hláska -y -sok ž. najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka;
hláskový príd.: h-á sústava;
hláskovo, hláskove prísl.
hláska -ky -sok ž.
hláska -ky -sok ž. 1. lingv. ▶ najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka: kmitavá, bilabiálna h.; hlásky a, b, c, d; slabikotvorné hlásky; podobne znejúce hlásky; tvorenie hlások; striedanie hlások; sústava slovenských hlások; výslovnosť cudzích hlások 2. dopr. ▶ prístroj na ohlásenie napr. dopravnej nehody: h. núdzového volania; telefónne hlásky umiestnené každé 2 km pozdĺž diaľnice
hláska najmenšia jednotka zvukovej stránky jazyka • lingv. fonéma (hláska s rozlišovacou schopnosťou)
hláska1, -y, -sok ž. fon. základná zvuková jednotka ľudskej reči;
hláskový príd.: h-á sústava, h-é zmeny;
hláskove/-o prísl. pokiaľ ide o hlásky: h. odlišné tvary
hláska2, -y, -sok ž. voj. hliadka, ktorá hlási nálet nepriateľských lietadiel
hláska ž. or jeden z dvoch otvorov na vrchnej doske husieľ: Každie husľe miseli maď hláski (Veličná DK)
hláska ž 1. strážnica; pozorovateľňa (na veži): hlasku pod weliku basstu (s. l. 1678); na obigania riny nad starow hlaskow kupeno klincow (HRÁDOK 1688) 2. hliadka, stráž: na hlasku chodit su povinny (BUDATÍN 1572); varty, hlasky nocžniho čzasu (TRENČÍN 1675); excubiae: hláska, ponocka we dne y w nocy, warta, stráž, hlidka (WU 1750) 3. poplatok za hlásnika: poslowi, czo wibieral hlasku a gine mesczke dluhi (TRENČÍN 1580); polurolniczy powinni gsu daty hlasky d 50 (s. l. 1677); -ový príd k 3: celi sedlaci nedavaji do duchodu hlaskovych penez (VRŠATEC 1683 U2)