Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hieroglyf -u m. znak staroegyptského obrázkového písma; hieroglyfy písmo z týchto znakov;

pren. expr. nečitateľné písmo: lúštiť h-y;

hieroglyfický príd.

hieroglyf -fu obyč. pl. hieroglyfy m.

hieroglyf -fu obyč. pl. hieroglyfy m. ⟨gr.⟩ 1. ▶ znak staroegyptského a chetitského písma; písmo z týchto znakov: hieroglyfmi popísané zvitky; lúštiť, čítať egyptské hieroglyfy; Poznáme obraz vlnkovitého hieroglyfu vyrytý v bahne, ktorý je zakončený zvieracou hlavou. [P. Dvořák]
2. expr. ▶ ťažko čitateľný rukopis, niečo načmárané: nebudem lúštiť jeho hieroglyfy; Nebola to známa mapka tratí, ale akýsi čudesný hieroglyf. [A. Hykisch]; Zakaždým ma zaujali hieroglyfy načarbané kriedou na sudových dnách. [InZ 2003]
3. geol. ▶ spravidla vyčnievajúce nerovnosti na vrstvových plochách: hieroglyfy mohli vzniknúť napr. činnosťou organizmov

hieroglyf -u m. ‹g›

1. znak staroegypt. a chetitského písma; pren. expr. h-y nečitateľné písmo, nečitateľný rukopis, čarbanice

2. geol. h-y nerovnosti na vrstvových plochách;

hieroglyfický príd.: h. nápis;

hieroglyfový príd.: geol. h-é vrstvy

hieroglyf, -u, obyč. v mn. č. hieroglyfy m.

1. staroegyptské obrázkové písmo;

pren. žart. nečitateľné al. ťažko čitateľné písmo: Tlačené riadky splývajú v nejasné hieroglyfy. (Al.)

2. geol. nepravidelnosti na vrstvových plochách istého druhu pieskovcov al. bridlíc;

hieroglyfický príd. k 1: h. nápis, h-é písmo;

hieroglyfový príd. k 2: h-é vrstvy