hanba1 -by ž. 1. ▶ stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený; zahanbujúca situácia; syn. potupa: žiť v hanbe, s hanbou; robiť niekomu hanbu; neurobiť si hanbu zlé meno; priviesť, dostať niekoho do hanby pokoriť, ponížiť pred ostatnými; byť niekomu na hanbu; utŕžiť hanbu; zachrániť rodinu pred hanbou; chudoba nie je h.; len aby sme v hanbe nezostali! aby sme sa nedostali do trápnej, zahanbujúcej situácie; odísť s hanbou potupený; Čo ak to napíše do novín? Tú hanbu neprežijem. [J. Šimulčíková] □ klietka hanby mrežami ohradený priestor, kde v stredoveku vystavovali previnilcov verejnej potupe 2. ▶ nepríjemný, zahanbujúci pocit pri vykonaní niečoho (aj zdanlivo) zlého, nesprávneho, nevhodného či odsúdeniahodného, hanbenie sa; syn. hanblivosť, ostych, stud: byť červený, červenať sa, očervenieť od hanby; klopiť oči od hanby; nemať v sebe kúska hanby vôbec sa nehanbiť; premkol ho pocit h. veľmi sa zahanbil; Jej studené oči hľadeli bez hanby. [J. Blažková]; Gniavila ho hanba, že tak zbabelo ušiel. [R. Moric]; Ondriš, už si aj hanbu stratil. [D. Tatarka] 3. iba v prísudku al. vo vetnom základe (i s neurčitkom; s vedľajšou vetou; komu) ▶ vyjadruje nepriaznivú situáciu, je zahanbujúce, je hanebné; zle, nepríjemne: h. pomyslieť, a ešte väčšia hovoriť o tom; h., že pije; bola by h., keby neprišiel; Najväčšia hanba je to, že si nepoznáš kamaráta. [L. Ťažký]; v platnosti príslovky že ti nie je h.!; bolo by h., keby si to teraz poprel; na naše šaty bolo h. pozrieť; h. mu bolo pýtať si peniaze; Hanba mi bolo žiť! [A. Bednár] 4. hovor. zjemn. ▶ pohlavné orgány: zakryť si hanbu ◘ fraz. aká hanba! al. taká hanba! al. hanba a posmech! výrazy odsúdenia; až hanba (o niečom negatívnom) vo veľkej miere, veľmi, priveľmi; hanba-nehanba al. hanba sem, hanba tam bez ohľadu na odsúdenie, potupu; ide sa/má sa prepadnúť [pod zem] od hanby al. skoro zomrie/zhorí od hanby al. div nezomrie/nezhorí od hanby veľmi sa hanbí; publ. lavica hanby v hokeji miesto pre hráčov vylúčených z hry, trestná lavica; na hanbu [sveta] na verejný posmech; nechcieť ostať v hanbe nedať sa zahanbiť, predstihnúť, prekonať iných; ostať/zostať v hanbe a) byť nepovšimnutý b) byť potupený, zahanbený c) zastar. čakať nemanželské dieťa; zastar. prísť/dostať sa do hanby čakať nemanželské dieťa; priviesť dievča/ženu do hanby zneuctiť; vyjsť na hanbu [sveta] spôsobiť si posmech; zmyť [zo seba/z niekoho] hanbu prinavrátiť dobrú povesť, odčiniť hanu ◘ parem. hlad nemá hanby hladný urobí všetko, aby sa nasýtil
hanba2 cit. ▶ vyjadruje záporné pocity, napr. odpor, opovrhovanie: h.!; fuj, h.!; Hanba každej! [H. Zelinová]; Hanba im! Hanba! Fuj! - poddávali sa chlapi nevdojak jeho argumentom. [M. Urban]