hlásnik -a mn. -ci m. v min. nočný strážca trúbením oznamujúci čas
hlásnik -ka pl. N -ici G -kov m. ▶ (v minulosti) nočný strážca, ktorý trúbením každú hodinu oznamoval čas: obecný h.; Hlásnik už odhlásil jednu. [Ľ. Zúbek]; Skasírovali v mestečku aj hlásnikov a nastolili obecnú policajnú moc. [Š. Gráf]; pren. Dnes spisovateľ mal by byť skromnejší. A nemal by sa štylizovať ani ako hlásnik národa, ani ako jeho svedomie. [D. Tatarka] predstaviteľ, reprezentant
hlásnik p. strážca
strážca kto niekoho al. niečo stráži, ochraňuje: strážca majáka, telesný strážca • stráž (ozbrojený strážca): výmena stráží • voj. strážny • strážnik: strážnik na stavbe • ochranca (kto niečo ochraňuje, stráži): ochranca poriadku • hlásnik (v minulosti nočný strážca na dedine, ktorý trúbením oznamoval čas) • hovor. zastar.: vartáš • vartár: nočný vartáš, vartár • zastar.: vachtár (Stodola) • vachman (Tajovský) • hovor. zastar. varta • hist. hajtman (obecný strážnik) • expr. gorila (osobný strážca významnej osobnosti)
hlásnik, -a, mn. č. -ci m. nočný strážca na dedine, ktorý trúbením hlásil každú hodinu;
hlásnický príd.: h-á halapartňa;
hlásnictvo, -a str. zamestnanie hlásnika
(jeden) hlásnik; (bez) hlásnika; (k) hlásnikovi; (vidím) hlásnika; (ó) hlásnik!; (o) hlásnikovi; (s) hlásnikom;
(traja) hlásnici; (bez) hlásnikov; (k) hlásnikom; (vidím) hlásnikov; (ó) hlásnici!; (o) hlásnikoch; (s) hlásnikmi;