halier -a m. ‹VM›
1. hist. pôvodne švábska drobná minca (razená v nem. meste Schwäbisch Hall), od 13. stor. rozšírená v celej stred. Európe, v Rakúsku-Uhorsku (od r. 1892) čiastková jednotka korunovej meny
2. (od r. 1918) čiastková jednotka (stotina) čs., dnes slov. koruny, zn. h; minca tejto hodnoty:
● nemá ani h., je bez h-a je bez peňazí; dostať, zaplatiť všetko do h-a presne;
halierový príd.: h-á minca; pren. expr. h-á cena malá, nepatrná