hanba
I. -y ž.
1. stav pohanenia, pocit zneuctenia: robiť niekomu h-u, žiť v h-e, utŕžiť h-u; (fuj,) h. (ti)! výraz odsúdenia
2. pocit studu, hanblivosť: červenať sa od h-y, nemať h-u (-y)
3. hovor. zjemn. pohlavné orgány: zakrývať si h-u
● expr.: neporiadny, lenivý, až h. veľmi; h. a posmech! taká h.! výrazy odsúdenia; na h-u (sveta) na posmech (verejnosti); h. sem, h. tam, h.-neh. bez ohľadu na potupu; → ostať v h-e; skoro sa prepadol, zhorel od h-y veľmi sa hanbil
II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať; je h., že ... je zahanbujúce
hanba1 -by ž. 1. ▶ stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený; zahanbujúca situácia; syn. potupa: žiť v hanbe, s hanbou; robiť niekomu hanbu; neurobiť si hanbu zlé meno; priviesť, dostať niekoho do hanby pokoriť, ponížiť pred ostatnými; byť niekomu na hanbu; utŕžiť hanbu; zachrániť rodinu pred hanbou; chudoba nie je h.; len aby sme v hanbe nezostali! aby sme sa nedostali do trápnej, zahanbujúcej situácie; odísť s hanbou potupený; Čo ak to napíše do novín? Tú hanbu neprežijem. [J. Šimulčíková] □ klietka hanby mrežami ohradený priestor, kde v stredoveku vystavovali previnilcov verejnej potupe 2. ▶ nepríjemný, zahanbujúci pocit pri vykonaní niečoho (aj zdanlivo) zlého, nesprávneho, nevhodného či odsúdeniahodného, hanbenie sa; syn. hanblivosť, ostych, stud: byť červený, červenať sa, očervenieť od hanby; klopiť oči od hanby; nemať v sebe kúska hanby vôbec sa nehanbiť; premkol ho pocit h. veľmi sa zahanbil; Jej studené oči hľadeli bez hanby. [J. Blažková]; Gniavila ho hanba, že tak zbabelo ušiel. [R. Moric]; Ondriš, už si aj hanbu stratil. [D. Tatarka] 3. iba v prísudku al. vo vetnom základe (i s neurčitkom; s vedľajšou vetou; komu) ▶ vyjadruje nepriaznivú situáciu, je zahanbujúce, je hanebné; zle, nepríjemne: h. pomyslieť, a ešte väčšia hovoriť o tom; h., že pije; bola by h., keby neprišiel; Najväčšia hanba je to, že si nepoznáš kamaráta. [L. Ťažký]; v platnosti príslovky že ti nie je h.!; bolo by h., keby si to teraz poprel; na naše šaty bolo h. pozrieť; h. mu bolo pýtať si peniaze; Hanba mi bolo žiť! [A. Bednár] 4. hovor. zjemn. ▶ pohlavné orgány: zakryť si hanbu ◘ fraz. aká hanba! al. taká hanba! al. hanba a posmech! výrazy odsúdenia; až hanba (o niečom negatívnom) vo veľkej miere, veľmi, priveľmi; hanba-nehanba al. hanba sem, hanba tam bez ohľadu na odsúdenie, potupu; ide sa/má sa prepadnúť [pod zem] od hanby al. skoro zomrie/zhorí od hanby al. div nezomrie/nezhorí od hanby veľmi sa hanbí; publ. lavica hanby v hokeji miesto pre hráčov vylúčených z hry, trestná lavica; na hanbu [sveta] na verejný posmech; nechcieť ostať v hanbe nedať sa zahanbiť, predstihnúť, prekonať iných; ostať/zostať v hanbe a) byť nepovšimnutý b) byť potupený, zahanbený c) zastar. čakať nemanželské dieťa; zastar. prísť/dostať sa do hanby čakať nemanželské dieťa; priviesť dievča/ženu do hanby zneuctiť; vyjsť na hanbu [sveta] spôsobiť si posmech; zmyť [zo seba/z niekoho] hanbu prinavrátiť dobrú povesť, odčiniť hanu ◘ parem. hlad nemá hanby hladný urobí všetko, aby sa nasýtil
hanba2 cit. ▶ vyjadruje záporné pocity, napr. odpor, opovrhovanie: h.!; fuj, h.!; Hanba každej! [H. Zelinová]; Hanba im! Hanba! Fuj! - poddávali sa chlapi nevdojak jeho argumentom. [M. Urban]
hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbu • potupa: je to pre nás potupa • blamáž: skončilo sa to blamážou • zlé meno: urobiť rodine zlé meno
2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanby • hanblivosť: červenať sa od hanblivosti • kniž. stud: konať bez studu • ostych: urobil to bez ostychu
3. p. ohanbie
ohanbie oblasť tela s vonkajšími pohlavnými orgánmi • hovor. zjemn. hanba: zakrývať si ohanbie, hanbu
škandál verejný neprístojný, nemiestny výstup: vyvolať škandál • pohoršenie: spôsobiť pohoršenie • pobúrenie • výtržnosť (porušenie verejného poriadku): pouličná výtržnosť • hanba: To je hanba!
veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodne • značne: veľmi, hodne, značne mu pomohli • nemálo • veľa • mnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťou • vysoko: vysoko si vážia svojho učiteľa • neobyčajne • nezvyčajne • nevšedne • mimoriadne • osobitne • zvlášť • kniž.: nezvykle • neobvykle • obzvlášť • zastar. obzvlášte • hovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekom • pozoruhodne • obdivuhodne • kniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskok • neprimerane • nepomerne • neúmerne • nadmerne • enormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotreba • priveľmi • príliš • prílišne • nadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťa • nanajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístup • abnormálne • nenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístup • nadpriemerne • nadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstavenie • podpriemerne • podnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stav • nevídane • neslýchane • nevýslovne • nevysloviteľne • nevypovedateľne • neopísateľne • nepredstaviteľne • neuveriteľne • nezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitok • nesmierne • ohromne • vrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovanie • mocne • silne • tuho • hovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánka • ťažko: otec bol ťažko chorý • hovor. expr.: neúrekom • neúrečne • nár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečne • expr.: riadne • poriadne • naplno • náramne: riadne, poriadne, náramne si vydýchol • expr.: obrovsky • úžasne • závratne • kolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiar • expr.: šialene • ukrutne • ukrutánsky • hovor. expr.: hrozne • hrozitánsky • hromsky • strašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbená • subšt. nehorázne: nehorázne nás oklamali • expr.: až beda • až hrôza • až strach • až hanba: vychudnutý až beda, až hrôza • expr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako. • expr.: čertovsky • diabolsky • pekelne • potvorsky • hovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácia • nár. velice • subšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmi • veľmi-preveľmi • prenáramne • prenesmierne • preukrutne • nár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)
hanba, -y ž.
1. potupa, pohanenie; zlé meno, zlá povesť: byť niekomu na h-u, robiť niekomu h-u; zachrániť niekoho pred h-ou; chudoba, práca nie je h-ou; to (napr. nejaký čin) je h. pre niekoho (na niekoho, arch. niekomu)
● aká h.!, taká h.! zvolanie, napr. keď ide o zahanbujúci čin, o situáciu, ktorá spôsobuje potupu, pohanenie; hovor. h. a posmech vyjadrenie opovrhnutia, nesúhlasu s niečím al. s niekým; odísť s h-ou zahanbený, potupený; prísť do h-y, byť v h-e, dostať sa do h-y o zahanbujúcej situácii (často o žene, ktorá čaká nemanželské dieťa); vyjsť na h-u spôsobiť si posmech, potupu: ostať v h-e potupený, opovrhnutý; to je na h-u (sveta) na posmech (verejnosti); (urobiť niečo) aspoň pre h-u nie z dobrej vôle, ale z ohľadu na ľudí; h. sem, h. tam; hanba-nehanba bez ohľadu na hanbu, na posmech; tabuľa cti a h-y na ktorú sa zaznamenávajú dobré a zlé pracovné výsledky a pod.;
2. pocit studu, stud, hanblivosť: nemať h-y, byť bez h-y; stratiť h-u; červenať sa od h-y, sklopiť oči od h-y; zapáliť sa od h-y začervenať sa
● skoro sa prepadol, zhorel od h-y veľmi sa hanbil;
3. ľud. zjemn. pohlavné orgány: zakryť si h-u;
4. má povahu príslovky: je h., že; bolo by h., keby; h. pomyslieť, povedať; vo výraze až hanba vyjadruje veľkú mieru niečoho nepríjemného, nevhodného ap.: Mládenci sa bijú až hanba. (Ondr.)
5. má povahu citoslovca, vyjadruje odpor, opovrhovanie: hanba! hanba, fuj!
(jedna) hanba; (bez) hanby; (k) hanbe; (vidím) hanbu; (ó) hanba!; (o) hanbe; (s) hanbou;
(dve) hanby; (bez) hánb; (k) hanbám; (vidím) hanby; (ó) hanby!; (o) hanbách; (s) hanbami;