Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

hanba

I. -y ž.

1. stav pohanenia, pocit zneuctenia: robiť niekomu h-u, žiť v h-e, utŕžiť h-u; (fuj,) h. (ti)! výraz odsúdenia

2. pocit studu, hanblivosť: červenať sa od h-y, nemať h-u (-y)

3. hovor. zjemn. pohlavné orgány: zakrývať si h-u

expr.: neporiadny, lenivý, až h. veľmi; h. a posmech! taká h.! výrazy odsúdenia; na h-u (sveta) na posmech (verejnosti); h. sem, h. tam, h.-neh. bez ohľadu na potupu; ostať v h-e; skoro sa prepadol, zhorel od h-y veľmi sa hanbil

II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať; je h., že ... je zahanbujúce

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hanba ‑y ž. i vetná prísl.

hanba1 -by ž. 1. ▶ stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený; zahanbujúca situácia; syn. potupa: žiť v hanbe, s hanbou; robiť niekomu hanbu; neurobiť si hanbu zlé meno; priviesť, dostať niekoho do hanby pokoriť, ponížiť pred ostatnými; byť niekomu na hanbu; utŕžiť hanbu; zachrániť rodinu pred hanbou; chudoba nie je h.; len aby sme v hanbe nezostali! aby sme sa nedostali do trápnej, zahanbujúcej situácie; odísť s hanbou potupený; Čo ak to napíše do novín? Tú hanbu neprežijem. [J. Šimulčíková]klietka hanby mrežami ohradený priestor, kde v stredoveku vystavovali previnilcov verejnej potupe
2.nepríjemný, zahanbujúci pocit pri vykonaní niečoho (aj zdanlivo) zlého, nesprávneho, nevhodného či odsúdeniahodného, hanbenie sa; syn. hanblivosť, ostych, stud: byť červený, červenať sa, očervenieť od hanby; klopiť oči od hanby; nemať v sebe kúska hanby vôbec sa nehanbiť; premkol ho pocit h. veľmi sa zahanbil; Jej studené oči hľadeli bez hanby. [J. Blažková]; Gniavila ho hanba, že tak zbabelo ušiel. [R. Moric]; Ondriš, už si aj hanbu stratil. [D. Tatarka]
3. iba v prísudku al. vo vetnom základe (i s neurčitkom; s vedľajšou vetou; komu) ▶ vyjadruje nepriaznivú situáciu, je zahanbujúce, je hanebné; zle, nepríjemne: h. pomyslieť, a ešte väčšia hovoriť o tom; h., že pije; bola by h., keby neprišiel; Najväčšia hanba je to, že si nepoznáš kamaráta. [L. Ťažký];
v platnosti príslovky že ti nie je h.!; bolo by h., keby si to teraz poprel; na naše šaty bolo h. pozrieť; h. mu bolo pýtať si peniaze; Hanba mi bolo žiť! [A. Bednár]
4. hovor. zjemn. ▶ pohlavné orgány: zakryť si hanbu
fraz. aká hanba! al. taká hanba! al. hanba a posmech! výrazy odsúdenia; až hanba (o niečom negatívnom) vo veľkej miere, veľmi, priveľmi; hanba-nehanba al. hanba sem, hanba tam bez ohľadu na odsúdenie, potupu; ide sa/má sa prepadnúť [pod zem] od hanby al. skoro zomrie/zhorí od hanby al. div nezomrie/nezhorí od hanby veľmi sa hanbí; publ. lavica hanby v hokeji miesto pre hráčov vylúčených z hry, trestná lavica; na hanbu [sveta] na verejný posmech; nechcieť ostať v hanbe nedať sa zahanbiť, predstihnúť, prekonať iných; ostať/zostať v hanbe a) byť nepovšimnutý b) byť potupený, zahanbený c) zastar. čakať nemanželské dieťa; zastar. prísť/dostať sa do hanby čakať nemanželské dieťa; priviesť dievča/ženu do hanby zneuctiť; vyjsť na hanbu [sveta] spôsobiť si posmech; zmyť [zo seba/z niekoho] hanbu prinavrátiť dobrú povesť, odčiniť hanu ◘ parem. hlad nemá hanby hladný urobí všetko, aby sa nasýtil

hanba2 cit. ▶ vyjadruje záporné pocity, napr. odpor, opovrhovanie: h.!; fuj, h.!; Hanba každej! [H. Zelinová]; Hanba im! Hanba! Fuj! - poddávali sa chlapi nevdojak jeho argumentom. [M. Urban]

hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbupotupa: je to pre nás potupablamáž: skončilo sa to blamážouzlé meno: urobiť rodine zlé meno

2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanbyhanblivosť: červenať sa od hanblivostikniž. stud: konať bez studuostych: urobil to bez ostychu

3. p. ohanbie


ohanbie oblasť tela s vonkajšími pohlavnými orgánmi • hovor. zjemn. hanba: zakrývať si ohanbie, hanbu


škandál verejný neprístojný, nemiestny výstup: vyvolať škandálpohoršenie: spôsobiť pohoršeniepobúrenievýtržnosť (porušenie verejného poriadku): pouličná výtržnosťhanba: To je hanba!


veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodneznačne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemáloveľamnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajnenezvyčajnenevšednemimoriadneosobitnezvlášťkniž.: nezvykleneobvykleobzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodneobdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimeranenepomerneneúmernenadmerneenormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmiprílišprílišnenadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálnenenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemernenadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemernepodnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídaneneslýchanenevýslovnenevysloviteľnenevypovedateľneneopísateľnenepredstaviteľneneuveriteľnenezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierneohromnevrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocnesilnetuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekomneúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadneporiadnenaplnonáramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovskyúžasnezávratnekolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialeneukrutneukrutánskyhovor. expr.: hroznehrozitánskyhromskystrašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až bedaaž hrôzaaž strachaž hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovskydiabolskypekelnepotvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmiveľmi-preveľmiprenáramneprenesmiernepreukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hanba, -y ž.

1. potupa, pohanenie; zlé meno, zlá povesť: byť niekomu na h-u, robiť niekomu h-u; zachrániť niekoho pred h-ou; chudoba, práca nie je h-ou; to (napr. nejaký čin) je h. pre niekoho (na niekoho, arch. niekomu)

aká h.!, taká h.! zvolanie, napr. keď ide o zahanbujúci čin, o situáciu, ktorá spôsobuje potupu, pohanenie; hovor. h. a posmech vyjadrenie opovrhnutia, nesúhlasu s niečím al. s niekým; odísť s h-ou zahanbený, potupený; prísť do h-y, byť v h-e, dostať sa do h-y o zahanbujúcej situácii (často o žene, ktorá čaká nemanželské dieťa); vyjsť na h-u spôsobiť si posmech, potupu: ostať v h-e potupený, opovrhnutý; to je na h-u (sveta) na posmech (verejnosti); (urobiť niečo) aspoň pre h-u nie z dobrej vôle, ale z ohľadu na ľudí; h. sem, h. tam; hanba-nehanba bez ohľadu na hanbu, na posmech; tabuľa cti a h-y na ktorú sa zaznamenávajú dobré a zlé pracovné výsledky a pod.;

2. pocit studu, stud, hanblivosť: nemať h-y, byť bez h-y; stratiť h-u; červenať sa od h-y, sklopiť oči od h-y; zapáliť sa od h-y začervenať sa

skoro sa prepadol, zhorel od h-y veľmi sa hanbil;

3. ľud. zjemn. pohlavné orgány: zakryť si h-u;

4. má povahu príslovky: je h., že; bolo by h., keby; h. pomyslieť, povedať; vo výraze až hanba vyjadruje veľkú mieru niečoho nepríjemného, nevhodného ap.: Mládenci sa bijú až hanba. (Ondr.)

5. má povahu citoslovca, vyjadruje odpor, opovrhovanie: hanba! hanba, fuj!

Morfologický analyzátor

hanba podstatné meno, ženský rod

(jedna) hanba; (bez) hanby; (k) hanbe; (vidím) hanbu; (o) hanbe; (s) hanbou;

(dve) hanby; (bez) hánb; (k) hanbám; (vidím) hanby; (o) hanbách; (s) hanbami;

Hanba_1 Hanba Hanba_2 Hanba Hanba_3 Hanba Hanba_4 Hanba
hanba
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hanba
G (bez) hanby
D (k) hanbe
A (vidím) hanbu
L (o) hanbe
I (s) hanbou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) hanby
G (bez) hánb
D (k) hanbám
A (vidím) hanby
L (o) hanbách
I (s) hanbami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor