hlava -vy hláv ž. 1. ▶ časť ľudského al. zvieracieho tela, obyč. pohyblivo oddelená od ostatného tela, kde je mozog, oči, uši, nos a ústa: ľudská h.; detská, dievčenská, mužská h.; konská, psia, hadia h.; barania h. ↗ i fraz.; holá, plešivá h. úplne al. čiastočne bez vlasov; strapatá, kučeravá h.; šedivá, ryšavá h.; starobou postriebrená h.; hladko učesaná h.; podlhovastá, okrúhla h.; temeno hlavy; vlasatá časť hlavy; veľkosť hlavy; opierka hlavy; drak so siedmimi hlavami v rozprávkach; mať bolesti hlavy; má ranu na hlave; hučí mu v hlave; je o hlavu vyšší; obrátiť, otočiť hlavu; podopierať si hlavu; položiť hlavu na stôl; položiť hlavu na klát ↗ i fraz.; chytať, chytiť sa za hlavu ↗ i fraz.; skloniť, stiahnuť hlavu medzi plecia ↗ i fraz.; dvíhať, zdvihnúť hlavu ↗ i fraz.; umývať niekomu hlavu umývať vlasy, ↗ i fraz.; postaviť sa na hlavu ↗ i fraz.; mať na hlave čiapku; dať si dolu z hlavy klobúk; hodiť niekomu kameň do hlavy; vpáliť si guľku do hlavy zastreliť, postreliť sa; poškrabať sa na hlave; dostať po hlave; dať niekomu po hlave udrieť niekoho; kývať, kývnuť hlavou (v zvislom smere) na znamenie súhlasu; krútiť, pokrútiť hlavou obyč. na znamenie nesúhlasu; visieť, skákať dolu hlavou; dať gól hlavou; spať s vankúšom pod hlavou; sťať niekomu hlavu popraviť niekoho sťatím; zvíťaziť o dĺžku hlavy (o koňovi); Dohovorili sa akosi ponad jeho hlavu. [V. Bednár]
2. ▶ sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; syn. rozum, myseľ: počítať z hlavy; pracovať hlavou duševne; mať dobrú, bystrú hlavu byť múdry, ľahko chápať; robiť niečo podľa svojej hlavy; Odučili ju myslieť vlastnou hlavou. [K. Jarunková]; Kde máš hlavu, človeče? [J. Blažková]; Ľudí delia podľa šiat a nie podľa hlavy. [M. Krno]; S používaním vlastnej hlavy má nesmierne ťažkosti. [A. Matuška]
3. ▶ fyzická existencia človeka; syn. život: prísť o hlavu; stálo ho to hlavu; sfanatizovaný dav žiadal jeho hlavu; Preto ju súd odsúdil na stratu hlavy. [J. Čajak ml.]; pren. vypísať odmenu na niečiu hlavu za zadržanie niekoho
4. ▶ človek ako jednotlivec: výroba elektriny na hlavu; spotreba mlieka na hlavu; zvýšiť výkon na hlavu; rozdeľovať niečo podľa hláv; Celý kmeňový zväz mal asi 150 – 200-tisíc hláv. [Slovensko I]
5. ▶ vedúca al. zodpovedná osoba v istom spoločenstve: h. štátu, cirkvi; h. rodiny; voliť hlavu obce, mesta starostu; Ja som doma hlava! [V. Bednár]; Ty si schválená hlava bytovej komisie. [K. Lazarová]; Fredy sa pokúšal rozohnať počerné myšlienky, ktoré sa rodili v hlave divadla. [P. Valo]
6. ▶ guľatá, zaokrúhlená a pod. vec na vrchole al. konci niečoho, pripomínajúca ľudskú hlavu: kapustná h. ↗ i fraz.; repné hlavy; vyčipkovaná h. huby; h. ruže, stromu; úsporné sprchovacie hlavy; ihlica s perlovou hlavou; h. ihly, klinca; h. postele miesto, kam sa obyč. kladie hlava; h. kométy; vylamovať zvyšné a najmä jalové výhonky z viničnej hlavy; sasanky vešali hlavy [J. Blažková] vädli; Slnko vystrčilo svoju žeravú hlavu. [J. Tallo] □ knih. hlava knihy horný okraj knihy; kartogr. hlava mapy horný okraj mapy spravidla orientovaný na sever, z ktorého sa odvodzuje napr. orientácia popisu mapy □ mačacie hlavy dlažbové kamene
7. tech. ▶ dôležitá časť stroja, súčiastky, nástroja: magnetofónová h. časť magnetofónu, v ktorej sa magnetuje páska; závitová h. na rezanie závitov; vŕtacia h. viacnástrojové upínacie zariadenie na vŕtačkách; tlačová h. atramentová náplň do tlačiarne na prenos zvolených znakov na podložku; h. motora, kolesa; skrutka s vrúbkovanou hlavou; upevniť hlavu volantu
8. arch. ▶ obsahovo samostatná, typograficky vyčlenená časť knihy, spisu a pod., kapitola: úvodná, záverečná h.; prvá h. ústavy; román má 10 hláv
◘ fraz. expr. hlava ako koleno lysá hlava, bez vlasov; expr. hlava ako merica veľká hlava; bežať/utekať ako bez hlavy bežať veľmi rýchlo, obyč. v rozrušení; chrániť/opatrovať niekoho, niečo ako oko v hlave veľmi starostlivo, úzkostlivo sa o niekoho, o niečo starať; mať hlavu ako sito zabúdať; mať hlavu ako svet mať veľa starostí; ani vlas/vlások sa mu na hlave neskriví nič sa mu nestane, nikto mu neublíži; barania hlava a) tvrdohlavý, neústupčivý človek b) hlúpy človek; bez hlavy a päty bez logického súvisu, bez zmyslu; biť/mlátiť/tĺcť niekoho hlava-nehlava a) biť niekoho bez rozmyslu b) bezohľadne do niekoho búšiť; [bola tam] hlava na hlave veľa ľudí, stisk; brní mu v hlave/hlava bolí ho; bystrá hlava ľahko chápajúci človek; byť ako bez hlavy mať v niečom veľký zmätok; byť na hlavu a) byť pomätený b) správať sa nerozumne; byť na hlavu padnutý byť hlúpy, konať, správať sa nerozumne; čo sa aj na hlavu postaví al. môže sa aj na hlavu postaviť aj proti jeho vôli; čo ti vošlo do hlavy? čo ťa znepokojilo, čo si si zaumienil; dám na to hlavu al. dám hlavu za to, že... al. na to môžeš dať hlavu je to celkom isté, o tom nemožno pochybovať; Damoklov meč mu visí nad hlavou ustavične mu hrozí nebezpečenstvo; dať hlavy dokopy spoločne rozmýšľať, radiť sa; dať si/nechať si skákať/tancovať/chodiť po hlave bez výhrad všetko prijímať, podriaďovať sa; deravá hlava zábudlivý človek; dubová/buková/kapustná/zadubená/prázdna hlava hlúpy človek; dvíhať/zdvihnúť hlavu nadobúdať, nadobudnúť sebavedomie; hlava sa mu ide rozskočiť al. hlava mu ide prasknúť/puknúť veľmi ho bolí; hlavu mu objedia utrápia ho; hodiť/zahodiť niečo za hlavu nechať tak, nerobiť si s tým starosti; hore hlavu! maj, majte odvahu; horúca hlava prchký, unáhlene konajúci človek; chytať/chytiť sa za hlavu byť zúfalý; ísť hlavou proti múru konať nerozvážne, chcieť premôcť neprekonateľné prekážky; ísť/chodiť so zvesenou hlavou byť sklamaný, nešťastný; krúti/točí sa mu hlava a) má závrat b) je opitý; krútiť hlavou a) čudovať sa b) nesúhlasiť; lámať si hlavu [s niečím/nad niečím/na niečom] úporne premýšľať o niečom, riešiť ťažký problém; mať červíka/chrobáka v hlave zaoberať sa znepokojujúcou myšlienkou, pripúšťať si pochybnosti o niečom; mať deravú hlavu zabúdať; mať hlavu na [svojom] mieste byť múdry, rozvážny; mať hlavu v oblakoch nereálne zmýšľať; mať hlavu v smútku trápiť sa pre niečo; mať horúcu hlavu byť prchký; mať jasnú/čistú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy; mať maslo na hlave byť vinný, a preto nemôcť slobodne konať; mať mrcha hlavu a) ťažko sa učiť b) zabúdať; mať na niečo hlavu byť nadaný; mať/nemať v hlave všetko v poriadku byť, nebyť normálny; mať niečoho nad hlavu/vyše hlavy/cez hlavu mať priveľa starostí, problémov a pod.; mať niekoho, niečoho plnú hlavu al. niekoho, niečo nosiť v hlave stále mať niekoho, niečo na mysli; expr. mať otruby/piliny/plevy/sečku v hlave byť hlúpy; mať prázdnu hlavu a) byť hlúpy b) byť neschopný rozmýšľať v danom momente; mať svoju hlavu al. robiť podľa svojej hlavy a) konať podľa svojho b) presadzovať svoje; mať ťažkú hlavu a) robiť si s niečím starosti b) byť opitý; mať tupú hlavu ťažko sa učiť; mať tvrdú hlavu a) byť tvrdohlavý b) ťažko sa učiť, ťažko niečo chápať; mať v hlave byť podnapitý; mať vztýčenú hlavu byť hrdý na niečo; nalievať niekomu [lievikom] rozum do hlavy a) učiť, poúčať niekoho b) radiť hlúpemu; namáhať si hlavu rozmýšľať; nasadiť niekomu červíka/chrobáka do hlavy vyvolať v niekom znepokojujúce myšlienky, pochybnosti o niečom; nechať si niečo prejsť hlavou al. uležať v hlave rozmyslieť si niečo; hrub. nechať/nenechať si srať na hlavu prijímať, neprijímať bez výhrad všetko zlé od svojho okolia; nejde mu to do hlavy al. nemôže sa mu to vmestiť/pomestiť/zmestiť do hlavy a) nechápe to b) nemôže sa to naučiť; nejde mu to z hlavy stále na to myslí; nemá to ani hlavu/hlavy, ani pätu/päty je to zmätené, nedáva to zmysel; nemať strechu nad hlavou al. nemať kde hlavu skloniť/zložiť nemať byt, domov; nespadne mu koruna z hlavy nestratí dôstojnosť, autoritu, rešpekt, ak niečo urobí; nestrácať hlavu a) konať s rozvahou b) vedieť si poradiť; nevešať hlavu nevzdávať sa; nevie, kde mu hlava stojí al. nevie, kde má hlavu má veľa práce, starostí; nič mu nezostalo v hlave nič si nezapamätal; niečo mu vhuplo do hlavy al. niečo mu blyslo hlavou napadlo mu niečo; niečo mu vliezlo do hlavy zaumienil si niečo urobiť; niečo mu vŕta/máta v hlave znepokojuje ho niečo; nosiť hlavu hore byť pyšný; obrátiť niečo dolu hlavou urobiť niečo naopak, prerobiť niečo, rozhádzať; oči mu idú z hlavy vyskočiť napäto, sústredene sa pozerá; od hlavy po päty a) celý b) celkom; ostať na niečej hlave ostať niekomu na starosti; expr. otrepať/omlátiť/obúchať/otĺcť niekomu niečo o hlavu dôrazne, zlostne pripomenúť; otvorená hlava múdry, bystrý, chytrý človek; padla mu tehla na hlavu ohlúpol; padlo to na jeho hlavu stal sa obeťou niečoho; padnúť na hlavu prestať uvažovať rozumne, zhlúpnuť; píliť niekomu hlavu neodbytne naliehať na niekoho, aby niečo urobil, domŕzať niekoho; pliesť/mútiť/motať/blázniť niekomu hlavu a) miasť niekoho b) vzbudzovať v niekom lásku; položiť hlavu na klát svojím konaním sa vystaviť veľkým nepríjemnostiam (strate postavenia, prenasledovaniu a pod.); poraziť niekoho na hlavu úplne niekoho poraziť, presvedčivo nad niekým zvíťaziť; postaviť niečo na hlavu obrátiť zmysel niečoho; postaviť si hlavu tvrdošijne zotrvať na svojom; prepiť si hlavu ohlúpnuť pod vplyvom alkoholu; prerásť niekomu cez hlavu a) prestať niekoho rešpektovať b) dokázať viac; preskočilo mu v hlave stratil rozum; robiť/nerobiť si z niekoho/z niečoho ťažkú hlavu robiť, nerobiť si starosti pre niekoho, pre niečo; rozležalo sa mu to v hlave rozmyslel, premyslel si to; ručím za to [svojou/vlastnou] hlavou som si istý informáciou, uskutočnením niečoho a pod. (a som ochotný znášať následky, ak sa to nepotvrdí al. nepodarí uskutočniť); schladiť/napraviť niekomu hlavu priviesť niekoho k rozumnému konaniu; skákať/tancovať/chodiť niekomu po hlave nerešpektovať niekoho; skloniť/stiahnuť hlavu medzi plecia prejaviť pokoru; sláva mu stúpla do hlavy spyšnel; straší mu v hlave nie je normálny; stratiť hlavu a) stratiť rozvahu b) zaľúbiť sa; strecha mu horí nad hlavou je v kritickej situácii; strkať/pchať hlavu do slučky/do chomúta a) brať na seba zaťažujúce bremeno, zodpovednosť b) chcieť sa oženiť; svitlo mu/rozjasnilo sa mu v hlave a) spomenul si na niečo b) pochopil niečo; sypať si popol na hlavu kajať sa; expr. tlačiť niekomu kaleráby do hlavy vedome niekoho zavádzať, ohlupovať; expr. tĺcť/otĺkať si hlavu o múr zúfať nad niečím, banovať za niečím; to si vyhoď z hlavy nebude podľa tvojho; tvrdá hlava a) hlavatý človek b) ťažko chápajúci človek; učená hlava študovaný človek; udrelo mu [z ruky] do hlavy opil sa; udržať niečo v hlave zapamätať si niečo; umývať niekomu hlavu hrešiť niekoho; už ho hlava nebolí zomrel; vbiť/vtĺcť/nabiť/nahustiť niekomu niečo do hlavy a) nanútiť niekomu svoj názor b) naučiť niekoho niečo; vešať hlavu a) strácať odvahu b) zúfať si; vrhať sa do niečoho/robiť niečo bez hlavy konať bez uváženia; všetko sa mu zosypalo na hlavu náhle ho postihli nepríjemnosti; vytĺcť niekomu niečo z hlavy naliehaním niekomu niečo vyhovoriť, prinútiť niekoho, aby zmenil názor na niečo; vytĺcť niekomu niekoho z hlavy zakázať niekomu, aby sa s niekým stýkal; vyhodiť/pustiť/vypustiť [si] niečo, niekoho z hlavy a) prestať na niečo, na niekoho myslieť, niečím, niekým sa zaoberať, znepokojovať b) prestať sa o niekoho uchádzať; vystrkovať hlavu nadobúdať sebavedomie; vyšumelo/vyparilo sa/vyfúkalo mu to z hlavy zabudol na to; vyvetrať/prevetrať si hlavu prísť na iné myšlienky, rozptýliť sa; vziať si niečo do hlavy zaumieniť si niečo; vztýčiť hlavu postaviť sa proti niečomu, vzbúriť sa; z toho ma hlava nebolí netrápim sa pre to; zachovať si chladnú hlavu zachovať rozvahu; zrovnať si niečo v hlave pochopiť niečo; zvesiť hlavu a) zosmutnieť b) rezignovať, zmieriť sa trpne s okolnosťami ◘ parem. hlavou múr neprebiješ/neprerazíš je zbytočné plytvať silami pri prekonávaní neprekonateľných prekážok; i z mladej hlavy súd pravý pri rozumnom, bystrom uvažovaní nerozhoduje vek; kto nemá v hlave, má v pätách/nohách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu, pretože po zabudnutú vec sa treba vrátiť; múdra hlava do pečiva o človekovi, ktorý sa do všetkého mieša; od hlavy ryba smrdí nedostatky sú vo vedení; povedz pravdu, prebiješ si/prebijú ti hlavu ľudia neradi počúvajú pravdu o sebe; viac hláv, viac rozumu viac ľudí skôr na niečo príde; žart. viac hláv, viac klobúkov
▷ zdrob. ↗ hlavička; zdrob. ↗ hlávka; zdrob. hlávočka ↗ hlávka; hlavisko -ka -vísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: Kývol hlaviskom a valil sa dolu cestou. [R. Jašík]; Strašne ho tá hlavisko musí bolieť. [V. F. Šikula]
hlávka -ky -vok ž. 1. zdrob. i expr. ▶ hlava, časť ľudského al. zvieracieho tela al. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; syn. hlavička: kučeravá h.; strapatá detská h.; bábätko krútilo drobnou hlávkou; holuby so sivými hlávkami; mláďatko opice malo tupý noštek a holú hlávku; porozmýšľaj, veď máš bystrú hlávku; Zadným vchodom vtrielil do kaviarne učník v bielom kabátiku, s komickou hlávkou ostrihanou „na ježa“. [M. Urban]
2. ▶ listy, kvety al. dužinaté časti niektorých rastlín zvinuté do gule: h. šalátu, kelu, cesnaku, cibule; kúpiť veľkú hlávku kapusty
3. ▶ zaguľatené, zaokrúhlené al. iné zakončenie vecí rastlín a pod.: hlávky púpav, narcisov; kvety sklonili po západe slnka hlávky; Podídem - a to na vysokej nôžke s polorozvinutou hlávkou hríb brezový. [P. Ševčovič - J. Majerník]
4. bot. ▶ strapcovité súkvetie so skrátenou dcérskou stonkou, takže kvety prisadajú priamo na vrchnú časť hlavnej stonky: h. ďateliny, lucerny
▷ hlávočka -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1 – 3: ubolená h.; h. cesnaku; Hlávočka skrvavená, hábočky roztrhané. [E. Čepčeková]