hala -y hál ž.
1. väčšia (obytná) predsieň: byt s h-ou
2. priestranná miestnosť, sieň (vo ver. budovách) al. budova: hotelová, staničná h.; továrenská, športová h.;
halový1 príd.: šport. h-é majstrovstvá
hala haly hál ž.
hala haly hál ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ väčšia (obytná) predsieň v byte, obyč. bez priameho denného osvetlenia; ústredná miestnosť vo vile: obývacia h.; trojizbový byt s halou; prepojenie kuchyne s halou; V úzkej hale voňalo škoricou a naftalínom. [D. Kováč]; Dúchlo naňho zatuchnutým povetrím dávno nevetranej haly. [E. B. Štefan]; Cez nezariadenú halu nás dievča viedlo do obývačky. [PdN 1994] 2. ▶ vstupná al. oddychová miestnosť vo väčších verejných budovách, dvorana, vestibul: staničná, nemocničná h.; sedieť v hotelovej hale; Priestranná hala aténskeho letiska poskytuje turistom dostatok možností minúť posledné drachmy. [LT 1998] 3. ▶ priestranná, obyč. jednopodlažná budova so stropom s veľkým rozpätím, slúžiaca na rozličné účely (spoločenské, športové, pracovné, výrobné a pod.): kongresová, estrádna, koncertná h.; športová, tenisová, jazdecká h.; veľké výstavné haly; h. lodenice, tržnice; krytá h. plavárne; výstavba novej viacúčelovej výrobnej haly; pracovať v montážnej hale; postaviť nafukovaciu halu; Prognózy vyšli, beznádejne vypredaná hala videla zápas veľmi dobrej úrovne. [Vč 1981] 4. archit. ▶ viacloďový chrámový priestor s rovnakou výškou všetkých lodí: chrámová h.; h. kostola; románsku baziliku prestavali na neskorogotickú halu 5. archit. ▶ antická stĺpová sieň pričlenená k verejným budovám al. obopínajúca námestie: vonkajšia stĺpová h.; druhé poschodie lemuje antická h. ▷ halička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1, 3: Babuľa spí v haličke na diváne. [K. Jarunková]; A hneď sa zlepší aj situácia našich športových klubov, ktoré vlastnia nejakú tú športovú haličku alebo zimný štadiónik. [Sme 2003]
hala -y ž. ‹n›
1. veľký krytý jednopodlažný priestor rôzneho určenia so stropom s veľkým rozpätím: továrenská h.; montážna h.; (krytá) športová h.; h. tržnice; archit. viacloďový chrámový priestor s rovnakou výškou všetkých lodí, sieň
2. vstupná al. oddychová miestnosť väčších verejných budov, dvorana, vestibul: hotelová, staničná h.
3. ústredná miestnosť vo vile; väčšia (obytná) predsieň v byte;
halový1 príd.: šport. h-é preteky (v atletike) konané v (športovej) hale; h. futbal variant futbalu s pravidlami upravenými pre hru v hale
hala 1. priestranná miestnosť, sieň, obyč. vo verejných budovách al. budove • dvorana: športová, staničná, továrenská, montážna hala; dvorana paláca • vestibul (vstupná hala): vestibul divadla, hotela
2. p. predsieň
predsieň vstupná miestnosť do bytu al. do inej miestnosti • predizba: tmavá predsieň, predizba • pitvor (predsieň v dedinskom dome staršieho typu) • pitvorec (menší pitvor) • chodba (predsieň pozdĺžneho tvaru) • hala (väčšia, obyč. obytná predsieň): byt s halou • foyer (väčšia predsieň v divadle al. iných verejných budovách)
hala, -y, hál ž.
1. obytná predsieň, z ktorej vedú dvere do ostatných miestností v byte: byt s h-ou;
2. priestranná miestnosť vo verejných budovách, dvorana: hotelová, staničná h.;
3. veľká pracovná miestnosť: továrenská, montážna, telocvičná h.;
halový1 príd.: h-é kino, krytá h-á plaváreň
hala1 ž. 1. jtrenč dospievajúce (15-16 ročné) dievča: Ke_com bola hala, strašňe som lúbila tancuvať (Chocholná TRČ) 2. száh expr. vysoká silná žena: hala (Rozbehy SEN)
hala2 ž. (hála) nov. veľká priestranná miestnosť, hala: Prišľi zme do mesta a vošľi do jednej veľkej háli (Krivá DK); V haľe zme tancovaľi (Bobrovec LM)
hala cit zvolanie, haló: bežel za mnow wolagice: hala, hala (KRUPINA 1643); všem kričeti rozkázal, aby každý bežal, „Halla!“ aby volal (ASL 1684/ 1705)