1530→1536
+0
−2
atlas/727→1065
+42
−89
úžas/952 otras/773 (54/5739)

-s/2996481±3995 6.89: substantíva m. neživ. N+A sg. 441481→440205
+1222
−1050
čas/93079→93088
+0
−4
hlas/35119 zápas/32370 proces/22463 pokus/9592 pokles/9566 kus/9448 nos/8794→8741
+69
−215
súhlas/6543±12 časopis/6439 opis/4271 les/3990 s/3864 (895/194711)

-s/2996481±3995 6.55: verbá imp. nedok. 2. os. sg. 1826→756
+342
−256
pros/532 nes/107→49
+22
−21
has/154→33
+24
−12
nos/45→32
+9
−16
tras/75→19±19 pas/8→14
+35
−14
hlás/17→10±3 (17/68)

hlas p. názor


názor chápanie skutočnosti • náhľad: vyjadriť svoj názor, náhľadmienka: držať sa svojej mienkyúsudok (výsledok uvažovania): urobiť si vlastný úsudok o vecipresvedčenie (názor, ktorého správnosť človek pokladá za nespornú): brániť svoje presvedčeniezmýšľanie (súhrn názorov): konať podľa svojho zmýšľaniahovor. teória: má na to svoju teóriukniž. nazeranie (Šoltésová)predstava (obraz utvorený rozumovou činnosťou, skúsenosťou): mať o niečom jasnú predstavustanoviskopostoj (východisko posudzovania): Aké je vaše stanovisko, váš postoj k celej veci?pohľad: realistický pohľad na udalostihlas (názor a jeho prejav): vypočuť si ďalší hlasobraz: utvoriť si obraz o svetezásada (ustálený názor na konanie, správanie): pevné životné zásadyhypotéza (vedecky podložený, ale ešte definitívne nedokázaný názor)


protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne) • zaprotestovaťvysloviť protestpodať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupuohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradilaozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozvalzodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu) • postaviť savzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičomnesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhomvetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákonakniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hlas, -u m.

1. zvuk, ktorý vydávajú ľudia, zvieratá i veci: ľudský h. zvuk, ktorý vzniká periodickým chvením vzduchového stĺpca nad hlasivkami; zvierací h.; h. zvonov, huslí, hudobných nástrojov; nepočuje svoj vlastný h. prekrikujú ho; h. mu zlyhal, h. sa mu zasekol náhle prestal hovoriť

Psí hlas do neba nejde (nepríde) (porek.) zloprajné reči sa nesplnia; bibl. h. volajúceho na púšti márne volanie, pren. márna snaha, márne podnikanie;

2. celkový ráz ľudskej reči, spevu, závislý od stavby rečových orgánov; výška, sila, zvučnosť ľudskej reči: vysoký, nízky, hlboký, silný, slabý, jemný, mäkký, drsný, hrubý, tichý, trasľavý, škrekľavý h.; meniť, zvýšiť, znížiť h.; h. ako zvon jasný, zvonivý; hovor. má h. ako deravý hrniec dutý a chrapľavý; poznať niekoho po h-e; hud. spevný h., cvičený, školený h.; hovoriť nosovým h-om fufnať; hovoriť zvýšeným h-om hnevlivo, rozhorčene; stratiť, strácať h. schopnosť spievať (u spevákov);

3. jedna z dvoch al. niekoľkých melódií v hudobnej skladbe; spevný part vo vokálnom súbore: spievať prvý, druhý h.; rozpísať h-y rozpísať spevnú al. hudobnú partitúru pre jednotlivých členov sboru;

4. mienka, názor, náhľad; prejav mienky, vôle: h. ľudu, h. tlače, h-y kritiky; protestné h-y; ozývajú sa h-y proti niečomu

vnútorný h. svedomie; h. krvi pocit pokrvnosti; ísť za h-om srdca konať podľa citu; h. rozumu, svedomia rozum, svedomie; pozdvihnúť h. proti niečomu protestovať;

5. rozhodnutie jednotlivca pri voľbách: dať niekomu svoj h.; prijať, zvoliť niekoho väčšinou h-ov, všetkými h-mi; získať 60 % h-ov;

hlasový príd. k 1, 2: h-é orgány; h. otvor hlasivková štrbina; h. fond, h-á technika (u speváka);

hlasovo/-e prísl. čo sa týka hlasu: h. a intonačne zvládnuť part;

hlások, -sku/-ska m. zdrob. expr. k 1, 2 slabý, jemný, vysoký hlas: detský h.; ani h-a nemohol zo seba vydať;

hlasisko, -a str. i m. zvel. k 1, 2

hlasisko p. hlas


hlas m.
1. csl zvuk tvorený kmitaním ľudských hlasiviek: V ďeďiňe bola jedna spevárka, mala najľepší hlas (Krivá DK); Já som len rozmíšlala, jakí známí hlas, takí hlaz má aj u náz ňégdo (Lapáš NIT); Eśči mam fajni hlas, no ňe? (Sobrance)
F. hlaz ľudu, hlaz Boží (Bošáca TRČ) - názor väčšiny rozhoduje; hlaz jako zvon (Bošáca TRČ) - mocný a zvučný; hlaz ako hrom (Rim. Píla RS) - veľmi silný; hlaz jako puklí hrňéc (Bošáca TRČ), hlaz ako ďeraví hrnok (Rim. Píla RS) - zachrípnutý, nepríjemný un ňima hlasu (Dl. Lúka BAR) - nevie spievať; z lazou dala hlas (Drábsko RS) - ohlásila sa
2. strsl zvuk, ktorý vydávajú zvieratá, veci: Aľe tie husľe ňemaľi pekní hlas (Krivá DK); Už nemá dobrí hlas tod organ (Nandraž REV)
3. strsl, vsl nápev, melódia: Tá pieseň je na tod hlas (Klenovec RS); I druha pieśňička śe śpiva na ten isti hlas (Studenec LVO)
F. vicahnudz hlas (Sobrance) - zaspievať vysokým tónom
4. csl rozhodnutie jednotlivca pri voľbách: Ešťe zme ňeveďeľi, na koho daď hlas (Pribiš DK); Mav najvádz hlasóv (Lukáčovce HLO); Každi dal hlas pri voľbach (Dl. Lúka BAR); hlások m. zdrob. expr. k 1: Naša mamička má ešťe tenší hlások (Devičie KRU)
F. hlásog ako vlások (Ležiachov MAR) - veľmi tenký; hlasisko m. i s. zvel. expr. k l: Máš ti hlasisko, takí málogdo má (Bánovce n. Bebr.); Takuo hlasisko bolo počuď ako s piuňice (Sedl. Dubová DK)


hlások p. hlas

hlas
1. zvuk vydávaný ľuďmi pri reči, speve ap.: ziwym hlasem dobrowolnie wyznali gsu (ŽK 1448); tegto pysni wolaným hlasy widáwame spievame; geden každý hlasem skrýkňi nahlas zvolaj (CC 1655); wssim hrdlem wolaly, hlasu sweho gako truba wiwissily (CO 17. st) volali z plného hrdla; o chrapawosti hlasu (MBF 1721); hlas pobosnoho spévanya (HPS 1752) spev; (ovca) pozna swogeho pastyra po hlase y w nocy (GV 1755); hlasny, hučny hlas; weliky, hruby hlas silný, mocný; slaby, utly hlas; wysoky hlas; hlas se rozleha (KS 1763); hlas mi ubýwa (VP 1764);
x. pren gak by ta krew ziwym hlasem na pomstwu wolala (SPr 1783) akoby hovorila
2. zvuky vydávané niektorými zvieratami; spev vtákov: slepice a kvočka meni hlas swůg (SP 1696); ptáki, chtoré utzesá z krásnima hlaszami (DŽ 1752); potwori morske widagu hlas, kryk a rwani (GŠ 1758); hlas hrdlički (BlR 18. st); koňe rozlični hrdzeni hlasu widawagy (PR 18. st)
F. psy hlas do ňeba negde (SiN 1678) hlas nehodného nemá účinok
3. zvuk vznikajúci pri chvení predmetov; tón hud. nástrojov: zwon na wežy welmy temneho hlassu gest (DUBNICA n. V. 1722); uslyssyte hlasu spewneho y wsseligakého nástroga hudobnyho (KB 1756); pohnula se zem a widala hlas swug (SPr 1783); hlas bubnuw (BR 1785)
4. obyč. v spoj. veľký h. krik, hurhaj, lomoz, hrmot: znikol weliky hlass od lidu jarmočznyho (ZVOLEN 1636); veliký hlas a krik v Jágerském meste byl (ASL 1674); sonus: hlas, hučeni, zňeni, hukot, hrmot (KS 1763)
5. počutá reč, slová: hlas mluwiaci na nich (KRUPINA 1643); Panna, když pozdraweňý hlas gest vslyssela (CC 1655); uslysste hlas múg, pilno počúwágte na mu reč (KB 1757); sliss hlas Pana Boha tweho (MS 1758); neuposlechl hlasu Hospodjnoweho (CS 18. st);
x. pren wnjtrnj hlas wzad se ohlednuty we mne wzbudil (WO 1670) nutkanie; čekati, dokud jeho hlas duojde (B. BYSTRICA 1617 E) kým na neho príde rad; Petr pozdwihel hlas swúg prehovoril; wyslyss, Pane, hlas múg; (Pán) wyslyssal hlas prosbi még (KB 1756; 1757) prosbu, volanie
L. jedným, jednomyseľným, jednostajným h-om jednohlasne, jednomyseľne: gednym hlasem wsseczy spuolu (s. l. 1479 SČL); wespolek gednoobyczeynim wmislem a hlasiem gednostaynym (ŽK 1489); wssecko pokoleni lidske gednomislnym hlasom zwolalo (MS 1758); o tobe tam u nas zle su hlasy (LAMAČ 1655) nepriaznivo sa hovorí;
x. pren pany Rewagowe sbierali wognu proti Wasseg M., vdelali dywy hlas proti W. M. (D. ŠTUBŇA 1566) vyvolali vzburu
F. zrovnať hlasy zjednotiť názory al. znenie (rozličných prameňov): Blosyuss prewrátil na plné srownánj hlasu z sstyr ewangelistúw wyprawené (BlR 18. st)
6. stanovisko jednotlivca al. skupiny jednotlivcov pri rozhodovaní, hlasovaní: kdo prwe da swůg hlas (RUŽOMBEROK 1654); budu selmy, ktery na pana dekana dagu hlas (SKALICA 1686); za bajzjcera z prewissenima hlasy A. Koritar gest wywoleni (KRUPINA 1788)
7. zried oznámenie, udanie: tedy bol od toho Petra takj hlas na neho pryssel (H. ŽDAŇA 1577)
8. gram hláska: b, c, d, totižto hlas, kterým se gméno figury začjná (DA 1751)
9. gram prízvuk: accentus: gisteho hlasu naznačeni (KS 1763)

Hlas_1 Hlas Hlas_2 Hlas
hlas
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hlas
G (bez) hlasu
D (k) hlasu
A (vidím) hlas
L (o) hlase
I (s) hlasom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) hlasy
G (bez) hlasov
D (k) hlasom
A (vidím) hlasy
L (o) hlasoch
I (s) hlasmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HĽAS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 6×;
PARCHOVANY, okr. TREBIŠOV – 2×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 2×;
SEČOVSKÁ POLIANKA, okr. VRANOV NAD TOPĽOU – 1×;

Priezvisko HLAS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 9×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 2×;
PEZINOK, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 2×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 2×;
ŽABOKREKY NAD NITROU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 PARTIZÁNSKE) – 1×;
LEVICE, okr. LEVICE – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a hlas ľudu, ktorý et la voix du peuple, qui
dvere a nástojčivý hlas la porte et une voix pressante
hlas mi otváral srdce voix m'ouvrait le coeur
jej hlas a zachvel sa sa voix et tressaillit
na očiach, váš hlas sur les yeux, votre voix
očiach, váš hlas mi les yeux, votre voix me
priduseným a roztraseným hlasom voix étouffée et tremblante
váš hlas mi vracia vedomie votre voix me ranime
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu