Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hala -y hál ž.

1. väčšia (obytná) predsieň: byt s h-ou

2. priestranná miestnosť, sieň (vo ver. budovách) al. budova: hotelová, staničná h.; továrenská, športová h.;

halový¹ príd.: šport. h-é majstrovstvá

halo -a s. fyz. svetelný účinok vznikajúci v atmosfére odrazom a lomom svetelných lúčov a viditeľný v podobe dvorca okolo Slnka al. Mesiaca;

halový³ príd.: h. efekt

halový² príd.: chem. h-é prvky veľmi reaktívne a ľahko zlučiteľné s kovmi, halogény

halový -vá -vé príd.

halový¹ -vá -vé príd. 1. ▶ súvisiaci s halou, obytnou predsieňou; určený do haly: h. pôdorys; vyrábať h. nábytok
2. ▶ súvisiaci s halou, priestornou miestnosťou budov al. veľkým, krytým priestorom s nosnou konštrukciou: halová plocha; halové stavebné objekty; h. sklad sena; h. podchod s obchodmi; halová plaváreň; Zdá sa, že v kvádskej oblasti boli veľké halové domy zriedkavé. [Slovensko I] □ archit. halový kostol viacloďový chrám s rovnakou výškou všetkých lodí a s mohutnou strechou
3. ▶ odohrávajúci sa v hale; súvisiaci so športovými činnosťami uskutočňovanými v halách: h. šport; h. turnaj; halové majstrovstvá Slovenska v lukostreľbe; h. futbal, tenis; halová atletika; objav tohtoročnej halovej sezóny; prekonať h. rekord

halový² -vá -vé príd. ⟨gr.⟩: chem. halové prvky rtri; veľmi reaktívne prvky siedmej skupiny periodickej sústavy prvkov, halogény; halové zlúčeniny rtri; zlúčeniny odvodené od halogénov, halogénderiváty

halový³ -vá -vé príd. astron. ▶ súvisiaci s halom, optickým javom v atmosfére: vznik halových javov; h. efekt

hala -y ž. ‹n›

1. veľký krytý jednopodlažný priestor rôzneho určenia so stropom s veľkým rozpätím: továrenská h.; montážna h.; (krytá) športová h.; h. tržnice; archit. viacloďový chrámový priestor s rovnakou výškou všetkých lodí, sieň

2. vstupná al. oddychová miestnosť väčších verejných budov, dvorana, vestibul: hotelová, staničná h.

3. ústredná miestnosť vo vile; väčšia (obytná) predsieň v byte;

halový¹ príd.: šport. h-é preteky (v atletike) konané v (športovej) hale; h. futbal variant futbalu s pravidlami upravenými pre hru v hale

halo -a s. ‹g› meteor., astron. súhrnný názov pre optické javy v atmosfére vznikajúce lomom a odrazom svetla na ľadových kryštálikoch, najčastejšie veľký svetelný kruh okolo Slnka al. Mesiaca;

halový² príd.: meteor., astron. h-é javy

halový¹ → hala

halový² → halo

halový³ príd. ‹g› chem. h-é prvky starší názov pre halogény; h-é zlúčeniny halogénderiváty

hala, -y, hál ž.

1. obytná predsieň, z ktorej vedú dvere do ostatných miestností v byte: byt s h-ou;

2. priestranná miestnosť vo verejných budovách, dvorana: hotelová, staničná h.;

3. veľká pracovná miestnosť: továrenská, montážna, telocvičná h.;

halový¹ príd.: h-é kino, krytá h-á plaváreň

halový¹ p. hala

halový² príd.: chem. halové prvky skupina chemických prvkov (bróm, fluór, chlór, jód), ktoré sa v prírode vyskytujú len v podobe solí