Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hladina -y -dín ž.

1. povrch tekutiny, obyč. vody: h. jazera, h. stúpa; výška nad h-ou mora základňou výškového merania

2. miera, stupeň niečoho, úroveň: cenová h.; h. alkoholu v krvi

hladina -ny -dín ž.

hladina -ny -dín ž. 1. ▶ povrch tekutiny, obyč. vodnej plochy: vodná h.; nízka, vysoká h. Dunaja; rozbúrená, rozčerená, rozvírená h.; pokojná, nehybná h. rieky, jazera, vôd; dlhodobý pokles hladín oceánov; h. stúpa, klesá; vyplávať na hladinu; hviezdy sa odrážajú na hladine; pren. Čo videl a čo si zapamätá, to zbadáme až po rokoch. Potom to vyjde na hladinu. [L. Ballek] stane sa zjavným □ vodohosp. výška hladiny podzemnej vody výškový rozdiel povrchu podzemnej vody a dohodnutej (určenej) základne; geod. hladina mora hladina pokojného mora približne totožná s geoidom
2. ▶ stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho, priemerná výška; syn. úroveň: cenová, mzdová h.; h. dôchodkov; zvýšená h. životných potrieb
3. ▶ číselne vyjadriteľné zastúpenie niečoho; syn. množstvo, miera, podiel: h. cukru v krvi; h. lipidov v krvnom sére; škodlivosť vyššej hladiny cholesterolu; mať vysokú hladinu alkoholu (v krvi) □ fyz. hladina hlasitosti miera veľkosti subjektívneho vnemu zvuku; hladina intenzity zvuku miera intenzity zvuku
◘ fraz. rozvíriť hladinu niečoho spôsobiť rozruch v nejakej oblasti spoločenského života; udržať sa nad hladinou s ťažkosťami obstáť
▷ hladinka -ky -niek ž. zdrob. expr. k 1: Na stovkách malých hladiniek svetielkoval odlesk bielej a modrej farby neba. [L. Ballek]

hladina, -y, -dín ž.

1. povrch tekutiny: vodná h., h. jazera, rieky; h. stúpa, klesá; geogr. morská h. základňa pre výškové meranie

● udržať sa nad h-ou na primeranom mieste, neklesnúť, nevzdať sa;

2. hladká povrchová rovina niečoho: mozole na h-e dlane (Gráf); h. ľadu (Vans.);

3. priemerná výška, úroveň: mzdová, cenová h.; hospodárska, politická h.; h. životných potrieb;

hladinový príd. k 1.;

hladinka, -y, -niek ž. zdrob. k 1, 2

hladina ž. (hľadina)
1. strsl, jtrenč povrch tekutiny, obyč. vody: Ten ka̋mienok tak pekňe naskakovau̯ po hľaďiňe (Ležiachov MAR); hlaďina (Bobrovec LM); hladzina (Bošáca TRČ)
2. or rovná plocha, rovina: Vibijeme základi skalami do hlaďini rovnej zeme a začňeme murovať (Breza NÁM)