hlísta -y hlíst ž. cudzopasný červ (najmä v čreve); zool. hlísty Nematodes;
pren. pejor. slabý a chudý človek;
hlístový príd.: h-é ochorenie
hlísta -ty hlíst ž.
hlísta -ty hlíst ž. 1. ▶ cudzopasný červ žijúci najmä v čreve hostiteľa, v infikovanom ľudskom al. zvieracom organizme, parazit: choroba vyvolaná hlístami; lieky proti hlístam; mať hlísty; hlísty spôsobujú svrbenie konečníka; tabletky proti konským hlístam □ zool. hlísta detská Ascaris lumbricoides; hlísta svinia Ascaris suum 2. pejor. ▶ slabý a chudý človek: Urobím z teba jaternicu, ty hlísta, - zastrájal sa plešatec. [J. Kot] 3. region. ▶ dážďovka: Našiel pod ním [klátom] chrobač a niekoľko tučných hlíst. [R. Jašík] ◘ fraz. tenký ako hlísta veľmi chudý
cíbik expr. chudý človek (obyč. dieťa) • expr. výžľa: nechce jesť, je z neho cíbik, výžľa • hovor. expr.: cverna • slamka • pejor. hlísta
hlísta cudzopasný červ najmä v ľudskom al. zvieracom organizme • odb. helmint • škrkavka • škrkavica (zool. Ascaris) • mrľa (zool. Oxyuris)
hlísta, -y, hlíst ž.
1. obyč. v mn. č. hlísty červy cudzopasiace v ľudskom al. zvieracom organizme (často v čreve) al. na rastlinách; zool. hlísty (Nematodes);
pren. pejor. o slabom, chudom človeku;
2. ľud. dážďovka;
hlístový príd.: lek. choroby h-ého pôvodu, h-é ochorenie dobytka;
hlístočka, -y, -čiek ž. zdrob.
hlísta ž. (chľísta) 1. csl cudzopasný červ v črevách: Chlapä je choruo, má hľísti (Krivá DK); A potom zisťili, že má - no tedi sa to hovorilo hlísta (Svätoplukovo NIT); Ofce maju menteľice a hľisti (Smižany SNV); chľísta (Kociha RS) L. stavcová hlísta (Bošáca TRČ), pantľikova hľista (Drábsko RS) - pásomnica F. ďiouča je ťenkuo ako hlísta (Pukanec LVI), cenka jag hľista (Záhradné PRE) - o veľmi chudej osobe; hlísta sa mi ošťala (Košťany n. Tur. MAR), hlísta se mu oščela (Kameňany REV) - o horčine v ústach pri nadbytku žalúdočnej šťavy 2. strsl, spiš druh červa, zool. dážďovka zemná (Lumbricus terrestris): Bou̯ mokrej rok, tak sa chľíste viorávale (Hradište LUČ); Po dažďi máme na dvore pľno hľíst (Čierny Balog BRE); Pujdzeme na ribi, aľe eśči sebe muśim hlisti dagdzi nakopac (Letanovce SNV) F. viťahova_ca ako hľísta na díš (Rim. Píla RS) - zívať, preťahovať sa; koho raz hat pokusau̯, ta śe i hľisti boji (Udavské HUM) - na zlú skúsenosť sa ťažko zabúda; hlístička ž. zdrob. k 1: Kúb mu barmeloví cuker na hlísľiški (Revúca); hlístisko ž. zvel. expr. k 2: To či bula velká hlíščisko (Kameňany REV)
chlísta p. hlísta
hlísta ž, hlíst m 1. obyč. pl hlísty zool Nematoda červy cudzopasiace v črevách: ten czerw na prach zetreni dobrý gest proty hlistam (MT 17. st); kdy ma hlysty dite (LR1 17. st); kapustowe semeno mory hlisty (RN 17.-18. st); Ascaris - Spulwurm, Madenwurm: hlist, czerw w brisse (GU 1794); detinské hlisti (Zel 18. st) 2. zool dážďovka zemná: Lumbricus terrestris: hlisti zemske (NP 17. st); Lumbricus: Regenwurm: hlist, desstowy cžerw (GU 1794); hrobač (!), hlisti zahradne (PR 18. st)