hanbiť -bí -bia -bi! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. zried. (koho) ▶ uvádzať do hanby, spôsobovať pocit hanby, zahanbenia; syn. zahanbovať: h. syna výčitkami; nehanbi to dieťa!
hanbiť sa -bí sa -bia sa -bi sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. (za koho, za čo; pred kým) ▶ mať pocit hanby, zahanbenia, studu, obyč. pre niečo neželateľné, nesprávne, odsúdeniahodné: h. sa za svoju minulosť, za svoje skutky, za svoju výbušnosť; nemáte sa za čo h.; nemusíš sa za mňa h.; h. sa za svoj pôvod, za svoj neúspech; hanbí sa za seba, sám pred sebou; za svoje povolanie sa nehanbí; za svojich príbuzných sa trochu hanbila; hanbili sa za to, čo vykonali; V hale je tma, nuž sa nemá pred kým hanbiť za slzy. [L. Ťažký]; Každý má tajomstvá a pocity, za ktoré sa hanbí. [LT 1998]
2. (koho; pred kým; ø; s neurčitkom) ▶ byť plachý, hanblivý, nesmelý, pociťovať ostych; syn. rozpakovať sa: h. sa cudzích ľudí; h. sa vyznať svoje city; hanbím sa priznať, koľko zarábam; hanbí sa pred ženami; hanbí sa ju osobne vyhľadať; ponúkni sa, nehanbi sa, vezmi si!; poďte ďalej, nehanbite sa!; veľmi som sa ho hanbila; Sedemročné chlapča sa viditeľne hanbí. [Pc 1998]
◘ fraz. expr. hanbiť sa ako [zbitý] pes veľmi sa hanbiť; hanbiť sa do krvi veľmi sa hanbiť; hanbiť sa niekomu pozrieť do očí/ukázať na oči mať pocit viny pred niekým; že sa nehanbíš! al. môžeš sa hanbiť! al. hanbi sa! výčitky za hanebný čin, za bezočivosť ◘ parem. kto sa hanbí, má prázdne gamby kto je nesmelý, nevýbojný, je v nevýhode
▷ opak. hanbievať sa -va sa -vajú sa -val sa