havran -a mn. N a A -y m.
1. vták s lesklým čiernym perím podobný vrane, zool. Corvus: h-y krákajú
2. vraník
● mať vlasy (čierne) ako h.;
havraní príd. k 1: h-í kŕdeľ; h-ie vlasy čierne
havran G a A -na pl. N a A -ny m.
Havran -na m. časť obce Častkov;
Havrančan -na pl. N -nia m.;
Havrančanka -ky -niek ž.;
havranský -ká -ké príd.
havran -na pl. N a A -ny m. 1. ▶ veľký vták z radu spevavcov s lesklým čiernym perím a so silným zobákom, podobný vrane: kŕdeľ havranov; havrany krúžia nad poľom; na konári sedeli dva havrany; Na orechoch pozdĺž cesty krákali hladné havrany. [J. Balco] □ zool. havran poľný Corvus frugilegus 2. ▶ kôň s čiernou srsťou; syn. vraník: pár bujných havranov 3. Havran astron. ▶ malé výrazné súhvezdie pod súhvezdím Panny, viditeľné u nás nízko nad južným obzorom v jarných mesiacoch (Corvus), skr. Crv ◘ fraz. mať oči [čierne] ako havran mať výrazné, nápadne tmavé oči; mať vlasy [čierne] ako havran mať celkom čierne vlasy
havran p. kôň 1
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
havran, -a, mn. č. -y m.
1. vták s lesklým čiernym perím (podobný vrane); zool. h. čierny (Corvus frugileus): h-y krákajú; mať vlasy ako h., vlasy čierne ako h.;
2. hovor. kôň čiernej farby;
Havran meno koňa čiernej farby;
havraní, -ia, -ie príd. k 1: h-ie hniezdo, h-ie perie; h-ie vlasy čierne
harvan p. havran
havran m. (harvan) 1. csl vták s lesklým čiernym perím, zool. havran (Corvus): Havrani leta̋ (Rochovce ROŽ); Orem, orem, potom sa ťi obezrem a f brázďe samí harvan (Čičmany ŽIL); Hauran je takí ako vrana, ale pot krkama má popolavo (Martin n. Žit. ZM); Havrani krákali už na humnách (Trakovice HLO) F. išli doňho jako havraňé (Bošáca TRČ) - násilne a vo veľkom množstve; šiarní ani havran (Nandraž REV), je čarni jag havran (Markušovce SNV) - veľmi čierny; moc havranov aj koňa zežere (Bošáca TRČ) - mnoho slabých premôže aj silného 2. or kôň s čiernou srsťou, hrivou i kopytami: Choďieval ež do Varaďina na takich čierni_havranoch (Bobrov NÁM)
havránek1 p. havran
havran m zool h. čierny Corvus fragileus: kteryž dawa pokrm hawranom (BAg 1585); pisen krkawce (:hawranůw:) (OP 1685) F. vlasy cžérné gakó háwran (KB 1757); nech take oko hawrany wilupga, ktere se posmiwa otcy swemu (SJ 18. st) P. atpn homo Hauran nomine (v Turci 1286); x. tpn unum lapidem Hauran uocatum (v Turci 1287); -í, -ov(ý) príd privl: wezmi hawranowu hlawu (LR2 17. st); wezmy zlučz hawranowu (KLe 1740); krkawcowého aneb hawranowého pokoleňá (KB 1757) L. h-ie oko bot semeno kulčiby obyčajnej Strychnos nux vomica: oko hawrany z gine kraginy (HL 17. st); havránek1 dem: (Boh) dáwá potrawu mladým hawránkům (BK 1612); on zaodiwa y chowa hawranki (SP 1696) P. atpn Andre Hawranko (B. BYSTRICA 1526)