hlásiť -i nedok.
1. úradne podávať správu, oznamovať: h. príchod, stratu
2. ústne ohlasovať, oznamovať (v rozhlase, v televízii): h. presný čas, správy;
opak. hlásievať -a
// hlásiť sa
1. úradne oznamovať niečo o sebe; prihlasovať sa: h. sa na polícii, u riaditeľa; h. sa do telefónu;
pren. zima sa h-i prejavuje sa
2. prihlasovať sa na vykonávanie niečoho: h. sa na dobrovoľné darcovstvo krvi; h. sa do kurzu
3. dožadovať sa, domáhať sa, uchádzať sa: h. sa o svoje práva, o prácu; h. sa o slovo chcieť prehovoriť i fraz. upozorňovať na seba; žiak sa h-i zdvihnutím ruky upozorňuje na seba
4. (verejne) prejavovať kladný postoj, priznávať sa: h. sa k rodine, k svojmu presvedčeniu
● h. sa k životu prejavovať aktivitu;
opak. hlásievať sa
hlásenie -nia -ní s. ▶ stručná písomná al. ústna služobná správa, oznámenie; tlačivo, na ktorom je táto správa napísaná: chybové, poruchové h.; h. o splnení úlohy, o vodnom stave; odovzdať, podať, poslať, prijať, vyplniť služobné h.; policajné h. o dopravnej nehode; h. dispečingu, horskej služby; mesačné, štatistické hlásenia; Vo vysielačkách sanitiek a úrazoviek sa ozývajú nové a nové hlásenia. [NP 1987] □ geod. hlásenie zmien povinnosť vlastníkov a nájomcov nehnuteľností hlásiť zmeny na zabezpečenie súladu údajov so skutočným stavom (napr. zmena vlastníka, druhu pozemku) ▷ ↗ i hlásiť
hlásiť sa -si sa -sia sa hlás sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok. 1. (kde; ø) ▶ oznamovať svoju prítomnosť, svoj príchod (často úradne); syn. prihlasovať sa: h. sa u riaditeľa; h. sa na polícii, na úrade práce; h. sa telefonicky; volaný sa nehlási neozýva sa; podplukovník sa hlásil podľa predpisov; Každý nový misionár sa do troch mesiacov musel hlásiť vrchnosti. [M. Kučera] 2. (kam; za čo) ▶ písomne prejaviť vôľu vykonávať niečo; uchádzať sa o niečo; syn. prihlasovať sa: h. sa na vysokoškolské štúdium; h. sa do kurzu, do súťaže; h. sa k letcom; h. sa na miesto sekretárky; hlási sa za kuchára 3. (o čo; ø) ▶ chcieť niečo dosiahnuť; syn. dožadovať sa, domáhať sa: h. sa o svoje práva; h. sa o odmenu; h. sa o slovo chcieť prehovoriť, (zdvihnutím ruky) naznačovať vôľu prehovoriť, vyjadriť svoj názor, ↗ i fraz.; žiak sa hlási zdvihnutím ruky upozorňuje, že chce odpovedať; hlásia sa veritelia; O svoje sa musíte hlásiť. [A. Lacková-Zora] 4. (ku komu, k čomu) ▶ verejne prejavovať kladný postoj; syn. priznávať sa: h. sa k rodine; h. sa k obľúbenému profesorovi; nemôžem sa k nemu h.; h. sa k svojmu presvedčeniu; h. sa k politickému programu; h. sa k životu i pren. rodiť sa; h. sa k svojmu náboženstvu; hrdo sa h. k tradíciám 5. (za koho) ▶ verejne prejavovať svoju príslušnosť; syn. vyhlasovať sa: h. sa za Slováka; h. sa za národovca, za katolíka 6. ▶ (o veciach) začať byť vnímaný, stávať sa viditeľným; syn. prejavovať sa: jar, zima sa hlási skoro; hlási sa choroba, únava; oneskorená puberta sa hlási; žalúdok sa hlási o pociťovaní hladu; Alebo sa jednoducho hlásia roky? [I. Izakovič] ◘ fraz. publ. hlásiť sa o slovo a) (o ľuďoch, inštitúciách a pod.) upozorňovať na seba b) (o javoch) prejavovať sa nejakým spôsobom: jeseň sa hlási o slovo ▷ opak. hlásievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1 – 4, 6 ↗ prihlásiť sa, k 1, 6 i ↗ ohlásiť sa
hlásiť -si -sia hlás! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok. 1. (čo, koho) ▶ podávať písomnú al. ústnu správu príslušnému úradu; syn. oznamovať: h. príchod; h. zmenu pobytu; h. splnenie rozkazu; h. obete na životoch; krádež treba h.; Dievča ani len nekrstili, len tak jej dali meno, nehlásili ju do matriky, báli sa notára. [A. Bednár]; Chce sa vraj pozrieť na prípad, čo som mu nedávno hlásil. [A. Chudoba] 2. (čo) ▶ ústne al. pomocou prístroja, signálu dávať na vedomie; syn. ohlasovať, oznamovať: h. presný čas; h. správy v rozhlase, v televízii; Sirény hlásia poplach, no lietadlá sa nezjavujú. [Š. Žáry]; Až doteraz som bol u doktora, - hlásil hneď vo dverách. [Ľ. Zúbek] ▷ opak. hlásievať -va -vajú -val; dok. ↗ zahlásiť
domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti • naliehať • vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie • hlásiť sa • uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu • žiadať • požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky • dotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt • expr.: domŕzať • dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať sa • expr.: pýtkať • prosíkať • proskať • modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu
hlásiť dávať na vedomie, na známosť • ohlasovať • zahlasovať: hlásia, ohlasujú, zahlasujú, že vlak mešká • ohlášať: každú zmenu nám ohlášajú • oznamovať: v rádiu oznamujú najnovšie správy • zastar. meldovať: všetko musí meldovať rodičom • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • predpovedať (hlásiť ako predpoveď): v televízii predpovedajú počasie na sobotu a nedeľu • avizovať • signalizovať (vopred hlásiť): pošta nám avizovala, že balík si treba vyzdvihnúť • zastar. raportovať (podávať úradné, obyč. vojenské hlásenie) • referovať (podávať správu o niečom): pravidelne referuje o všetkom
hlásiť sa 1. oznamovať niečo o sebe (často úradne) • prihlasovať sa • zahlasovať sa • oznamovať sa: hlásil sa, prihlasoval sa na polícii ako svedok; mnohí sa hlásili, prihlasovali, zahlasovali do kurzu • ohlasovať sa • ozývať sa (oznamovať svoju prítomnosť): nik sa nehlásil, neozýval
2. prejavovať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niečomu • pokladať sa • považovať sa: hlási sa, pokladá sa, považuje sa za Slováka • mať sa: má sa za rozvážneho • rátať sa • počítať sa: ráta sa, počíta sa medzi odvážlivcov • priznávať sa: už sa k svojim ani nepriznáva • poznať (obyč. v zápore): už ani vlastných nepozná, už sa ani k vlastným nehlási
3. stávať sa viditeľným • prejavovať sa • zjavovať sa • objavovať sa: jar sa tohto roku hlási, prejavuje skoro; hlásia sa, zjavujú sa, objavujú sa príznaky chrípky • ohlasovať sa • ohlášať sa: ohlasuje sa, ohláša sa záujem medzi podnikateľmi • ukazovať sa • prichádzať: ukazovali sa prvé snežienky; láska prichádza nenápadne
4. p. domáhať sa
uchádzať sa1 robiť kroky na dosiahnutie, získanie niečoho, niekoho • zried. uchodiť sa: uchádza sa o prijatie na vysokú školu už druhý raz; uchádza sa o dievča • hovor. expr. uháňať sa: uháňa sa o priazeň nadriadených • hlásiť sa • prihlasovať sa (uplatňovať obyč. nárok na niečo): hlási sa, prihlasuje sa o svoje právo, o slovo do diskusie • ašpirovať • reflektovať (mať záujem niečo dostať): reflektuje, ašpiruje na miesto účtovníka • kandidovať (uchádzať sa o nejakú hodnosť, funkciu): kandidovať na miesto ministra • stáť (o niečo, o niekoho): ešte stále stojí o jeho lásku, náklonnosť • domáhať sa (s námahou sa usilovať získať): domáhať sa uznania • kniž. pretendovať (robiť si nároky na niečo): pretenduje na profesúru
hlásiť, -i, -ia nedok. (čo)
1. podávať (ústne al. písomne) zprávu (najmä úradnú) o niečom: h. výsledok niečoho; h. príchod niekoho; h. zmenu pobytu;
2. dávať na známosť, oznamovať: h. zprávy, program; rádio, pozorovateľňa hlási, že...; žel. h. vlak oznamovať jeho príchod; h. stanicu vyvolávať;
3. (čo i bezpredm.) trúbením oznamovať nočné hodiny (o hlásnikovi): h. desiatu, jednu (hodinu);
opak. hlásievať, -a, -ajú;
dok. ohlásiť
|| hlásiť sa
1. oznamovať svoju prítomnosť, svoj príchod: h. sa u niekoho, h. sa na polícii;
2. upozorňovať na seba zdvihnutím ruky: žiak sa hlási;
3. (kam, za čo) uchádzať sa o niečo, prihlasovať sa: h. sa k letcom, do zbrane; h. sa do kurzu; h. sa na prácu; h. sa za pomocníka;
4. (o čo i bezpredm.) dožadovať sa, domáhať sa niečoho: h. sa o svoje práva, o prácu, o odmenu; veritelia sa hlásia; h. sa o slovo dožadovať sa vypočutia (na schôdzke), pren. prejavovať aktivitu;
5. (ku komu, k čomu) priznávať sa, uznávať svoju príslušnosť, svoj vzťah k niekomu, k niečomu: h. sa k rodičom, k svojmu národu; h. sa k stratenej veci, k činu; h. sa k nejakému hnutiu;
6. ozývať sa, ohlasovať sa (o osobách): nik sa nehlási (na telefonické volanie);
7. prejavovať sa, zjavovať sa (o veciach): nuda sa hlási, zima sa hlási; cit, láska sa hlási v ňom;
8. (za koho) priznávať, prejavovať (verejne) svoju príslušnosť k nejakej skupine (národnej, ideologickej ap.): h. sa za Slováka; h. sa za komunistu;
opak. hlásievať sa;
dok. prihlásiť sa, k 6 i ohlásiť sa