hanbiť -bí -bia -bi! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. zried. (koho) ▶ uvádzať do hanby, spôsobovať pocit hanby, zahanbenia; syn. zahanbovať: h. syna výčitkami; nehanbi to dieťa!
hanbiť sa -bí sa -bia sa -bi sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. (za koho, za čo; pred kým) ▶ mať pocit hanby, zahanbenia, studu, obyč. pre niečo neželateľné, nesprávne, odsúdeniahodné: h. sa za svoju minulosť, za svoje skutky, za svoju výbušnosť; nemáte sa za čo h.; nemusíš sa za mňa h.; h. sa za svoj pôvod, za svoj neúspech; hanbí sa za seba, sám pred sebou; za svoje povolanie sa nehanbí; za svojich príbuzných sa trochu hanbila; hanbili sa za to, čo vykonali; V hale je tma, nuž sa nemá pred kým hanbiť za slzy. [L. Ťažký]; Každý má tajomstvá a pocity, za ktoré sa hanbí. [LT 1998] 2. (koho; pred kým; ø; s neurčitkom) ▶ byť plachý, hanblivý, nesmelý, pociťovať ostych; syn. rozpakovať sa: h. sa cudzích ľudí; h. sa vyznať svoje city; hanbím sa priznať, koľko zarábam; hanbí sa pred ženami; hanbí sa ju osobne vyhľadať; ponúkni sa, nehanbi sa, vezmi si!; poďte ďalej, nehanbite sa!; veľmi som sa ho hanbila; Sedemročné chlapča sa viditeľne hanbí. [Pc 1998] ◘ fraz. expr. hanbiť sa ako [zbitý] pes veľmi sa hanbiť; hanbiť sa do krvi veľmi sa hanbiť; hanbiť sa niekomu pozrieť do očí/ukázať na oči mať pocit viny pred niekým; že sa nehanbíš! al. môžeš sa hanbiť! al. hanbi sa! výčitky za hanebný čin, za bezočivosť ◘ parem. kto sa hanbí, má prázdne gamby kto je nesmelý, nevýbojný, je v nevýhode ▷ opak. hanbievať sa -va sa -vajú sa -val sa
hanbiť porov. pokoriť
hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamal • ostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedlo • červenať sa • pýriť sa: môžu sa červenať za ten čin • zastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriť • zastaráv. stiesňať sa (Tajovský) • byť v rozpakoch/v pomykove • rozpakovať sa • okúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citov • pohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!
ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sa • hanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznať • byť nesmelý • byť plachý • byť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačité • zastar. stiesňať sa • zastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvania • expr.: ošívať sa • onačiť sa • nár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravdu • okúňať sa • otáľať • okolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar
hanbiť sa, -í, -ia nedok.
1. (koho, pred kým, s neurč. i bezpredm.) mať pocit hanby, studu: hanbiť sa sveta pred svetom, pred ľuďmi; h. sa sám seba; h. sa priznať, h. sa ukázať ľuďom na oči; h. sa za zlý, nepekný skutok
● že sa hanbíš (nehanbíte)! vyjadrenie rozhorčenia nad nehanblivosťou, bezočivosťou; hanbi sa!, hanbite sa!, môžeš sa hanbiť! výraz opovrhnutia za nejaký hanebný čin; h. sa do krvi, do duše, ako pes veľmi;
2. byť plachý, hanblivý; ostýchať sa: Kto sa hanbí, má prázdne gamby (prísl.) nesmelým sa málo ujde.
3. (za koho, za čo) nehlásiť sa, nepriznávať sa k niekomu, k niečomu verejne: h. sa za svoj pôvod, za svojich príbuzných; za takú prácu sa nemusí hanbiť o dobre vykonanej práci
|| hanbiť nedok. zried. (koho) zahanbovať, uvádzať do hanby, zapríčiňovať pocit hanby (najmä výčitkami) (Vaj.)