Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hermetický príd. tesne uzavretý, vzduchotesný a vodotesný, nepriedušný: h. uzáver, obal;

hermeticky prísl.: h. uzavrieť;

hermetickosť -i ž.: h. uzáveru

hermetický [-t-] -ká -ké príd.

hermeticky [-t-] prísl.

hermetický [-t-] -ká -ké príd. ⟨gr.⟩ 1. i tech. ▶ veľmi tesne uzavretý al. uzatvárajúci, neprepúšťajúci vzduch ani vodu, nepriepustný, vzduchotesný: h. uzáver, príklop; h. kompresor; hermetické čerpadlo; h. obal pri ktorom nenastáva výmena látok medzi jeho vnútorným priestorom a vonkajším prostredím; hermetická pilotná kabína tesne uzavretá, neprepúšťajúca vzduch ani vodu
2. náb., filoz. ▶ prístupný len malému okruhu ľudí, tajný: hermetické spisy, texty; hermetická náuka; hermetická filozofia hermetizmus
3. kniž. ▶ úplne oddeľujúci, izolujúci od druhých, od celku: hermetická blokáda; hermetická osamelosť umelca

hermeticky [-t-] prísl. 1. i tech. ▶ veľmi tesne, nepriepustne, nepriedušne, vzduchotesne: h. uzavretá nádoba, miestnosť; h. izolovaný priestor; h. balené potraviny; zahrievať zmes v h. zatvorenej miske
2. kniž. ▶ úplne uzavreto, izolovane od druhých, bez možnosti akéhokoľvek prieniku niekoho, niečoho, nepriepustne, nepriedušne: odmietať h. do seba uzavretú slovesnú tvorbu; Isté je, že samotná literárna tvorivosť nie je hermeticky oddelená od jazykovej tvorivosti v užšom zmysle slova. [V. Krupa]; Československo bolo hermeticky obkolesené inými štátmi. [L. Mňačko]; V uzavretej komunite si vytvárajú vlastný vesmír a konzervujú sa v hermeticky uzavretom svete. [InZ 2000]

hermetický príd. ‹VM›

1. nepriedušne, vzduchotesne uzavretý al. uzatvárajúci, nepriepustný (pre vzduch) (podľa Herma Trismegista, gréc. mena egypt. boha Thowta, ktorý údajne vynašiel vzduchotesný uzáver sklenej trubice): h. priestor; h. obal, uzáver; tech. h. kompresor časť kompresorového chladiaceho zariadenia uzavretá s elektromotorom v nepriedušnom plechovom plášti; h-é čerpadlo; let. h-á kabína vzduchotesne uzavretý pilotný priestor a kabína pre cestujúcich, pretlaková kabína

2. publ. úplne oddeľujúci, izolujúci: h-á blokáda

3. kniž. prístupný len malému okruhu zasvätených: h-é náuky tajné, mystické; filoz., náb. h-á filozofia hermetizmus 1, hermetika;

hermeticky prísl.: h. uzavrieť; h. zabalený;

hermetickosť -ti ž.

hermetický príd.

1. nepriedušne uzavierajúci, uzavretý, vzduchotesný, vodotesný: h. uzáver, h-é uzavretie nádoby;

pren. úplne oddeľujúci, uzavretý: h-é uzavretie hraníc;

2. filoz. h-á filozofia synkretizmus gréckej filozofickej a náboženskej náuky s orientálnymi náboženstvami a kultúrami v rímskej cisárskej dobe; h-é spisy obsahujúce tajné mystické náuky zrozumiteľné len zasvätencom; h-é umenie alchýmia;

hermeticky prísl.: h. uzavretá nádoba