haliť -ľ! nedok. kniž. zakrývať, zahaľovať: hmla h-í vrchy; h. sa do prikrývky
haliť -lí -lia haľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. kniž. 1. (koho, čo (do čoho)) ▶ dávať na niečo, na niekoho prikrývku, šaty al. niečo, čo prikrývku, šaty pripomína, zakrývať, zahaľovať: h. nevestu do závoja; kapucňa mu halila tvár; Čelo nemladé a vlasy, čo ich aj šatka halila, jednako bolo vidieť, že osiveli. [R. Jašík]; Bol nižšej postavy, ktorú halil mierne ufúľaný biely plášť. [KŽ 1968] 2. (čo) ▶ spôsobovať, aby niekto niečo nevidel al. aby niečo nebolo vidieť, zastierať: krajinu halí hmla; slnko halili mraky; celé okolie halil hustý dym; ambasádu halila obrovská vlajka; fresku halili nánosy stáročného prachu; pren. Hmla zabudnutia halila túto operu stopäťdesiat rokov. [DF 2002] 3. (čo) ▶ spôsobovať, aby niekto niečo nevedel, nepoznal, nezistil, zatajovať, tajiť, zastierať: h. zločinné skutky; vnútro zeme halí tajomstvo; Jeho slová strhli rúško tajomstva, ktoré halilo moju minulosť. [J. Lenčo] ▷ dok. ↗ zahaliť
haliť sa -lí sa -lia sa haľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. kniž. 1. (do čoho) ▶ dávať na seba prikrývku, šaty a pod., obliekať sa: h. sa do plášťa; halím sa do osušky; halila sa do plédu; Kostolné šaty, ako zriedkavo sa do nich halím. [V. Bednár]; pren. Hlúpy obsah má tendenciu haliť sa do emócií a silných slov. [DF 2000] 2. (do čoho; zried. čím) ▶ (obyč. o neživých veciach, o javoch) zastierať sa, ponárať sa do niečoho, čo spôsobí nejasné, nezreteľné obrysy: mesto sa halí do rannej hmly; obloha sa halila mrakmi; uličky haliace sa do večerného šera 3. (do čoho; ø) ▶ byť zatajovaný, skrývať sa za niečo: h. sa do tajomstva; h. sa do aureoly falošnej skromnosti ▷ dok. ↗ zahaliť sa
haliť, -í, -ia nedok. (čo, čo do čoho, bás. i v čo) kryť, pokrývať, zakrývať, zahaľovať: A noc ty tmavá, ty kryješ, halíš všetko, zlé i dobré. (Krčm.) Jesene halili chodníky do hustej hmly. (Vaj.); pren. V závoj sĺz ho (zrak) halím cele. (Hviezd.); žiaľ mu halí čelo žiali, je smutný;
opak. halievať, -a, -ajú;
dok. zahaliť
|| haliť sa (do čoho, bás. i v čo) prikrývať sa, zahaľovať sa niečím: Dedina halila sa do tmy. (Urb.) Nebesá halia sa v nachu plášť. (Ráz.);
dok. zahaliť sa