hladný príd.
1. majúci pocit hladu, lačný, op. sýty: h. človek, pes; byť h.,
2. túžiaci po niečom, žiadostivý: h. po láske, vedomostiach;
pren. pozerať h-mi očami
3. expr. chamtivý, zažiadaný: h. na peniaze, za peniazmi
4. hovor. nekŕmený: h-á hus
● h. ako vlk, h., že by aj klince pojedol veľmi; sýty h-ému neverí;
hladno, hladne prísl.: h. pozerať
hladno, hladne prísl. 1. ▶ s pocitom hladu, s pocitom potreby jesť: Na voňajúcom horúcom tuku sa pripraví pečienka, aby sa mohli na ňu hladno vrhnúť. [A. Baláž]; Ostarel i jeho pes. Nevedel už ani brechať, tobôž niekoho pohrýzť a len hladno chodil po dedine. [V. Šikula] 2. ▶ s veľkou túžbou po niečom; syn. žiadostivo, dychtivo: Stúpala strmým chodníčkom stále hore a červený jej hladno zízal na nohy. [J. Blažková]
1. majúci hlad, lačný, nenajedený: h. človek; deti sú h-é; h. ako pes, ako vlk veľmi; pren. h-é hrdlá, ústa ľudia (najmä deti), ktorých treba živiť; sytý hladnému neverí (prísl.);
2. dychtivý, túžiaci po niečom, žiadostivý niečoho: h. po vedení; pren. h-ými očami pozerať, h-é oči si popásť na niečom kochať sa, pokochať sa pohľadom;
3. trochu pejor. nenásytný, pažravý, lakomý: h. na groš, na peniaze, na majetok;
4. núdzny, biedny: h. zástup (Heč.); h-é roky neúrodné; h-á pýcha hrdosť navonok pri biede, nedostatku;
5. nár. nekŕmený: h-á hus, kačica;
hladne i hladno prísl. dychtivo: h. piť, sať vôňu, h. pozerať