hlúpy príd.
1. sprostý (význ. 1 – 3): h. človek; h-a odpoveď; hovor. expr.: h-a situácia; h-a náhoda; hnevá sa pre h. papier
2. hovor. expr. neomastený; planý: h-e zemiaky
● expr.: h. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi; mať h-e šťastie nezaslúžené; h. má → šťastie;
hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;
hlúposť -i ž. sprostosť (význ. 1 – 3): ľudská h.; expr.: stvárať, tárať h-i; kupovať h-i, hnevať sa pre h.
hlúpo 2. st. -pejšie prísl. 1. ▶ bez rozumného uváženia; syn. sprosto; op. múdro: h. hovoriť, odpovedať, vtipkovať; h. sa na niekoho oboriť; h. sa správať; druhý uchádzač reagoval na naše otázky ešte hlúpejšie; Milovala ho hlúpo oddane. [H. Dvořáková] 2. ▶ charakteristicky pre hlúpeho, nerozumného človeka; syn. sprosto: h. sa usmievať; h. niekomu naletieť; Ona sa niekedy naschvál tak hlúpo čuduje. [K. Jarunková] 3. ▶ vyjadruje negatívne hodnotenie činnosti al. situácie; syn. sprosto: vyzeralo to h.; jej slová vyzneli h.; cítil sa ešte hlúpejšie; Dve nedostatočné, čo tak hlúpo chytila, sa u triedneho opravovali veľmi ťažko. [M. Komorová]
hlúpo p. hlúpy
hlúpy, 2. st. hlúpejší príd.
1. (o človeku) s obmedzenými rozumovými schopnosťami, nie múdry, nechápavý, tupý, sprostý (op. múdry): h. človek; h-á hus nadávka hlúpej žene; h. Jano, h. Kubo rozprávkové postavy, pren. nadávka hlúpemu človekovi, hlupák
● hovor. expr. h. ako teľa, h. ako poleno veľmi; hovor. byť z niečoho h. nechápať niečo, nemôcť niečo pochopiť; robiť sa h-ym nevedomým;
2. prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť, nemúdry, nevtipný, nerozumný, nezmyselný, prázdny: h-a odpoveď, h. výraz tváre, h-e reči, h-e klebety, h. žart, vtip;
3. hovor. expr. negatívne hodnotený, nepríjemný, protivný, odporný, nechutný: h-a situácia; Nemám ešte prebratú históriu divadla. Hlúpy predmet. (Stod.) Prečo nerozbije tie hlúpe obloky, aby ich dierami vtieklo trochu slnečného zlata. (Gráf)
4. hovor. expr. nepredpokladaný, náhodný: mať h-e šťastie; h-a náhoda;
5. zried. malicherný, malej hodnoty: h-a výhovorka (Urb.); Pri hlúpych klebietkach prečkali, kým prefrčia ženy. (Heč.)
6. ľud. neomastený, nemastný: h-a švábka (Stod.); h-e jedlo (Al.);
hlúpo prísl. nerozumne, nemúdro, sprosto: h. si počínať, h. hovoriť, h. sa spytovať na niečo, h. vyzerať, h. sa pozerať, dívať;
hlúposť, -ti ž.
1. (bez mn. č.) nedostatok múdrosti, nevedomosť, sprostosť, zadubenosť: ľudská h.;
2. nerozumná reč, nerozumný čin: tárať, robiť h-i;
3. maličkosť, pletka: hromžiť, hnevať sa pre každú h.