hajde, hajdy cit.
1. vyj. rozkaz, pobádanie (obyč. na odchod), poďme, hybáj: h. do roboty!
2. naznač. pohyb preč: sadol do auta a h.
hajde [-d-], hajdy cit. ⟨tur.⟩ 1. ▶ pobádanie do niečoho, pokyn, rozkaz niečo urobiť; syn. hybajme, poďho, poďme: h. do roboty!; h. do postele; No, trochu si oddýchni a potom hajde ku kotlom! [L. Hagara]; A ty, hajdy do kuchyne! [Š. Letz]; Umyjeme sa a hajde spať! [LT 1998] 2. vo funkcii prísudku ▶ vyjadruje rázny, rýchly pohyb preč; syn. hybaj, poďho, šup: najedli sme sa a h. do školy; urobila si úlohy a h. cvičiť; naložil ju do auta a h. do nemocnice; Dáme si v reštaurácii šálku dobrej, tuhej kávy a hajde domov. [P. Andruška]; Sú to malí zlodejíčkovia, ktorí si odpykajú párdňové tresty a hajde na slobodu. [J. Papp]
hajde p. hybaj 1, 2
hybaj 1. naznačuje obyč. rázny, rýchly pohyb preč • hybáj • poď • poďho: a on hybaj, poďho dolu vŕškom na saniach • hajde • hajdy • zried. hajda: nasadol na bicykel a hajdy • šup • šups: šup, šups, a už jej nebolo
2. vyjadruje pokyn, rozkaz na odchod z nejakého miesta, pokyn na priblíženie, pokyn na začatie niečoho • hajde • hajdy • zried. hajda: hybaj, hajde, nech ťa tu už nevidím • poďho • poďme: poďho, poďme, tam nemáš čo robiť • hybajme • hybajte: hybajme, hybajte do roboty • šup • šups • šup-šup: šup, šups, to nie je pre vás
hajde, hajdy, zried. i hajda2 cit. vyjadruje pobádanie, poháňanie do niečoho; poď, poďme: Vzali si chleba a hajde s veselou mysľou do hory. (Vans.) Sadol som na koňa a hajdy. (Švant.) Vysúkame si rukávy a hajda s mladými do roboty. (Fig.)