haluz -e L -i mn. -e G -í ž. konár, vetva: vtáča sedí na h-i;
halúzka -y -zok ž. zdrob.
haluz1 -ze L -zi pl. N -ze G -zí ž. 1. ▶ tenšia ohybná časť stromu al. kra, spravidla vyrastajúca z kmeňa a tvoriaca korunu; syn. konár, vetva: odlomená h.; vrchné, spodné haluze čerešne; hrčavá buková h.; zbierať suché haluze; odtínať haluze; zachytiť sa o h.; potknúť sa o popadané haluze; Vyplašená veverička, ktorá už zasa vyšla z dutiny, skáče z haluze na haluz. [L. Ťažký]; Vyšplhal som sa po nízkej haluzi na strom. [V. Šikula] 2. zastaráv. ▶ súčasť istého rodinného al. národného spoločenstva, vetva: Tí vonku predstavovali mŕtvu haluz, ich deti ešte vedeli po slovensky. [L. Mňačko]; Otvorila dvere do izbice, kde sa na posteli počínali a rodili nové haluze smrečianskeho stromu. [H. Zelinová] noví potomkovia ◘ fraz. píliť si pod sebou haluz škodiť sám sebe ▷ halúzka -ky -zok ž. zdrob. k 1: rozkvitnuté čerešňové halúzky; bočné halúzky; Na dvore poodsekával najprv drobné broskyňové halúzky. [J. Špaček]; halúzočka -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1: Nad strieškou sa kníšu halúzočky hebké. [A. Plávka]; haluzisko -ka -získ s., v sg. N a A i ž. zvel.: suché h.; buková h.; Bola by rada, keby si to povedali inokedy, keď im nebudú lomoziť nad hlavami haluziská. [J. Špaček]
haluz2 -ze L -zi pl. N -ze G -zí ž. mládež. slang. 1. ▶ niečo nelogické, nezmyselné, hlúpe, hlúposť, sprostosť; syn. konina, kravina: totálna h.; čo je to za h.?; načo vypisujú tie haluze?; v hudbe sa nevyzná a počúva každú h.; Je to dlhočizná nudná haluz s donekonečna sa opakujúcim tým istým fórom. [InZ 2000] 2. ▶ niečo vymykajúce sa z bežného priemeru, zo zaužívaných zvyklostí, niečo zaujímavé, unikátne: webová stránka plná haluzí; nečakajte nič normálne, len haluze a smiech; Miestni sa tu kúpu oblečení, často aj v rifliach, skrátka haluz. [Slo 2002]
haluz p. konár
konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetva • haluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluze • drúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúk • rázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinou • kniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezy • expr. vetvica (Podjavorinská) • nár. sneť (Timrava)
výhonok novo narastená časť rastliny: vŕba má nové výhonky • letorast (výhonok drevín, ktorý vyrástol za jedno vegetačné obdobie): brezové letorasty • konár • vetva • haluz (väčšie výhonky): konáre, vetvy, haluze obťažené ovocím • mládnik: strom vyhnal mládniky • kraj.: omlad • omlaď • omlada; odnož (prízemný rastlinný výhonok) • šľahúň • bot. poplaz (plazivý výhonok): jahodové šľahúne, poplazy • zried. výhon (Vajanský) • kniž. ratolesť: olivová ratolesť
haluz, -e, 6. p. -i, mn. č. -e, -í ž. konár, vetva stromu al. kra; pren. odlomená h. (Vám.) odpadlík od rodu, kmeňa ap.; h. rodiny (Škult.);
halúzka, -y, -zok ž. zdrob.
(jedna) haluz; (bez) haluze; (k) haluzi; (vidím) haluz; (ó) haluz!; (o) haluzi; (s) haluzou;
(štyri) haluze; (bez) haluzí; (k) haluziam; (vidím) haluze; (ó) haluze!; (o) haluziach; (s) haluzami;