Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hlúpy príd.

1. sprostý (význ. 1 – 3): h. človek; h-a odpoveď; hovor. expr.: h-a situácia; h-a náhoda; hnevá sa pre h. papier

2. hovor. expr. neomastený; planý: h-e zemiaky

expr.: h. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi; mať h-e šťastie nezaslúžené; h. má → šťastie;

hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;

hlúposť -i ž. sprostosť (význ. 1 – 3): ľudská h.; expr.: stvárať, tárať h-i; kupovať h-i, hnevať sa pre h.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hlúpy; hlúpo prísl.; hlúposť ‑i ‑í ž.

hlúpy -pa -pe 2. st. -pejší príd.

hlúpy -pa -pe 2. st. -pejší príd. 1. ▶ majúci slabé rozumové schopnosti; svedčiaci o nedostatku inteligencie; syn. sprostý; op. múdry: h. človek; najhlúpejší žiak v triede; čo si h.?; robiť sa hlúpym; mať niekoho za hlúpeho; pripadala som si ako hlúpa hus; nadať niekomu do hlúpych; Ale si ty hlúpa stvora. [A. Chudoba]; Nehnevajte sa, chlapci, ale nie som taký hlúpy, ako vyzerám! [V. Šikula]hlúpy Jano rozprávková postava, ktorá spočiatku pôsobí prostoducho a hlúpo, ale počas deja sa prejaví ako aktívny človek, hrdina, záchranca, ↗ i fraz.
2. ▶ prezrádzajúci neschopnosť myslieť; svedčiaci o nedostatku súdnosti; syn. sprostý: h. žart, vtip; hlúpa otázka, odpoveď; hlúpa dôverčivosť; h. výraz tváre; mať hlúpe reči; Jano zavracal pohrdlivým posunkom také hlúpe predstavy. [A. Lacková-Zora]
3. hovor.negatívne hodnotený; nevyhovujúci istým požiadavkám; syn. sprostý: hlúpa situácia; hlúpa výhovorka; hlúpa pýcha; hlúpe klamstvo; h. čas na schôdzku; pripadá mi to hlúpe; to je hlúpe; je to hlúpa choroba nepríjemná; mať h. pocit; Aké hlúpe meno. [V. Mináč]; Vystúpil som z tej hlúpej školy. [R. Sloboda]; Zároveň si uvedomuje, že si vybral to najhlúpejšie miesto, aké si len mohol vybrať, lebo sedí chrbtom k dverám. [K. Lazarová]; Zapýrim sa, pričom som zlostná sama na seba za to hlúpe červenanie. [Vč 1973]
4. hovor. ▶ majúci malý význam, hodnotu, bezvýznamný, malicherný; syn. sprostý: naoko hlúpa pletka; hnevá sa pre hlúpe pero; od hlúpeho uštipnutia dostal otravu; To sa zapláta alebo scelí, je to len hlúpy rukáv. [E. Gašparová]; Takýto hriech pre jednu hlúpu knižku! [I. Kšiňan]
5. region.ktorý neobsahuje masť, tuk; ktorý neobsahuje mäso: prežúvať hlúpe zemiaky [M. Krno] suché; Kapustu sme jedli až do štvrtka, pravdaže, len takú sadlom omastenú, hlúpu - bez mäsa. [M. Urban]
fraz. expr. hlúpy ako baran/teľa/poleno/tĺk veľmi hlúpy, nerozumný; bola to hlúpa náhoda bol to zhluk nepriaznivých okolností, ktoré nikto nečakal, bolo to nešťastie; byť z niečoho hlúpy nechápať niečo, nemôcť niečo pochopiť; hlúpy Jano hlúpy al. veľmi naivný človek; je taký hlúpy, až to bolí je veľmi hlúpy; mať hlúpe šťastie a) náhodné b) nezaslúžené ◘ parem. hlúpy dvakrát kúpi hlúpy človek koná nerozvážne a doplatí na to; hlúpy má šťastie šťastie býva náhodné, nezaslúžené; múdremu napovedz, hlúpemu dopovedz múdremu stačí naznačiť, hlúpemu treba povedať všetko

-py/103970±188: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 768 hlúpy/706 skúpy/62

-py/103970±188: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 1577 hlúpy/1443 skúpy/134

-y/8672296±14290 1.58: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 109453→109391
+534
−681
známy/8151 generálny/6627 mŕtvy/5186→5719
+53
−111
neznámy/3538 francúzsky/3151 biely/2740 štátny/2628 čierny/2773→2545
+360
−456
múdry/2388 slávny/1986 taliansky/1720 nervózny/1490 hlúpy/1443 literárny/1402 miestny/1352 sociálny/1273 aktívny/1190 vážny/1082 rakúsky/1078 španielsky/1074 krásny/1052 grécky/950 rímsky/937 normálny/919 rýchly/815 (1528/52140)

-y/8672296±14290 1.94: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 281190→281293
+639
−737
krátky/6858→7054
+31
−44
známy/5773 štátny/5482 čierny/5551→5473
+268
−356
správny/5214 biely/5158 krásny/4696 európsky/4667±312 pozitívny/4561 kultúrny/4451 priamy/4247 zvláštny/4208 sociálny/3645 rýchly/3548 prázdny/3437 negatívny/3386 literárny/3026 právny/2932 hospodársky/2930 konkrétny/2890 nízky/2689 reálny/2550 súdny/2509 vážny/2417 špeciálny/2198 blízky/2129 mimoriadny/2028 úzky/1948 francúzsky/1879 normálny/1872 vzácny/1808 aktuálny/1789 miestny/1762 minimálny/1715 mierny/1684 vládny/1632 oficiálny/1612 ideálny/1568 aktívny/1562 individuálny/1526 televízny/1464 sovietsky/1398 maximálny/1343 poriadny/1338 samosprávny/1333 občiansky/1332 slávny/1329 morálny/1318 neznámy/1286 rozsiahly/1276 regionálny/1221 prísny/1174 sexuálny/1121 čínsky/1117 taliansky/1082 profesionálny/1082 grécky/1076 absolútny/1074±19 nesprávny/1036 nitriansky/1034 originálny/1013 folklórny/943 riadny/939 generálny/908 univerzálny/903 náhly/898 intenzívny/893 definitívny/892 centrálny/861 stály/829 atraktívny/807 globálny/782 dokumentárny/782 efektívny/771 optimálny/770 lekársky/752 okrúhly/747 rybársky/738 španielsky/711 jedálny/706 hlúpy/706 rímsky/701 (2074/113152)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku • bezobsažnýprázdnyneobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táraniezried.: duchaprázdnyduchapustý (Hurban, Záborský)bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dieloobmedzenýhlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámkynetvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá prácabezmyšlienkovitýautomatickýzautomatizovanýmechanickýpren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie

p. aj schematický

2. p. mŕtvy1 1


bezvýznamný ktorý nemá význam, váhu, dosah a pod. • nevýznamnýnedôležitý (op. významný, dôležitý): bezvýznamná, nevýznamná, nedôležitá udalosťnezávažnýnepodstatný (op. závažný, podstatný): nezávažné, nepodstatné argumentykniž.: irelevantnýindiferentný (bezvýznamný z daného al. istého hľadiska): výsledok je pre nás irelevantný; nie je to pre mňa indiferentnézanedbateľný (ktorý možno zanedbať, prehliadnuť; op. nezanedbateľný): zanedbateľná chybabezcenný (op. cenný): bezcenná radakniž. efemérnyzried. efemerickýkniž. podenkový (trvajúci iba krátko, majúci malú hodnotu): efemérne, efemerické zásluhy; podenkový autorvšednýbanálny (bezvýznamný vo svojej všednosti): všedná udalosť, banálne rečimalicherný: malicherný sporhovor. expr.: hlúpysprostýsubšt. blbý: hlúpe, sprosté maličkostidrobnýnepatrnýmalýničotný: drobné starosti, nepatrná figúrka (o človeku); malá rola, ničotné veciprázdnyzbytočný: prázdne gestá, zbytočné starostiexpr. mizerný: trápiť sa pre mizerný grošexpr. smiešny: smiešna hádkaexpr.: troškárskytrochárskyblchárskytrpasličí: troškárske, trochárske, blchárske podnikanie; trpasličí majetokexpr.: naničhodnýnanič (neskl.)


hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


naivný 1. ktorý príliš zjednodušujúco a dôverčivo pristupuje ku skutočnosti, ktorý ju nevie reálne odhadnúť a zvážiť; svedčiaci o takomto prístupe (op. reálny, vecný, triezvy) • prostomyseľnýprostoduchýprostodušný: nesmieš byť taký naivný, prostoduchý a každému uveriť; kládol nám prostomyseľné, prostodušné otázkydetinskýdetskýkniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): máš naivné, detinské predstavy o svete; vyznačoval sa detinskou, detskou prostotou; detinský, infantilný činpejor. hlúpy: naivná, hlúpa dôverčivosť

p. aj dôverčivý; prostý 1

2. ktorý tvorí al. je tvorený na základe prirodzeného talentu, bez osobitnej odbornej prípravy • neškolenýneučenýlaický: naivné, neškolené, neučené maliarstvo; naivné, laické umenieinsitný: výstava insitných maliarovnáturistický (ktorý sa učil sám; ktorý vytvoril samouk): náturistický sochár


nepríjemný ktorý vyvoláva nechuť, odpor, nesympatie al. iný záporný pocit (op. príjemný) • nemilý: nepríjemný, nemilý spoločník; je to nepríjemná, nemilá vecnesympatickýzastar. obťažný (Hurban); (o človeku) • odpornýprotivnýpríkry: odporný, protivný, nesympatický človek; odporná, príkra chuť; mal protivnú náladuneznesiteľný (veľmi, na nevydržanie nepríjemný): neznesiteľný kolega, neznesiteľné pomeryobávaný (neveštiaci nič príjemné, vyvolávajúci obavu): čakal ho obávaný súpertrápny (spôsobujúci rozpaky): trápne otázky; je mi to trápnedelikátnyháklivýchúlostivýcitlivýexpr. ošemetný (privádzajúci do pomykova): dostať sa do háklivej, chúlostivej, ošemetnej situácie; je to delikátna, chúlostivá, citlivá záležitosťnepohodlnýneželanýnevítaný (vyvolávajúci nevôľu; op. vítaný): neželaný, nevítaný vývin udalostí; stal sa mu nepohodlnou príťažounevďačný: podujal sa vykonať túto nevďačnú robotunedobrýnepriaznivýexpr. škaredýhovor. šeredný (op. dobrý): urobil na nás nedobrý, nepriaznivý dojem; mám z toho škaredý, šeredný pocitodpudzujúcinevábnyodpudivýošklivýmrzkýexpr.: hnusnýpaskudnýpotvorský (vzbudzujúci odpor): odpudzujúci, odpudivý smrad; ošklivá, mrzká záležitosť; hnusná robotanevľúdnyneprívetivý (op. vľúdny, prívetivý): nevľúdne, neprívetivé počasie; neprívetivé privítanienechutný (vzbudzujúci nechuť): nechutné správaniemrzutýexpr.: sprostýhlúpyexpr. zastar.: oštarnýobidný (vyvolávajúci mrzutosť): to, čo sa mi stalo, je mrzuté; ocitnúť sa v sprostom, hlúpom, oštarnom postavenízlýzápornýkniž. odiózny (op. kladný): je to pre neho zlá, záporná, odiózna skúsenosťtiesnivýomínavýtienistýtônistýzastar. tienny (op. svetlý): tiesnivý sen; tienisté, tônisté, tienne stránky životaexpr. všelijaký (nie dobrý): prežil v živote všelijaké chvíleexpr.: pálčivýboľavýbolestnýbolestivý (vyvolávajúci veľké nepríjemnosti): pálčivý, boľavý, bolestný problémexpr. horúci: prežiť horúce minútyzried. mrkotný (F. Hečko)


nerozumný ktorý sa nespravuje rozumom, ktorý sa nedrží rozumu; svedčiaci o tom (op. rozumný) • nemúdry: nerozumná, nemúdra mládež; nemúdre rozhodnutienezmyselný (bez rozumného dôvodu, zmyslu): nezmyselné požiadavky; klásť nezmyselný odporhlúpysprostýkniž. neumný (nemajúci rozum; svedčiaci o slabom rozume; op. múdry): je to ešte iba hlúpe, neumné dieťa; hlúpy, sprostý príkaz; hlúpa neopatrnosťexpr.: bláznivýpochabýzried. pochábeľskýpomätenýsubšt. blbý: uskutočniť bláznivý, pochabý čin; klásť pochabé, pomätené otázkydetinskýdetský (vyznačujúci sa naivnosťou detí): detinské nápadynerozvážnyneuvážený (nie dostatočne premyslený; op. rozvážny, triezvy): nerozvážny, neuvážený skutok; nerozvážne konanieexpr.: nenormálnyšialený (nehľadiaci na možné negatívne následky): mať nenormálne, šialené plány; dopúšťať sa šialených pochabostíexpr. pubertálnyhovor. pejor. somársky: somárska vojna

p. aj neuvážený


nezaslúžený získaný bez zásluhy; neprávom prisúdený (op. zaslúžený) • neopodstatnený: nezaslúžené, neopodstatnené zvýšenie platu; nezaslúžená, neopodstatnená kritikaneodôvodnenýbezdôvodný (op. odôvodnený): neodôvodnené výčitky; bezdôvodné obvinenieneoprávnený (op. oprávnený): neoprávnená pokutanespravodlivý (pri javoch so záporným dosahom): nezaslúžený, nespravodlivý tresthovor. expr.: hlúpysprostý (pri javoch s kladným dosahom): ten má ale hlúpe, sprosté šťastie


nezmyselný ktorý je bez zmyslu, pre ktorý niet rozumného dôvodu • nelogickýalogický: nezmyselné, nelogické riešenie; nelogické dôvodyhlúpysprostýsubšt. blbý (op. múdry): klásť hlúpe, sprosté otázkyabsurdný (ktorý je celkom bez zmyslu, logiky): absurdná myšlienkapochabý (svedčiaci o nezodpovednom, ľahkovážnom prístupe): viesť nezmyselné, pochabé rečinerozumný (op. rozumný, triezvy): klásť nerozumný odpor; viesť nerozumné vojnyneopodstatnenýneodôvodnenýbezdôvodný (op. opodstatnený, odôvodnený): neopodstatnené, bezdôvodné nepriateľstvozried.: bezzmyselnýprotirozumovýprotizmyselný

p. aj zbytočný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hlúpy, 2. st. hlúpejší príd.

1. (o človeku) s obmedzenými rozumovými schopnosťami, nie múdry, nechápavý, tupý, sprostý (op. múdry): h. človek; h-á hus nadávka hlúpej žene; h. Jano, h. Kubo rozprávkové postavy, pren. nadávka hlúpemu človekovi, hlupák

hovor. expr. h. ako teľa, h. ako poleno veľmi; hovor. byť z niečoho h. nechápať niečo, nemôcť niečo pochopiť; robiť sa h-ym nevedomým;

2. prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť, nemúdry, nevtipný, nerozumný, nezmyselný, prázdny: h-a odpoveď, h. výraz tváre, h-e reči, h-e klebety, h. žart, vtip;

3. hovor. expr. negatívne hodnotený, nepríjemný, protivný, odporný, nechutný: h-a situácia; Nemám ešte prebratú históriu divadla. Hlúpy predmet. (Stod.) Prečo nerozbije tie hlúpe obloky, aby ich dierami vtieklo trochu slnečného zlata. (Gráf)

4. hovor. expr. nepredpokladaný, náhodný: mať h-e šťastie; h-a náhoda;

5. zried. malicherný, malej hodnoty: h-a výhovorka (Urb.); Pri hlúpych klebietkach prečkali, kým prefrčia ženy. (Heč.)

6. ľud. neomastený, nemastný: h-a švábka (Stod.); h-e jedlo (Al.);

hlúpo prísl. nerozumne, nemúdro, sprosto: h. si počínať, h. hovoriť, h. sa spytovať na niečo, h. vyzerať, h. sa pozerať, dívať;

hlúposť, -ti ž.

1. (bez mn. č.) nedostatok múdrosti, nevedomosť, sprostosť, zadubenosť: ľudská h.;

2. nerozumná reč, nerozumný čin: tárať, robiť h-i;

3. maličkosť, pletka: hromžiť, hnevať sa pre každú h.

glupy p. hlúpy


hlúpo p. hlúpy


hlúpy príd. (glupi, húpí)
1. csl majúci obmedzené rozumové schopnosti, nerozumný, sprostý: To ten sved bou̯ ešťe takí hlúpi, ľebo sä to aňi ňemau̯ ďe naučiť (Žaškov DK); Nuž a kej prišiel hlúpí, tag ho dostaľi, no, prekupci (Podmanín PB); Ocedz glupi a sin eśči glupši (Terňa SAB)
F. hlúpe ako buk, ako pen, ako poľeno (Cinobaňa LUČ), hlúpi jako baraní roch, jako ťela (Bošáca TRČ), húpí jag boti (Brodské SKA), glupi jak talpa (Brezovica SAB), glupi jak baran, jag huś, jag noc (Studenec LVO), glupi jak cmava noc (Geraltov SAB), glupi jag daľeko vidzi (Markušovce SNV) - veľmi hlúpy; baba ľem robi jag glupa (Fintice PRE) - pracuje bez uváženia; glupi dva razi kupi (Spiš. Štvrtok LVO) - nedôvtipný človek sa ľahko oklame; húpí, do dává a húpejší, do ňebere (Brodské SKA) - o vypočítavom správaní; ja s toho hlupa (Sobrance) - nerozumiem tomu
2. strsl planý, neúrodný (o zemi): U naz na Orave je zem hlupa (Trstená); Na hlúpej roľi sa ťi ňeuroďí (Mokraď DK); Aj zemi treba dať, čo hej patrí, ľebo na hlúpej ti ňenarastie (Slovany MAR)
3. strsl bez masti, nemastený: Keď nied omasti, musíme hlúpo jesť (Košťany n. Tur. MAR); Čože tá dbá na chlapa, dá mu aj hlúpeho najesť (Dol. Lehota DK)
L. hlúpa kapusta (Pucov DK) - nemastná
4. or nevhodné, nepríjemné: Prichoďilo mu to hlúpo, ke_to mau̯ povedať (Pribiš DK)
5. skys v dvojslovnom názve ťahavá okrasná rastlina, bot. černuška (Nigella): hlupy Jano (Turzovka ČAD); hlúpo prísl. k 1: hlúpo (Hor. Lehota DK)


húpy p. hlúpy

hlúposť, hlúpota p. hlúpy


hlúpy príd
1. (o ľuďoch) nerozumný, sprostý, op. múdry: dijtky hlupe, neumele zustanu (SK 1697); infatuo: poblazňugem, mámjm, hlupého činjm (KS 1763) ohlupujem
2. svedčiaci o obmedzených duševných schopnostiach: prosym, že bi ste mi za hlupe nepocžitali (L. JÁN 1564 KL); wssecko swim hlupim rozumem chtegi obsahnuti (TC 1631); hlúpá mladost, hlúpá reč, hlúpy wtip, hlúpá mysel (KS 1763); z hlúpú a slepu wssetečnosťú (BlR 18. st)
F. byť, ostať na všetko ako, jakožto h. nevšímavý: abych bywal na wssecky ginsse weci gakožto hlupy; abych na wssecko, čo gest swetského, gako hlúpy zostal (BlR 18. st)
3. nevzdelaný, neučený, jednoduchý: hlúpy, sedláckeg reči spusob; w mrawoch wélmy hlúpy (KS 1763); ewangélium od hlupich ribaru zepsáno (VP 1764)
4. (o zvieratách) majúci obmedzené schopnosti; neužitočný: nerozumna a hlupa howada (BAg 1585); hlupi osel (CC 1655)
5. nezmyselný, zbytočný, márny: wssecky starosti su márné, zbytečné a hlúpe (BlR 18. st)
6. (o jedle a nápoji) majúci nízku hodnotu, nevýživný; nechutný: durities cibi: hlupé, twrdé gjdlo (KS 1763); (veľmi starý syr) žaludek hlupu swu twrdosti obťažuge (PR 18. st)
7. (o pôde) nekvalitný, neúrodný: w pgesočnateg aneb hlupeg zemi (PR 18. st); -o, -e prísl k 2,5 infabre: nepomjstrowsky, sspatně, hlúpó; inscite: neumele, hlúpó, nemúdro; insensate: nesmyslně, hlúpó, blázniwe; insulse: nechútňe, bez chutj, hlupe (KS 1763); -osť, -ota ž nerozumnosť, sprostosť: že bi ste gemu wicze k hluposti nezly k rozumu tu wecz priczitowaly (Z. BREZNICA 1585); chlupost (!) lydska (HL 17. st); je to welika hlupost od nas (PP 1734); sedlátskég hluposti (BlR 18. st) neučenosti

Zvukové nahrávky niektorých slov

ale taký hlúpy je mais si stupide est
dosť hlúpi, aby sa assez niais pour se
hlúpy a jej mlčanie sot, et son silence
ktorí dosť hlúpi qui sont assez niais
milý, to je hlúpe cher, c'est embêtant
možno je to hlúpe c'est peut-être idiot
nikdy nie je hlúpe n'est bête de
taký hlúpy je vietor si stupide est le vent
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu