hlúčik -a m. skupinka, hŕbka, húfik: h. detí; postávať v h-och
hlúčik -ka pl. N -ky m. ▶ viac jednotlivcov al. jednotlivostí spolu; syn. skupinka: h. ľudí, detí, zvedavcov; diskutujúce hlúčiky žien; tvoriť hlúčiky pred divadlom; postávať v hlúčikoch; riedke hlúčiky agáčiny; policajti sa predierali pomedzi hlúčiky okolostojacich; Kráčala zľahka v hlúčiku, ktorý sa približoval k parkovisku. [A. Ferko]
hlúčik, -a i hlúčok, -čka m. skupinka, hŕbka: h. ľudí, h. včiel; postávať v h-och; les. sadenie, miešanie drevín v h-och v malých, od seba rovnomerne vzdialených skupinkách;
hlúčkový príd.: les. h-é siatie, miešanie drevín
(jeden) hlúčik; (bez) hlúčika; (k) hlúčiku; (vidím) hlúčik; (ó) hlúčik!; (o) hlúčiku; (s) hlúčikom;
(štyri) hlúčiky; (bez) hlúčikov; (k) hlúčikom; (vidím) hlúčiky; (ó) hlúčiky!; (o) hlúčikoch; (s) hlúčikmi;