harfa -y hárf ž. veľký strunový brnkací hud. nástroj trojuholníkového tvaru: hrať na h-e;
pren. pejor. nadávka žene;
harfový príd.
harfa -fy hárf ž.
harfa -fy hárf ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ veľký strunový brnkací hudobný nástroj trojuholníkového tvaru s väčším počtom strún, ktoré sa rozoznievajú brnkaním oboma rukami: zvuky harfy; koncert pre harfu a flautu; hrať na harfe; za harfou sedela aj desať hodín denne □ hud. Aiolova harfa strunový hudobný nástroj, ktorý sa rozoznieva prúdom vzduchu 2. pejor. ▶ stará žena (často ako nadávka): A čo ťa je do môjho syna, harfa? [R. Jašík]; Viete, ja som už stará harfa, maturovala som pred päťdesiatimi rokmi. [Vč 1975]
harfa -y ž. ‹n› hud. strunový nástroj bez hmatníka majúci väčší počet strún rozzvučiavaný brnkaním oboma rukami: Eolova h. rozzvučiavaná vzduchovým prúdom;
harfový príd.: h-é struny; h. tón
harfa, -y, hárf ž.
1. strunový brnkací hudobný nástroj tvaru pravouhlého trojuholníka: hrať na h-e; Eolova h. a) v gréckej mytológii harfa boha vetrov Eola, ktorá sa rozozvučala pri východe slnka i pri najľahšom vánku; b) strunový nástroj rozozvučiavaný vetrom;
pren. bás. symbol poézie, básnického génia: Hollého harfa znela ako nikoho. (Škult.)
2. hrubá nadávka žene (obyč. zlej al. starej): Je len taká stará baba, harfa. (Vans.);
harfový príd.: h-á struna; h. akord zahraný na harfe
harfa ž. 1. strsl, zsl zried. strunový hudobný nástroj: F nebu anjeli na harfáh hrajú (Kameňany REV); Ona sa obléku̯a za kňeza a velice líbezňe hráu̯a na harfu (Záh. Bystrica BRA) 2. strsl, čiast. zsl nadávka žene (obyč. starej al. zlej i vysokej): Tá stará harfa ťi ňeprestaňe pľa̋skaď jäzikom, čuo sa buďe čuo robiť (Krivá DK); Tá stará harfa ľen kľebeti po ďeďiňe roznáša (Ležiachov MAR); Taká stará harfa! (V. Bielice TOP); Tú bi nekceu̯ za ženu, to je len taká harfa (St. Hory BB); Spliatól se z dákó staró harfó (Turčok REV); Kebich sa mohél hentéj starej harfi strásci, hňeď bich si zal mladú (Bošáca TRČ)
harfa ž nem 1. veľký hud. strunový brnkací nástroj v podobe trojuholníka: spýwagtež na harffách Panu nassému (CC 1655); na harffu hráli (KS 1763); husel y harffy lahodny spew (BlR 18. st); x. pren dotkni se harffi srdca meho, aby lahodne hučala (BlR 18. st) F. ty se k tomuto rozumiss gak osel na harffu (VP 1764) vôbec sa nerozumieš 2. obilný kôš v mlyne, vec podobná harfe: harffa mlinarska (s. l. 1686); -ička dem k 1: fidicula: huslički, harffička (KS 1763)