hlúb -a m. zhrubnutá vnútorná časť niekt. zeleniny al. listov: kapustný h.;
pren. expr. nadávka sprostému;
hlúbový príd.: h-á zelenina;
hlúbik -a m. zdrob.
1. k hlúb
2. spodná časť niekt. húb: valcovitý h.
hlúb -bu pl. N -by m.
hlúb -ba pl. N -by m. 1. ▶ zhrubnutá vnútorná časť hlávkovej zeleniny al. zhrubnutá časť niektorých listov: kelový, karfiolový, brokolicový h.; šťavnaté hlúby repových listov; vyrezať h. z kapusty; Chudoba už jedla miestami pagáče z kapustných hlúbov, z otrúb a pilín. [A. Lacková-Zora] 2. region. ▶ nôžka huby, hlúbik: červivý h.; obrovské hríby satany s tmavočerveným hlúbom 3. obyč. sg. expr. ▶ hlúpy človek (obyč. v nadávkach): h. nechápavý; ty h. sedliacky; No vidíš, ty hlúb kapustný. [V. Mináč]; A čo už ja poviem, takýto starý hlúb, tomu neveriť bolo by najväčšie pľuhavstvo. [F. Hečko] ◘ fraz. sprostý ako hlúb veľmi hlúpy ▷ zdrob. ↗ hlúbik
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
hlúb, -a m. koštiaľ hlávkovej zeleniny (kapusty, kelu, karfiolu); noha huby;
pren. (o človekovi) hlupák, sprosták: reč, ktorú porozumie aj hlúb nechápavý (Ráz.-Mart.);
hlúbový príd.: h-á zelenina, h-á polievka;
hlúbik, -a m. zdrob.
hlúb m. (húb) 1. strsl, myj, vsl zhrubnutá a vnútorná časť zeleniny (obyč. kapusty): Hláuki pootínali a hlúbi ostali na hräde (Val. Dubová DK); Ze zelá zme dicki vikrajovali húp (Kúty SKA); Niekerá kapusta má visokí hlúp (Vaďovce MYJ); Hlup s kapusti zostal v źemi (Dl. Lúka BAR) F. sprostí ako hlúp (Párnica DK) - veľmi hlúpy; je to sprostí hlúp (Bánovce n. Bebr.) - obmedzený hlúpy človek; ocec sa mu z hlúba zabil (Papradno PB) - je nemanželské dieťa 2. gem, snitr, top, čiast. zsl nôžka huby: Tia pencle mali plania hlúbi (Kameňany REV); Jeden ten mléč mieu̯ takí tustí húp (Kunov SEN); hlúp (Opatovce n. Nitr. PDZ, Kovarce TOP, Ihrište PCH) 3. vin. mladý viničný výhonok: Ked v máji mladé révi zmrzli, na hlúbe viróstli zálistki (Vinosady MOD) 4. trn zárodok väčšieho, riadneho peria: (Húsatá) majú hlubi (Dubová MOD); hlúbik i hlúbok m. zdrob. k 1, 3: Tí rumle f tom písku vižeňá prvé hlúbiki (Ludanice TOP); Ke_ca zelé postrúhá, má vňútri húbek (Kunov SEN)
húb p. hlúb
hlúb m skrátená a zhrubnutá stonka hlávkovej zeleniny (kapusty, kelu, karfiolu, šalátu): caulis: zelé, kapusta, zelena stupka, wyrostek, hlúb (KS 1763); Brassicae caliculi: kapustny hlub (LD 18. st); pren hlupák: mnohú zúriwosťú a otlúkaňím z ďiték neráz hlúbi (sú) w rozume (BN 1796); -ok [-ek] dem: intubus: hlúbek (KS 1763); korenkowy hlubek (sadenice tabaku) (WT 1790) P. atpn Kubo Hlub (TRNAVA 1530)