Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hanbiť sa ‑í ‑ia nedok.

hanbiť -bí -bia -bi! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok.


hanbiť sa -bí sa -bia sa -bi sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok.

hanbiť -bí -bia -bi! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. zried. (koho) ▶ uvádzať do hanby, spôsobovať pocit hanby, zahanbenia; syn. zahanbovať: h. syna výčitkami; nehanbi to dieťa!


hanbiť sa -bí sa -bia sa -bi sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. (za koho, za čo; pred kým) ▶ mať pocit hanby, zahanbenia, studu, obyč. pre niečo neželateľné, nesprávne, odsúdeniahodné: h. sa za svoju minulosť, za svoje skutky, za svoju výbušnosť; nemáte sa za čo h.; nemusíš sa za mňa h.; h. sa za svoj pôvod, za svoj neúspech; hanbí sa za seba, sám pred sebou; za svoje povolanie sa nehanbí; za svojich príbuzných sa trochu hanbila; hanbili sa za to, čo vykonali; V hale je tma, nuž sa nemá pred kým hanbiť za slzy. [L. Ťažký]; Každý má tajomstvá a pocity, za ktoré sa hanbí. [LT 1998]
2. (koho; pred kým; ø; s neurčitkom) ▶ byť plachý, hanblivý, nesmelý, pociťovať ostych; syn. rozpakovať sa: h. sa cudzích ľudí; h. sa vyznať svoje city; hanbím sa priznať, koľko zarábam; hanbí sa pred ženami; hanbí sa ju osobne vyhľadať; ponúkni sa, nehanbi sa, vezmi si!; poďte ďalej, nehanbite sa!; veľmi som sa ho hanbila; Sedemročné chlapča sa viditeľne hanbí. [Pc 1998]
fraz. expr. hanbiť sa ako [zbitý] pes veľmi sa hanbiť; hanbiť sa do krvi veľmi sa hanbiť; hanbiť sa niekomu pozrieť do očí/ukázať na oči mať pocit viny pred niekým; že sa nehanbíš! al. môžeš sa hanbiť! al. hanbi sa! výčitky za hanebný čin, za bezočivosťparem. kto sa hanbí, má prázdne gamby kto je nesmelý, nevýbojný, je v nevýhode
opak. hanbievať sa -va sa -vajú sa -val sa

-biť/118934 2.72: verbá inf. nedok. 52753 robiť/41075 pôsobiť/5909 biť/1814 hanbiť/1628 ľúbiť/1226 zdobiť/223 velebiť/222 trúbiť/94 farbiť/88 spolupôsobiť/57 násobiť/56 biť/53 drobiť/52 (13/256)

hanbiť porov. pokoriť


hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamalostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedločervenať sapýriť sa: môžu sa červenať za ten činzastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriťzastaráv. stiesňať sa (Tajovský)byť v rozpakoch/v pomykoverozpakovať saokúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citovpohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!


ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sahanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznaťbyť nesmelýbyť plachýbyť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačitézastar. stiesňať sazastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvaniaexpr.: ošívať saonačiť sanár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravduokúňať saotáľaťokolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hanbiť sa, -í, -ia nedok.

1. (koho, pred kým, s neurč. i bezpredm.) mať pocit hanby, studu: hanbiť sa sveta pred svetom, pred ľuďmi; h. sa sám seba; h. sa priznať, h. sa ukázať ľuďom na oči; h. sa za zlý, nepekný skutok

že sa hanbíš (nehanbíte)! vyjadrenie rozhorčenia nad nehanblivosťou, bezočivosťou; hanbi sa!, hanbite sa!, môžeš sa hanbiť! výraz opovrhnutia za nejaký hanebný čin; h. sa do krvi, do duše, ako pes veľmi;

2. byť plachý, hanblivý; ostýchať sa: Kto sa hanbí, má prázdne gamby (prísl.) nesmelým sa málo ujde.

3. (za koho, za čo) nehlásiť sa, nepriznávať sa k niekomu, k niečomu verejne: h. sa za svoj pôvod, za svojich príbuzných; za takú prácu sa nemusí hanbiť o dobre vykonanej práci

|| hanbiť nedok. zried. (koho) zahanbovať, uvádzať do hanby, zapríčiňovať pocit hanby (najmä výčitkami) (Vaj.)

hanbiť nedok. zvol, strenč spôsobovať pocit hanby, zahanbovať, ponižovať (koho, pred kým): Hanbiu̯ ma pret celím svetom (Detva ZVO); Ňehambi hu, plače! (Prosné PB)


hanbiť sa nedok. (haňbiť sa, handbiť sa)
1. csl mať pocit hanby, studu: Ke_com sä já misela haňbiť, ňech sä haňbí aj druhá (Žaškov DK); Hambiľi sa, že sa im dostalo (Detva ZVO); Hňeskáj sa luďé už ňehanbá aňi ti najškareččié skutki páchat (Bošáca TRČ); Možeš sa haňbit, taká veliká roba, a neví sa ešče učesat (Skalica); Aľe von še už jag vojag haňbel priňesc pogač (Rozhanovce KOŠ); Ja śe haňbu daco taki hutorec (Sobrance)
F. haňbim še jak pes (Brezina TRB) - veľmi sa hanbím; uš se ani mag nehambí (Kameňany REV) - vôbec sa neostýcha; chto sa hanbí, má suché ganbi (Bošáca TRČ), do sa hambí, má prázné gambi (Lukáčovce HLO) - nevýbojný je v nevýhode
2. csl verejne sa nepriznávať; hanbiť sa za niekoho, za niečo: Haňbiu̯ sa za maťer, že bola z inej ďeďini (Krivá DK); Ten muž sa za ňu hambiu̯ (Detva ZVO); Šva se hambíš aj za mne? (Revúca); Tí bi sa bili (za to) hanďbili (Hlboké SEN); Sprvoti sa hanbiu̯ za to, že abi zajatec bou̯ u neho kočiš (Dobrá Voda PIE)


handbiť sa p. hanbiť sa

hanbiť [-nb-, -mb-, -ňb-] ndk uvádzať do hanby, zahanbovať: len ma telko nehambite (KRUPINA 1739); h. sa mať pocit hanby: ty malyunyki, hanby se (TURIEC 1590); do smrti se budu za niu hanbitj (V. ČEPČÍN 1660); pani Petrocka sa us hambi, ze sa dosawat neslahla (RADVAŇ 1705); nech se háňbj člowek ukrutnym bywati (BlR 18. st)

hanbiť_1 hanbiť hanbiť_2 hanbiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a on sa hanbil et il avait honte
priveľmi som sa hanbil j'avais trop honte
vojvodu, ale hanbil som le duc, mais j'avais honte

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu