hebrejčina -y ž. hebrejský jazyk
hebrejčina -ny ž.
hebrejčina -ny ž. ▶ staroveký jazyk patriaci do severozápadnej skupiny semitských jazykov, na základe ktorého sa od polovice 19. stor. vyvíjala nová hebrejčina, ivrit, hebrejský jazyk: znalosť hebrejčiny; Prednášal hebrejčinu a pritom sa venoval orientalistike. [J. Smrek]
hebrejčina sz. semitský jazyk, od stredoveku používaný hlavne ako bohoslužobný jazyk židovskej cirkvi a ako jazyk učencov
ivrit m., moderná hebrejčina semitský jazyk, ktorý vznikol v 19. stor. zo starej hebrejčiny, úradný jazyk Izraelského štátu (popri arabčine)
moderná hebrejčina → ivrit
hebrejčina, -y ž. starožidovský, hebrejský jazyk (dnes mŕtvy)