harmónia -ie ž. súlad, súhra, vyváženosť, op. disharmónia: h. tvarov, farieb; hud. súzvuk: h. tónov;
pren. zhoda, porozumenie: h. duší, v rodine je h.;
harmonický príd.: h-é pohyby, h. vývin;
harmonicky prísl.: h. sa dopĺňať; h. znieť;
harmonickosť -i ž.
Harmónia -ie L -ii ž. časť mesta Modra;
Harmónčan -na pl. N -nia m.;
Harmónčanka -ky -niek ž.;
harmónsky -ka -ke príd.
harmónia [-n-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. iba sg. ▶ vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod.; syn. súlad, súhra; op. disharmónia: h. farieb, pohybov, tvarov; h. hudby a pohybu; úsilie o harmóniu a vyváženosť proporcií; žiť v harmónii s prírodou; vytvoriť harmóniu rozumu a viery; Melódia, zvuk fujary a prostredie vytvárajú fantastickú harmóniu. [I. Izakovič]; Vdychovali sme pokoj, harmóniu i krásu, čo sa okolo nás rozprestierala. [L. Mináčová] 2. iba sg. ▶ vzťah vyplývajúci zo vzájomného rešpektovania; stav bez sporov; syn. zhoda, súlad, porozumenie; op. disharmónia: priateľská, rodinná h.; h. duší; h. spolunažívania; narušiť harmóniu v partnerských vzťahoch; v tíme panuje h.; Veľmi dôležitá je harmónia medzi manželmi. [A. Lacková-Zora] 3. hud. ▶ súzvuková zložka hudobného prejavu tvoriaca s melódiou a rytmom jeho základné prvky; syn. súzvuk; op. disharmónia: h. tónov; melódie s nádhernou molovou harmóniou; dielo sa vyznačuje ľahkou melodikou a jasnými harmóniami 4. iba sg. hud. ▶ náuka zaoberajúca sa stavbou, spájaním, významom a použitím akordov v hudobnej skladbe: vyučovať harmóniu 5. hud. ▶ označenie súboru dychových nástrojov: dychová h. 6. iba sg. lingv. vokálna harmónia ▶ kvalitatívne prispôsobenie vokálov v sufixoch predchádzajúcim vokálom v koreni al. kmeni slovného tvaru, vyskytujúce sa v ugrofínskych, uralských a altajských jazykoch, synharmonizmus
harmónia -ie ž. ‹g›
1. súlad, vyváženosť, úmernosť, proporcionalita (op. disharmónia): h. farieb, pohybov; h. celku; pren. h. v rodine zhoda; filoz. súlad, súmernosť (napr. častí a celku)
2. súzvuková zložka hudobného prejavu tvoriaca s melódiou a rytmom jeho základné prvky: h. tónov (op. disharmónia); pren. h. zvonov
3. hud. náuka zaoberajúca sa stavbou, spájaním, významom a použitím akordov v hudobnej skladbe
4. hud. (dychová) h. súbor dychových nástrojov
5. lingv. vokalická, vokálová h. pripodobnenie samohlásky (vokálu) jednej slabiky samohláske predchádzajúcej slabiky, najmä predných a zadných samohlások, vyskytujúce sa v ugrofínskych, uralských a altajských jazykoch, synharmonizmus
harmónia 1. vzájomná ucelenosť, vyváženosť častí istého celku, diela a pod. (op. disharmónia) • súlad • súladnosť: harmónia, súlad, súladnosť farieb, pohybov • súzvuk • súzvučnosť: súzvuk, súzvučnosť tónov • súhra: súhra tvarov • ladnosť • kniž. lad • súmernosť: súmernosť tváre • zastar. súmer (Kukučín) • kniž. symfónia: symfónia farieb • hud.: konsonancia • spoluznenie: spoluznenie kvarty a tercie • hud. akord (súzvuk troch al. viacerých tónov) • zried. súznenie: súznenie rýmov
2. p. zhoda 1, porozumenie 2
idyla 1. prostý, harmonický, pokojný život: večerná idyla • pohoda: rodinná pohoda • harmónia: v spoločnosti vládne harmónia • pren. selanka: doterajšie roky boli preňho selankou
2. p. selanka 1
pokoj 1. stav bez pohybu, činnosti • nehybnosť: teleso v stave pokoja, nehybnosti
2. stav bez vnútorného vzrušenia • rozvaha • rozvážnosť: zachovať pokoj, rozvahu v nebezpečenstve • kniž. nirvána (stav zabudnutia, pokoja)
3. stav bez ruchu, hluku • ticho • tíšina (stav bez zvuku): nočný pokoj, nočné ticho • nemota (úplné ticho) • tichosť: tichosť ulice • mĺkvosť • poet.: mĺkvota • tíš: večerná tíš • expr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšava • expr. zried. tichota
p. aj ticho
4. stav bez sporov • mier • zhoda: pokoj, mier, zhoda v rodine • pohoda: vianočná pohoda • harmónia: žiť v harmónii
5. p. mier 1
porozumenie 1. schopnosť postihnúť význam niečoho • pochopenie: nájsť u niekoho porozumenie, pochopenie • zmysel • cit: mať porozumenie, zmysel, cit pre niečo • účasť • spoluúčasť: prejaviť účasť, spoluúčasť • cítenie: sociálne cítenie
2. vzájomné rešpektovanie stanovísk • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení • zhoda • súlad • harmónia: priateľská zhoda, harmónia, priateľský súlad; harmónia duší
p. aj zhoda 1
zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmi • zhodnosť: zhodnosť názorov • súhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľa • súlad: rodinný súlad • súhra: v tíme panuje súhra • harmónia: harmónia duší • súzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmi • jednota • jednotnosť: jednota, jednotnosť v postojoch • rovnakosť • totožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmov • jednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovaní • svornosť • porozumenie • dorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmi • pokoj • mier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodine • kniž.: identita • identickosť: zisťovať identitu, identickosť • kniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzus • gram. kongruencia
2. p. pokoj 4
harmónia, -ie ž.
1. súlad, súhra; jednotnosť, ucelenosť, vyváženosť častí nejakého celku, diela ap.: h. farieb, h. pohybov; h. medzi obsahom a formou; umelecká h.; lingv. vokalická h. vyrovnávanie farby samohlások podľa farby prvej samohlásky slova v niektorých jazykoch (napr. v ugrofínskych);
pren. zhoda, vyrovnanosť, vzájomné porozumenie: h. duší, h. názorov; je medzi nimi h.;
2. hud. súzvuk niekoľkých súčasne znejúcich tónov rozličnej výšky, akord: tonálna h.;
3. hud. náuka o akordoch;
harmonický príd.: h-é farby, h-é pohyby; h. celok, h. vývin, h-á jednota, h-á súhra, spolupráca; hud. h-á stupnica; h-é tóny alikvotné; mat. h. analýza rozčleňovanie funkcií na trigonometrické rady; h. rad nekonečný rad čísel obrátenej hodnoty; fyz. h. pohyb po istom časovom úseku opakovaný;
harmonicky prísl.: h. sa vyvíjať, h. sa dopĺňať; h. znieť;
harmonickosť i harmoničnosť, -ti ž. súlad, súhra, vyrovnanosť: h. pohybov, foriem, h. farieb
(jedna) harmónia; (bez) harmónie; (k) harmónii; (vidím) harmóniu; (ó) harmónia!; (o) harmónii; (s) harmóniou;
(štyri) harmónie; (bez) harmónií; (k) harmóniám; (vidím) harmónie; (ó) harmónie!; (o) harmóniách; (s) harmóniami;
(jedno) harmónium; (bez) harmónia; (k) harmóniu; (vidím) harmónium; (ó) harmónium!; (o) harmóniu; (s) harmóniom;
(dve) harmóniá; (bez) harmónií; (k) harmóniám; (vidím) harmóniá; (ó) harmóniá!; (o) harmóniách; (s) harmóniami;