Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hej

I. cit.

1. vyj. upozornenie, haló: h., vy tam!

2. vyj. rozlič. citové hnutia (radosť, bujnosť ap.), ej: h., to bude život!

3. vo výraze h.-rup udáva rytmus pri spoločnej práci

II. čast.

1. áno (význ. 1): prídeš? – h.

2. (pri otázke al. rozkaze) vyzýva na súhlas, však(že), všakver: odídeme, h.?

III. vo funkcii prísl. hovor. expr. dobre, znamenite: teraz nám je h.; to by sa vám h. zabávalo!

IV. vo funkcii príd. hovor. expr. dobrý, súci, znamenitý: to bude h. svadba!

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hej čast. i cit.

hej, héj cit.


hej neskl. príd.

hej prísl.

hej čast.

hejveru, pís. i hej veru čast. zried. ▶ vyjadruje prisvedčenie, potvrdenie platnosti obsahu výpovede, zosilnený súhlas, naozaj, áno: stalo sa to tak, h.; pustím sa do roboty, h.; A dobre vedel, že sa ho aj boja, hej veru, nejeden sa ho obával. [A. Habovštiak]


hej1 čast. 1. ▶ vyjadruje súhlas, prisvedčenie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku; syn. áno; op. nie: urobil si to? - h.; určite dnes príde? - h.; Starý ide do Breziniek? Hej. [K. Lazarová]
2. obyč. na konci vety ▶ vyjadruje pobádanie na súhlasnú odpoveď, reakciu; syn. áno, však, dobre: Mlynár hore a ty s jeho dcérou dolu na otrubách, hej? [P. Jaroš]; Počúvaš ma? Hej? [D. Tatarka]; Prosím vás pekne, pusťte to z hlavy. Hoďte to za seba, hej? [P. Karvaš]; Tak pozor, hej? [P. Hrúz]
3. ▶ potvrdzuje predchádzajúcu výpoveď a (v rámci odpovede) zdôrazňuje nasledujúcu výpoveď: syn. naozaj, skutočne: Noviny treba zastaviť. Hej, zastaviť. [Š. Žáry]; Hej, musí byť odvážny, smelý. [J. Gavalcová]; Čože mám tajiť, hej, nachodil som sa dosť po tých alejach. [A. Plávka]
fraz. [ba] veru hej vyjadruje dôrazné prisviedčanie: ba veru hej, bol by z vás pekný pár; [nuž] veď hej vyjadruje súhlas spojený s rezignáciou: [nuž] veď hej! čo narobím?; [tak] to už hej vyjadruje obdiv hovoriaceho k obsahu výpovede: prvá cena v súťaži, to už hej!; dvesto hostí na svadbe?! tak to už hej!; však hej rečnícka otázka potvrdzujúca predchádzajúci výrok: toto nie je celá pravda, však hej?

hej3 prísl. hovor. expr. obyč. vo vetnom základe al. v prísudku (i komu) ▶ vyjadruje pocity pohody, spokojnosti, ľahkosti, príjemne, dobre; syn. fajn2: je im h.; tí sa mali h.; Vtákom bolo hej, bolo leto. [I. Habaj]; Bolo im hej. Cítili sa na koni. [NP 1983]

hej4 neskl. príd. hovor. expr.ktorý lahodí zmyslom, prináša radosť, spokojnosť, príjemný, dobrý, fajn: to je už h. slovo; To je hej život. [J. Gregorec]; To bolahej robota. [M. Krno]


hej2, héj cit. 1. ▶ hlasné zvolanie vyjadrujúce výzvu al. upozornenie niekoho na niečo, obyč. volanej osoby na seba; syn. haló: Hej, páni tam za múrmi! [R. Jašík]; Hej, necháte to! [L. Ballek]; Héj! volal princ zachrípnutým hlasom. [J. Puškáš]
2. ▶ vyjadruje radosť, veselosť, spokojnosť; syn. ej: h., to bude život; hej, hore háj, dolu háj [ľudová pieseň]; Héj, žena moja, srdiečko moje jediné. [P. Andruška]
3. obyč. v spojení hej-rup!, héj rup ▶ povel na pohyb al. na udanie rytmu pri spoločnej práci: Zapreli sa - a hej-rup! [R. Moric]; Napokon sa k nej pridali dve predstaviteľky slabšieho pohlavia a - „hej-rup“ - auto sa dalo do pohybu. [Vč 1971]

-ej/3902552±7780 41.68: interjekcie 7359→7406
+73
−54
hej/6106→6207
+47
−41
ej/1168 ojej/72→14
+14
−9
jej/10→14
+12
−4
(2/3)

-ej/3902552±7780 30.62: partikuly 29343→29505
+32
−44
najmenej/12322 ďalej/5403 menej/4670 radšej/3688 hej/1597→1759
+32
−44
prinajmenej/1083 viacmenej/391 najradšej/150 skorej/20 najviacej/10 (2/9)

-ej/3902552±7780 36.23: adverbiá 1. st. 95102→95103
+0
−1
ďalej/68238 naďalej/22242 okej/2002 nemenej/1554 hej/713→714
+0
−1
pomenej/277 viacej/65 skorej/8 (1/3)

-j/5938217±11593 36.00: adverbiá 1. st. 97381→97011
+221
−456
ďalej/68238 naďalej/22242 okej/2002 jednostaj/1896 nemenej/1554 hej/713→714
+0
−1
pomenej/277 viacej/65 skorej/8 (4/15)

-j/5938217±11593 22.08: partikuly 1215147→1215267
+46
−56
aj/1065762 naozaj/74267 vraj/38571 najmenej/12322 ďalej/5403 menej/4670 ozaj/3877 radšej/3688 nebodaj/1926 hej/1597→1759
+32
−44
bodaj/1276→1278
+0
−1
prinajmenej/1083 viacmenej/391 (8/270)

-j/5938217±11593 3.66: interjekcie 18619→18572
+107
−87
hej/6106→6207
+47
−41
ahoj/4035 joj/1379 božemôj/1243 ej/1168 fuj/829 jaj/752 vitaj/719 oj/578 hybaj/444 j/199 juj/170 j/128→106
+7
−6
(33/743)

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej.rádvďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne.dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre.hovor. expr. no: Zaspal si? – No.ahmhmmhmhmuhm: Chceš jesť? – Uhm.pravdažeprirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene!samozrejmepochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne!isteistežezaiste: Vyhráme? – Iste(že)!veru hejveru ánohejveruale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru!ako by niebodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie.prečo nieprečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie.hovor. expr.: akožeakože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem.hovor.: taktaáktáák: tak, veru tak, prikývol starechovor. expr.: toto-toto-to-totototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-tohovor. jasnéfraz. čestné slovozastaráv. samosebounár.: ajačidaačidaličidačidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola)čidaže (Jaroš)fraz. to sa rozumiesubšt. jasnačka • nespráv. ovšem


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


ej 1. vyjadruje radosť, veselosť, obdiv, spokojnosť, uspokojenie a pod. • ehech: ej, ech, to sa mi páčiajajajájťajťájťajajťajáj: ajaj, ťaj, ale je tu veselohej: ej, hej, to je živothajhájhojhojojhojójhohójojojojojój: haj, hoj, vykrikoval od radosti; oj, ojoj, bude nám tu dobrejajjájjajajjojjójjojojjujjújjujujjujúj: jaj, joj, juj, či som rádjuchjuchájuchacháhurásláva (vyjadruje búrlivú radosť): juchá, hurá, sláva, vyhrali sme

2. p. eh 1 3. p. ach 2


hej 1. vyjadruje zavolanie s cieľom upozorniť niekoho na niečo, obyč. volanú osobu na seba • hejžehaló: hej, hejže, počkajte na nás; haló, zastavte, prosímhehejhohohohó: hehej, hohó, zavolal na priateľaholaholáholahó: Hej! Hola, holá, zamáva lampášom. (J. Horák)houhouže (Hviezdoslav, Jesenský)hahóhahouhahoj (zavolanie obyč. do diaľky): hahó, hahou, hahoj, aj my sme tu

2. p. áno 3. p. ej 1 4. p. príjemne


príjemne lahodiac zmyslom, vzbudzujúc príjemný pocit, sympatie; svedčiac o tom • milopeknepôvabne: správa ho príjemne, milo prekvapila; vlasy jej pekne, pôvabne voňalilahodnehrejivomäkkozried.: lahodivoladne: je mi lahodne, hrejivo, mäkko na dušisympaticky: jeho hlas pôsobí príjemne, sympatickydobrehovor.: fajnfajnepríma: je tu dobre, fajn, fajne, prímahovor. expr. hej: je mi hejútulne (v súvislosti s bývaním): izbička pôsobí útulne

porov. aj príjemný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hej1 čast.

1. vyjadruje prisvedčenie, súhlas, kladnú odpoveď (= áno): Hej, to je pravda. (Jes.) Hej, pamätám sa naňho. (Kost.) To je už rozumná rečhej, veru! (Kuk.) „Čože, mýto pýtať?“ „Ver hej!“ (Kal.)

2. (pri otázke al. rozkaze) vyzýva spolubesedníka na súhlas s výpoveďou: Ale tak trošku obavy ešte máš predo mnou — hej? (Šolt.) Budeme sa baviť, hej? (Ráz.) Odíď mi z cesty, hej? (Luk.)

hej2 cit. zvolanie vyjadrujúce

1. upozornenie: Hej, ty, počkajže! (Ráz.)

2. povzbudenie: Šuhaj, — zavolal na psa, — za nimi sa, hej! (Jégé)

3. radosť, veselosť, plesanie: Hej, to bude neviazaný život! (Šolt.) Hej, hore háj, dolu háj... (ľud. pieseň);

4. citové pohnutie: Hej, sedem hrmených, chlapče! (Škult.)

5. vo výraze hej-rup udáva rytmus pri spoločnej práci al. inej spoločnej činnosti: Hej-rup! — ťahajú napäté ruky. (Fr. Kráľ)

6. hovor. expr. stojí miesto prísl. dobre: Pravda, teraz im je hej. (Jégé) Vám by sa hej stavalo, keby bolo všetko v poriadku. (Tat.)

7. hovor. expr. stojí miesto príd. dobrý, súci, vyhovujúci: To je hej pesnička. (Ráz.) Chválili, že to už bude hej majster. (Stod.)

haj p. hej


hej (héj, haj)
I. cit.
1. csl vyjadruje výzvu, upozornenie, pobádanie: Hej, daj si pozor na seba! (Chlebnice DK); Hej, nože sa do toho, chlapi! (Hnúšťa RS); Hej, chlapci, ice hore a tan jest, co ľem vam duša zažada (Sobrance); Hej, kravi, hore! (Dlhé n. Cir. SNI)
2. strsl vyjadruje citové pohnutie, radosť, veselosť: Hej, to sa koňíki do voza! (Malatiná DK); Héj, aľe som vás šetkíh oklamala! (M. Lehota NB)
3. v spoj. hej-rup udáva rytmus pri spoločnej práci: Nože zaberme šecia naraz, hej-rup! (Ležiachov MAR); Pejcero dzvihaľi a šesti jim kričel hej-rup! žebi odrazu zabraľi (Terňa SAB)
II. čast.
1. strsl, vsl vyjadruje prisvedčenie, súhlas; áno: Hej, inag ňije, ľen tak (Žaškov DK); Písali ťi? Hej! (St. Hory BB); Pridzeš večar do nas? Hej! (Torysa SAB); Ňerečuj, aľe povidz haj abo ňe! (Dl. Lúka BAR); Hej, hej - veźňem ce zo sebu (Petrovany PRE)
2. strsl, vsl zdôrazňuje platnosť výpovede, veru: On je somár, hej, aj trúp! (Dlhá n. Or. DK); Vzau̯ ho, hej, ten kolovrátok (Vrbie RUŽ); Hej, aľe kec to u̯un buu̯mocno mudri, vibiti (Sobrance)
3. or výzva na súhlas s vyslovenou otázkou: A já som s ťebuof pásol husi, hej? (Liesek TRS); A mívaš, že tam ťi buďe ľepšie, hej? (Krivá DK)
III. vo funkcii prísl. čiast. strsl, svsl dobre, výborne: Ťebe je hej teraz žiť, ke_ci pri maťeri (Krivá DK); Aj, počúvajťe, na pohraňičí nám bolo hej (Skalka n. Váh. TRČ)
IV. vo funkcii príd. or, turč dobrý, súci, vyhovujúci: To je už hej robotňica, do roboti ako osa (Podbiel TRS); To je už hej poľiovočka! (Ležiachov MAR)

hej cit
1. vyj. upozornenie, výzvu: hej, turecký hospodaři (HP 1596); hey! kterák smij takowito wolati do nebe (SK 1697); hey, y proč tak pozde mne winaučugeš? (PT 1778)
2. vyj. radosť: gaudentis, ut: heg, hegsa, hegsasa (KrG 1704)

Heg!_1 Heg! Heg!_2 Heg!

Zvukové nahrávky niektorých slov

hej a že som oui et que j'avais
na smrť, to hej à la mort, oui

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu